Štátoveda- PH kartičky 1.časť 📝🩵

Pojem štátu

Moderný štát je často spájaný s pojmom národ.

Všeobecná definícia štátu

Štát môžeme charakterizovať ako vysoko rozvinutú organizačnú formu ľudského spolužitia na určitom území.

Geografický prístup k štátu

Štát je územie, na ktorom žije spoločenstvo ľudí.

Sociologický prístup k štátu

Forma národnej existencie - národné spoločenstvo.

Politologický prístup k štátu

Politická moc a politická organizácia spoločnosti.

Právny prístup k štátu

Štát je právnickou osobou, ktorú tvorí právny poriadok.

Rysy postmodernizmu v štáte

Vláda, národné cítenie, ekonomika.

Faktory erózie suverenity

Vzostup ľudských práv, ekonomická integrácia, globalizácia.

Neolitická revolúcia

Teórie vzniku štátu

Deskriprívne a preskriptívne teórie.

Teologická teória vzniku štátu

Štát ako božské dielo, podľa kresťanstva dôsledok ľudského hriechu.

Teórie moci

Boj ako základ dynamiky prírody, štát ako nástroj vládnucej triedy.

Zmluvná teória

Fiktívna dohoda spoločnosti na vytvorenie spoločnej autority- štátu.

Politická existencia štátu

Existencia ľudu predchádza existencii štátu.

Národ v etnickom zmysle

Skupina ľudí spojená spoločným jazykom, kultúrou, históriou.

Národ v politickom zmysle

Všetci občania štátu bez akéhokoľvek rozdielu.

Obyvatelstvo štátu

Skupina fyzických osôb trvalo usídlená na území štátu.

Právna subjektivita štátu

Štát je právnickou osobou, ktorú reprezentujú štátne orgány.

Štátna moc

Dôležitý aspekt, dokáže udržiavať poriadok a vynucovať právny poriadok.

Deľba moci

Zabezpečuje, že moc nesústreďuje len v rukách jedného orgánu.

Legitimita

Politické oprávnenie na výkon moci, organizácie, ktoré majú oprávnenie ju vykonávať.

Formálna zložka štátu

Dynamická zložka formy štátu, vyjadruje mechanizmus tvorby štátnej vôle.

Horizontálna štruktúra štátu

Vyjadruje štruktúru najvyšších orgánov štátu a ich vzťahy.

Vertikálna štruktúra štátu

Definuje vzťah medzi orgánmi štátu a jeho jednotlivých častí.

Unitárny štát

Štát, kde existuje len jedna mocenská štruktúra.

Federácia

Zložený štát pozostávajúci z viacerých štátov.

Konfederácia

Voľné spojenie dvoch alebo viacerých štátnych celkov.

Štátny režim

Predstavuje formy vládnutia a implementáciu štátnej moci.

Demokratický štátny režim

Založený na účasti ľudu na realizácii moci.

Totalitný štátny režim

Založený na donucovaní a minimálnej účasti občanov na moci.

Ústava

Systém pravidiel upravujúcich organizáciu verejnej moci a ochranu práva.

Rigidná ústava

Ústava, ktorá sa mení ťažšie ako bežný zákon.

Jednoduché zmeny ústavy

Zmeny je možné vykonať pri splnení podmienok určenej ústavou.

Materiálne jadro ústavy

Nemožné zásahy do základných hodnôt štátu bez ich zmien.

Legitimizácia ústavy

Legitimácia vychádza z participácie ľudu na jej schválení.

Preambula ústavy

Úvod do ústavy, vyjadrujúci základné hodnoty a ciele.

Ústavodarná moc

Moc, ktorá môže vytvoriť alebo zmeniť ústavu.

Ústava v materiálnom zmysle

Pravidlá upravujúce verejnú moc bez ohľadu na formu.

Politická autonómia

Možnosť prijímať miestnu legislatívu a vykonávať vlastné zákony.

Administratívna autonómia

Neexistuje vlastný parlament a samostatné zákonodarné právomoci.

Subsidiarita

Decentralizácia, ktorá sa zameriava na rozhodovanie na najnižšej úrovni.

Legislatívna procedúra

Spôsob, akým sa prijímajú a menia zákony v štáte.

Delenie moci

Rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.

Verejná moc

Moc štátu uplatňovaná vo vzťahu k občanom.

Na čele štátu

Je hlava štátu, prezident alebo monarcha.

Princíp kontroly moci

Mechanizmus na zabezpečenie, aby moc nebola zneužívaná.

Diktatúra

Forma vlády, v ktorej moc nepripúšťa demokratické superenie.

Human Rights

Základné práva priznané každému jednotlivcovi.

Referendum

Hlasovanie občanov o konkrétnych otázkach.

Ústava vo flexibilnom zmysle

Ústava, ktorá sa mení rovnako ako bežný zákon.

Interpretácia ústavy

Myšlienkový postup použitia ústavnej normy v praxi.

Zodpovednosť ústavy

Mechanizmus ochrany pred nezmyselnými alebo nesprávnymi zmenami.

Establishment of a new constitution

Proces prijímania novej ústavy, často po zmene režimu.

Ústava a hodnoty

Obsah ústavy je založený na hodnotách pre spoločnosť.

Ciele ústavy

Stabilizácia, dynamizácia, integrácia a poriadkovosť v štáte.

Konstitucionalizmus

Obmedzenie moci ústavou a implementácia ústavy vo verejných veciach.

Revolúcia

Zásadná zmena existujúceho právneho poriadku.

Zásady právneho štátu

Obmedzenie štátnej moci a ochrana základných práv jednotlivcov.

Zákonodarná moc

Moc zodpovedná za tvorbu a schválenie zákonov.

Výkonná moc

Moc zodpovedná za implementáciu zákonov a výkon vlády.

Súdna moc

Moc zodpovedná za interpretáciu a aplikáciu zákonov.

Evolučná teória

Teória vzniku štátu, vychádzajúca z historického vývoja spoločnosti.

Zmluvná teória štátu

Teória, kde občania sa dohodli na vytvorení a ochrane štátu.

Moc ustanovujúca

Moc, ktorá sa zhoduje s pôvodnými právami ľudu.

Prax ústavodarného súdu

Praktická aplikácia súdneho výkladu ústavy.

Rovnosť občanov

Základný princíp, že všetci občania majú rovnaké práva.

Osobná zodpovednosť jednotlivca

Jednotlivci majú zodpovednosť za svoje činy pred štátom.

Limitovaný výkon štátnej moci

Kapacita štátnej moci je obmedzená ústavou.

Princíp legality

Moc štátu sa vykonáva v súlade s právnymi normami.

Štátna organizačná štruktúra

Vnútorné usporiadanie štátu a vzťahy medzi jeho orgánmi.

Kontrola právomocí

Mechanizmy na zabezpečenie rovnováhy medzi orgánmi štátu.

Historické faktory v zriadení

Faktory ovplyvňujúce politické zriadenie štátu.

Sociologické faktory v zriadení

Vplyv sociálnych skupín na politické usporiadanie.

Etnické faktory v zriadení

Vplyv etnických skupín na politickú organizáciu.

Riziká v centralizácii

Možné nevýhody spojené s koncentráciou moci.

Ochrana pred korupciou

Zabezpečenie transparentnosti v rámci štátnej moci.

Kritéria na delimitu

Kritéria, podľa ktorých je rozdeľovaná moc v štáte.

Odpovednosť štátu

Štát je zodpovedný za škody spôsobené jeho činnosťami.

Participácia občanov

Účasť občanov v politických procesoch.

Právny štát

Štát, kde moc je obmedzená právnym poriadkom a ústavou.

Demokratické voľby

Voľby, ktoré zaručujú férové a slobodné vyjadrenie voličov.

Úlohy štátu v hospodárstve

Regulácie a podpora ekonomického rozvoja.

Princíp dvojakého štátu

Existencia dvojakého obyvatelstva a jeho vzájomné vzťahy v štáte.

Princíp pravda a spravodlivosť v štáte

Znak, že moc a práva musia byť realizované spravodlivým spôsobom.

Dôvody zmeny ústavy

Príčiny, ktoré vedú k revízii alebo zmene existujúcej ústavy.

Jazyk ústavy

Ústava by mala byť napísaná jasne a zrozumiteľne pre občanov.

Štátna symbolika

Symboly, ktoré reprezentujú štátnu identitu a hodnoty.

Ústava a jej zachovanie

Ochrana ústavy pred nezákonnými zmenami a interpretáciami.

Právne normy

Pravidlá, na ktorých základe je organizovaná verejná moc.

Princíp verejnej objednávky

Zásady, podľa ktorých sú verejné služby organizované a kontrolované.

Zákonodarné orgány

Orgány štátu, ktoré zodpovedajú za tvorbu zákonov.

Politická zodpovednosť

Zodpovednosť politických predstaviteľov voči voličom.

Základné práva jednotlivca

Práva, ktoré musia byť rešpektované a chránené štátom.

Zákonnosť a legitímnosť

Právo musí byť v súlade s platným právnym poriadkom.

Porovnanie politických systémov

Analýza rôznych politických modelov a ich efektívnosti.

Definícia občianskej spoločnosti

Organizovaná forma participácie jednotlivcov na spoločensko-politickom živote.

Subjekty občianskej spoločnosti

Organizácie, asociácie a inštitúcie, ktoré pôsobia v prospech verejného záujmu.

Úloha občianskej spoločnosti

Podporuje demokratické procesy, ochranu práv jednotlivcov a zvyšovanie účasti občanov.

Občianska mobilizácia

Organizovanie a zapájanie občanov do aktivít a akcií na dosiahnutie spoločných cieľov.

Participatívna demokracia

Dohodová demokracia, kde sa občania aktívne zúčastňujú na rozhodovaní.