14. Téma

Jazyk: Nadvetná syntax (text, druhy textov, pojmy: odsek, kapitola, strofa), expresívne syntaktické konštrukcie Literatúra: Voľný verš, Emil Boleslav Lukáč a porovnanie s Jánom Smrekom

Čo je nadvetná syntax?

·         Skúma, ako sa spájajú vety do väčších celkov (odseky, kapitoly, texty) a ako medzi nimi vzniká súdržnosť a nadväznosť pomocou jazykových konektorov.

Aké sú jednotky nadvetnej syntax?

Odsek
Kapitola
Text
Strofa

Čo je odsek?

– časť textu, ktorá obsahuje jednu tému/motív, je graficky oddelená (nový riadok, odsadenie).

Delí sa na:

• Bezpríznakový – nový motív = nový odsek (bežné v odbornej literatúre)

• Príznakový – subjektívny postoj autora, často v umeleckých textoch

Čo je kapitola?

• Skladá sa z viacerých odsekov, môže byť samostatná, má názov alebo číslovanie.

• Nemusia na seba priamo nadväzovať.

Čo je text?

ucelený jazykový prejav (písaný/hovorený), má komunikačný zámer, skladá sa z obsahových častí, ktoré na seba nadväzujú.

Čo je strofa?

v poézii zoskupenie veršov, obdoba odseku v próze.

Ako sa členení text?

veta, odsek, kapitola, cely text

Čo je súdržnosť? (kohéznosť)

ako dobre text drží pohromade, aby bol zrozumiteľný a prehľadný.

Čo je nadväznosť?

ako na seba jednotlivé časti textu logicky a tematicky nadväzujú.

Aké sú Jazykové konektory?

Morfologické
Syntaktické
Lexikálne
Zvukové

Morfologické (rozviň)

zámená, spojky, častice, príslovky

Syntaktické (rozviň)

gramatická zhoda, výpustka/elipsa, opakovanie, enumerácia, slovosled, vetosled, osamostatnený/pripojený/vytýčený vetný člen, vsuvka/parantéza

Lexikálne (rozviň)

opakovanie slov, priame/nepriame pomenovanie, synonymá, antonymá

Zvukové (rozviň)

melódia, emfáza, rytmus, rým

Aké sú obsahové konektori?

téma, motív, kompozícia (úvod-jadro-záver, chronologický postup, príčina-následok, téza-dôkaz).

Aké sú mimojazykové konektory?

mimika, gestikulácia, odkaz na situáciu.

Čo sú expresívne syntaktické konštrukcie? (+rozdelenie s príkladmi)

·         Používané najmä v umeleckých a publicistických textoch na zvýraznenie alebo ozvláštnenie prejavu:

o    Vytýčený vetný člen: „Pes, to je moja veľká láska.“

o    Pripojený vetný člen: „Hľadám nový dom, poriadne veľký.“

o    Osamostatnený vetný člen: „Na pohovke čosi ležalo. Okatí a strakatí.“

o    Výpustka (elipsa): „Dobré ráno!“ (namiesto „Prajem dobré ráno!“)

o    Vsuvka (parantéza): „Sľúbil nám to, ale, žiaľ, neprišiel.“

Čo je to voľný verš?

je moderný typ básnického verša, ktorý sa v literatúre uplatňuje najmä od začiatku 20. storočia (v slovenskej poézii Ivan Krasko).
·         Vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného, viazaného verša – nemá pravidelný rým, rytmus, metrum ani rovnaký počet slabík vo verši.

·         Rytmus voľného verša určuje intonácia (melódia reči), nie pravidelné striedanie slabík alebo prízvukov.

·         Básnik má vo voľnom verši slobodu v dĺžke veršov, ich usporiadaní, v používaní interpunkcie, typoch písma a rozložení textu.

·         Voľný verš často ruší interpunkciu alebo používa iba veľké/malé písmená na začiatku verša.

·         Významová voľnosť a subjektívnosť – básnik organizuje text podľa vlastného pocitu, myšlienky môžu byť rozložené aj cez viaceré verše, vetná stavba je voľná.

·         Veršový presah – hranica vety a verša sa nemusí zhodovať, veršom môže byť aj jedno slovo alebo písmeno.

·         Cieľ: Oslobodiť básnika od pravidiel, umožniť mu vyjadriť sa prirodzene, originálne a experimentovať s formou.

Aké sú hlavné znaky voľného verša?

·         Nedodržiava pravidelný rým a rytmus

·         Rôzna dĺžka veršov (rôzny počet slabík)

·         Rôzne umiestnenie veršov a typy písma

·         Často ruší interpunkciu

·         Významová voľnosť, subjektívnosť, experimentovanie s formou