GIT I

Kartičky pokrývajú základné pojmy z fyziológie GIT z prednášok: anatómia stien GIT, motoriku, sekréciu, sliny, žalúdočnú šťavu, hormóny a reflexy.

Tráviaci trakt (GIT)

Tubulárny kanál, ktorý zahŕňa ústnu dutinu, hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo; pridružené žľazy: slinné žľazy, pečeň, pankreas.

Funkcie GIT

Príjem potravy, trávenie, motilita, absorpcia, sekrécia, uskladnenie a vylučovanie obsahu, endokrinná a ochranná funkcia.

Sliznica (Mukóza)

Povrch steny GIT; má 3 vrstvy: slizničný epitel, lamina propria mucosae a muscularis mucosae; produkuje hlieny a vstrebáva látky.

Lamima propria mucosae

Väzivové jadro sliznice pod epitelom; obsahuje krvné cievy a lymfatické tkanivo.

Muscularis mucosae

Tenká vlákna svaloviny pod lamina propria mucosae; súčasť mukózy.

Submukóza (Meissnerov plexus)

Vrstva pod sliznicou obsahujúce nervy a žľazy; Meissnerov plexus reguluje sekréciu, prietok krvi a vstrebávanie.

Svalovina (Muscularis externa)

Dve vrstvy hladkej svaloviny: pozdĺžna a cirkulárna; medzi nimi Myenterický plexus zodpovedá za motilitu.

Seróza

Vnútorná vonkajšia vrstva organov GIT, pokrýva vonkajšiu stranu; poskytuje ochranu a štrukturálne spojenie.

Lamina propria mucosae

Vrstva v mukóze, ktorá obsahuje cievy, bunky imunitného systému a žľazy.

Muscularis mucosae

Dodatková vrstva svalov v mukóze, umožňuje lokálne pohyby sliznice.

Enterický nervový systém

Zložité sieťovanie nervových vlákien, ktoré riadi GIT autonómne a aj mimovoľne.

Meissnerov plexus (Submukózny plexus)

Plexus v submukóze; reguluje sekrecie, krvný prietok a absorpciu.

Myenterický (Auerbachov) plexus

Plexus medzi Circulárnou a Pozdĺžnou svalovinou; reguluje motilitu GIT.

Pacemakerové bunky (Intersticiálne bunky Cajalove)

Bunky tvorby pomalých vĺn, koordinujú kontrakcie a rytmus peristaltiky.

Segmentačný pohyb

Miestne, ritmické pohyby premiešavajú obsah tráviacej sústavy so šťavami.

Peristaltika

Celkové, aborálne posúvanie tráviaceho obsahu vlnovitými kontrakciami.

Bolus

Mas odrežu potravy vytvorená v ústach po žuvaní a zmiešaní so slinami; pripravená na prehltnutie.

Chýmus

Kašovitá hmota vznikajúca po chemickom spracovaní potravy v žalúdku; pokračuje do dvanástnika.

Zuby – rezáky a moláre

Rezáky krájajú, moláre drvia potravu, čo uľahčuje trávenie.

Žuvanie

Mechanické spracovanie potravy, tvorba sústa a uvoľňovanie enzýmov aktívnych v ďalších častiach tráviaceho traktu.

Hltanie – 3 fázy

Buccal (vole), pharyngeal (reflexný), esophageal (peristaltický) fázy prehĺtania.

Slinné žľazy – veľké a malé

Veľké: parótna, submandibulárna, sublinguálna; malé: lingulálne, palatálne, buccales, labiales.

Sliny – zloženie

Voda, ióny (HCO3-, Na+, K+, Cl-, Ca2+), mucín, lyzozým, laktoferín, IgA, amyláza, lipáza (u dojčiat); pH približne 7–8.

Alfa-amyláza (slinná)

Enzým štiepiaci škroby na oligosacharidy; aktívna pri pH okolo 7; pôsobí aj v žalúdku počas žalúdočnej peristoly.

Slinová lipáza

Enzým štiepiaci tuky; významný najmä u dojčiat.

Intrínzny faktor

Glykoproteín produkovaný parietálnymi bunkami; nevyhnutný pre vstrebávanie vitamínu B12.

HCl (kyselina chlorovodíková)

Produkcia parietálnymi bunkami; aktivuje pepsínogén, denaturuje bielkoviny, má baktericídny účinok.

Parietálne bunky

Bunky žalúdka, ktoré produkujú HCl a intrínzny faktor.

Pepsínogén

Neaktívny peptidázový prekurzor v žalúdku; aktivuje sa na pepsín pri nízkej pH.

Pepsín

Gastrický proteolytický enzým; aktívny pri pH 1,8–3,5.

Mucin (hlien)

Glykoproteín vytvárajúci ochranný povlak na sliznici a znižujúci poškodenie tráviacej steny.

Gastrín

Hormon produkovaný G bunkami; zvyšuje tvorbu žalúdočnej kyseliny a sekréciu žalúdočnej šťavy.

Somatostatín

Hormon produkovaný D bunkami; potláča sekréciu gastrínu a ďalších tráviacich štiav.

Ghrelin

Hormon produkovaný žalúdkom; stimuluje chuť do jedla a únavu energie.

ECL bunky

Enterochromafinné bunky, ktoré uvoľňujú histamín na stimuláciu sekrécie HCl.

G bunky

Gastrin bunky; syntetizujú gastrín na podporu sekrécie kyseliny.

D bunky

Bunky produkujúce somatostatín; modulujú tráviace procesy tlmením sekrécie.

Cholecystokinin (CCK)

Hormon stimulujúci exokrinnú pankreasovú sekréciu, kontrakciu žlčníka a znižovanie vyprázdňovania žalúdka; navodzuje pocit sýtosti.

Secretín

Hormon stimulujúci pankreasovú sekrečnú aktivitu a znižujúci žalúdočnú sekréciu; participuje na enterogastrickom reflexe.

GIP (Gastrický inhibitory peptid)

Incretínový hormón inhibujúci sekréciu žalúdočnej šťavy; zlepšuje glukózovú toleranciu.

Motilin

Hormon, ktorý zvyšuje motorickú aktivitu tráviacej sústavy, najmä v čreve.

GLP-1

Incretínový hormón znižujúci apetít a ovplyvňujúci glukózu; reguluje tráviacu motilitu.

GLP-2

Hormón ovplyvňujúci rast a motilitu tráviaceho traktu.

PYY (3-36)

Pôsobí na sýtosť a znižuje apetít; produkovaný v distalnom čreve.

Oxyntomodulin

Metabolický hormon regulujúci chuť do jedla a tráviacu motilitu.

Gastrická šťava – zloženie a funkcia

Zmes sekrécií z žalúdočných žliaz: mucín, HCl, pepsínogén (pepsín), žalúdočná lipáza; intrínzny faktor; pH sa mení podľa fázy trávenia.

Fázy sekrécie žalúdočnej šťavy

Cefalická (predstavou potravou), žalúdočná (distenzia a proteíny), črevná (podnety z čreva) – regulujúcelkové vylučovanie šťavy.

Štúdia regulačných mechanizmov vyprázdňovania žalúdka

Enterogastrický reflex; distenzia duodena, nízky pH a obsah živín znižujú motilitu antra a zvyšujú tonus pyloru.

Vracanie – mechanizmus

Obranný reflex zahŕňajúci uzavretie dýchacích ciest, uzavretie hrtanu, otvorenie horného zvierača pažeráka a antiperistaltické vlny na vyprázdnenie obsahu.

Esophagus – funkcia a peristaltika

Trubicový orgán transportujúci potravu do žalúdka; peristaltické pohyby a dolný ezofageálny zvierač bežne uzavretý.

Pylorus a jeho úloha

Svalový kruhový zvierač na konci žalúdka; reguluje prechod chýmusu do duodena a zabraňuje spätnému toku.

Delenie čriev a kyselín po jedle – pH

pH v slinách 6,5–7,5; žalúdok po jedle klesá na približne 3,0; duodenum 7,0–8,5; tenké a hrubé črevo majú pH približne 4,0–7,0.