Bullony

🏠 DOM — HOUSE / HOME * house — dom * apartment / flat — mieszkanie * room — pokój * door — drzwi * window — okno * wall — ściana * floor — podłoga * ceiling — sufit * stairs — schody * roof — dach * garden — ogród * balcony — balkon * garage — garaż * key — klucz * lock — zamek * furniture — meble * table — stół * chair — krzesło * lamp — lampa * light — światło * shelf — półka * wardrobe — szafa * mirror — lustro * carpet — dywan * curtain — zasłona 🛋️ SALON — LIVING ROOM * living room — salon * sofa / couch — kanapa * armchair — fotel * coffee table — stolik kawowy * TV — telewizor * remote control — pilot * bookshelf — regał na książki * fireplace — kominek * cushion — poduszka dekoracyjna * blanket — koc * rug — dywan * picture — obraz * decoration — dekoracja 🍳 KUCHNIA — KITCHEN * kitchen — kuchnia * fridge — lodówka * freezer — zamrażarka * oven — piekarnik * microwave — mikrofalówka * dishwasher — zmywarka * sink — zlew * tap / faucet — kran * cooker / stove — kuchenka * kettle — czajnik * frying pan — patelnia * pot — garnek * plate — talerz * bowl — miska * cup — filiżanka * mug — kubek * glass — szklanka * fork — widelec * knife — nóż * spoon — łyżka * teaspoon — łyżeczka * chopping board — deska do krojenia * bin / trash can — kosz na śmieci 🚿 ŁAZIENKA — BATHROOM * bathroom — łazienka * shower — prysznic * bathtub — wanna * toilet — toaleta * sink — umywalka * mirror — lustro * washing machine — pralka * towel — ręcznik * soap — mydło * shampoo — szampon * toothbrush — szczoteczka do zębów * toothpaste — pasta do zębów * toilet paper — papier toaletowy * hair dryer — suszarka do włosów * comb — grzebień * brush — szczotka * razor — maszynka do golenia 🍎 JEDZENIE — FOOD * food — jedzenie * bread — chleb * butter — masło * cheese — ser * ham — szynka * egg — jajko * meat — mięso * chicken — kurczak * beef — wołowina * pork — wieprzowina * fish — ryba * rice — ryż * pasta — makaron * potatoes — ziemniaki * vegetables — warzywa * fruit — owoce * apple — jabłko * banana — banan * strawberry — truskawka * tomato — pomidor * cucumber — ogórek * onion — cebula * garlic — czosnek * soup — zupa * salad — sałatka * cake — ciasto * ice cream — lody * breakfast — śniadanie * lunch — lunch / obiad * dinner — obiad / kolacja * dessert — deser 👨 WYGLĄD — APPEARANCE * appearance — wygląd * tall — wysoki * short — niski * slim — szczupły * thin — chudy * overweight — z nadwagą * muscular — umięśniony * handsome — przystojny * beautiful — piękna * pretty — ładna * attractive — atrakcyjny * young — młody * old — stary / starszy * beard — broda * moustache — wąsy * blue eyes — niebieskie oczy * green eyes — zielone oczy * brown eyes — brązowe oczy * pale skin — blada skóra * tanned — opalony 💇 WŁOSY I FRYZURY — HAIR * hair — włosy * long hair — długie włosy * short hair — krótkie włosy * medium-length hair — włosy średniej długości * straight hair — proste włosy * curly hair — kręcone włosy * wavy hair — falowane włosy * thick hair — gęste włosy * thin hair — cienkie / rzadkie włosy * blonde hair — blond włosy * dark hair — ciemne włosy * brown hair — brązowe włosy * black hair — czarne włosy * red hair — rude włosy * grey hair — siwe włosy * bald — łysy * haircut — fryzura / strzyżenie * fringe / bangs — grzywka * ponytail — kucyk * bun — kok 🧠 CHARAKTER — PERSONALITY * friendly — przyjazny * nice — miły * kind — życzliwy * funny — zabawny * happy — szczęśliwy * cheerful — pogodny * calm — spokojny * shy — nieśmiały * confident — pewny siebie * brave — odważny * honest — uczciwy / szczery * helpful — pomocny * polite — uprzejmy * patient — cierpliwy * generous — hojny * hardworking — pracowity * lazy — leniwy * nervous — nerwowy * serious — poważny * rude — niegrzeczny * selfish — samolubny * talkative — rozmowny * quiet — cichy / małomówny * stubborn — uparty * responsible — odpowiedzialny 🍽️ RESTAURACJA — RESTAURANT * restaurant — restauracja * menu — menu * table — stolik * waiter — kelner * waitress — kelnerka * customer — klient * order — zamówienie / zamawiać * bill / check — rachunek * tip — napiwek * starter — przystawka * main course — danie główne * dessert — deser * drink — napój * still water — woda niegazowana * sparkling water — woda gazowana * reservation — rezerwacja * available table — wolny stolik Przydatne zdania: * A table for two, please. — Stolik dla dwóch osób, proszę. * Can I see the menu? — Czy mogę zobaczyć menu? * I’d like to order. — Chciałbym zamówić. * Can I have the bill, please? — Czy mogę prosić rachunek? * Is service included? — Czy obsługa jest wliczona? ☕ KAWIARNIA — CAFÉ * café — kawiarnia * coffee — kawa * tea — herbata * espresso — espresso * latte — latte * cappuccino — cappuccino * sugar — cukier * milk — mleko * cake — ciasto * sandwich — kanapka * takeaway — na wynos * to go — na wynos 💊 APTEKA — PHARMACY * pharmacy — apteka * pharmacist — farmaceuta * medicine — lekarstwo * tablets / pills — tabletki * painkiller — lek przeciwbólowy * prescription — recepta * cream — krem / maść * bandage — bandaż * plaster — plaster * cough — kaszel * headache — ból głowy * sore throat — ból gardła * cold — przeziębienie * fever — gorączka 🚆 POCIĄG / DWORZEC — TRAIN / RAILWAY STATION * train — pociąg * railway station / train station — dworzec kolejowy * platform — peron * ticket — bilet * ticket office — kasa biletowa * timetable — rozkład jazdy * departure — odjazd * arrival — przyjazd * delay — opóźnienie * passenger — pasażer * seat — miejsce / siedzenie * carriage — wagon * return ticket — bilet w obie strony * one-way ticket — bilet w jedną stronę * ticket machine — biletomat * luggage — bagaż 🏙️ MIASTO — CITY * city — miasto * town — miasteczko * street — ulica * road — droga * pavement / sidewalk — chodnik * crossroads / intersection — skrzyżowanie * traffic lights — światła * pedestrian crossing / crosswalk — przejście dla pieszych * road sign — znak drogowy * traffic — ruch uliczny * city center — centrum miasta * bus stop — przystanek autobusowy * station — stacja / dworzec * shop — sklep * supermarket — supermarket * bank — bank * hospital — szpital * police station — komisariat * post office — poczta * hotel — hotel * park — park * airport — lotnisko 🧭 PYTANIE O DROGĘ — DIRECTIONS * left — lewo * right — prawo * straight ahead — prosto * turn left — skręć w lewo * turn right — skręć w prawo * go straight — idź prosto * go back — wróć * cross the street — przejdź przez ulicę * at the corner — na rogu * around the corner — za rogiem * next to — obok * opposite — naprzeciwko * between — pomiędzy * behind — za * in front of — przed * near — blisko * far — daleko * on your left — po twojej lewej stronie * on your right — po twojej prawej stronie

🏠 DOM — HOUSE / HOME * house — dom * apartment / flat — mieszkanie * room — pokój * door — drzwi * window — okno * wall — ściana * floor — podłoga * ceiling — sufit * stairs — schody * roof — dach * garden — ogród * balcony — balkon * garage — garaż * key — klucz * lock — zamek * furniture — meble * table — stół * chair — krzesło * lamp — lampa * light — światło * shelf — półka * wardrobe — szafa * mirror — lustro * carpet — dywan * curtain — zasłona

[Music] [Music] this is the story of the greatest scientific discovery ever the discovery that everything is made of atoms the vast variety and richness of everything we see around us in the world and beyond how it's built up how it all fits together is all down to atoms and the mysterious laws they obey as scientists delve deep into the atom it's the very part of matter they unraveled nature's most shocking secrets they had to abandon everything they believed in and create a whole new science a science that today underpins the whole of physics chemistry biology and maybe even life itself but for me the story of how humanity solved the mystery of the atom is both inspiring and remarkable it's a story of great geniuses of men and women driven by their thirst for knowledge and glory it's a story of false starts and conflicts of ambition and revelation a story that leads us through some of the most exciting and exhilarating ideas ever conceived of by the human race and for a working physicist like me it's the most important story there is [Music] [Music] on the 5th of October 1906 in a hotel room near Trieste a German science is called Ludwig Boltzmann hanged himself Boltzmann had a long history of psychological problems and one of the key factors in his depression was that he'd been vilified even ostracized for believing something that today we take for granted he believed that matter cannot be infinitely divisible into ever smaller pieces instead he argued that ultimately everything is made of basic building blocks atoms it seems incredible now that Boltzmann's revelation was so controversial but a hundred years ago arguing atoms were real was considered by most to be a waste of time although philosophers since the Greeks had speculated that the world might be made out of some kind of basic unit of matter they realized that they were far too small to see even under the most powerful microscopes speculating about them was therefore a complete waste of time but then in the middle of the 19th century whether or not the atom was real was suddenly a question of burning importance the reason was this steam by the 1850s it was changing the world it powered the mighty engines the trains the ships the factories of the Industrial Revolution so figuring out how to use it more effectively became a matter of crucial commercial political and military significance not surprisingly then it became the key question of 1965 [Music] the demand to build more powerful and efficient steam engines in turn created an urgent need to understand and predict the behavior of water and steam at high temperatures and pressures not the alts Minh and his scientific allies showed that if you imagine steam is made of millions of tiny rigid spheres atoms then you can create some powerful mathematical equations and those equations are capable of predicting the behavior esteemed with incredible accuracy but these same equations plunge Boltzmann and his fellow atomists into controversy their enemies argued that since the atoms referred to in their calculations were invisible they were merely a mathematical convenience rather than real physical objects to claim that imaginary entities were real seem presumptuous even blasphemous you see boss most critics argued that it was sacrilegious to reduce God's miraculous creation down to a series of collisions between tiny inanimate spheres Boltzmann was condemned as an irreligious materialist the tragic irony of Boltzmann's story is that when he took his own life in 1906 he was unaware that he'd been vindicated you see a year before he died a young scientist had published a paper which undeniably irrefutable proclaimed the reality of the atom you might have heard of this young scientist his name was Albert Einstein in 1905 the year before Boltzmann suicide Albert Einstein was 26 years old his brash arrogance had upset most of his professors and teachers and he was barely employable then he got his girlfriend pregnant that was followed by a hasty marriage he needed a job any job having not quite distinguished himself a university he took up a job as a patent clerk here in bern in switzerland he'd moved into the small one-bedroom Apartments on cram gasser with his young wife from a laborer despite dire personal straits the young Einstein had a burning ambition he was desperate to make his mark as a physicist and in 1905 during one miraculous year the mark he made was truly incredible having an undemanding job meant that young einstein had plenty of time on his hands both at work and here in his tiny apartment to think deep thoughts in the space of just a few months he was to publish several papers that would change science forever now everyone's heard of his theory of relativity even if they don't understand it and his paper on the nature of light was to win him the Nobel Prize a few years later but ironically it wasn't either of these two papers that had the most impact on the discovery of atoms the one that made all the difference was a short paper on how tiny grains of pollen danced in water almost 80 years earlier in 1827 a Scottish botanist called Robert Brown sprinkled pollen grains in some water and examined it through a microscope what he found was really strange because instead of the pollen grains floating gently in the water they danced around furiously almost as though they were alive now while this so called Brownian motion was strange scientists soon forgot about it they found it mundane even boring I mean who cared if the pollen giggled about in the water and what had the jiggling to do with atoms anyway for nearly 80 years brown's discovery remained a little-known scientific anomaly then Einstein changed everything in one staggering insight I Stein saw that Brownian motion was all about atoms in fact he realized that the jiggling of pollen grains in water could settle the raging debate about the reality of atoms forever his argument was simple the pollen will only jiggle if they were being jostled by something else so I said that the water must be made of tiny atoms like particles which themselves are jiggling and are continually buffeting the pollen if there were no atoms then the pollen would stay still so Boltzmann and his contemporaries had been rowing furiously about this question for nothing the answer was there all along Einstein proved that for Brownian motion to happen atoms must exist Einstein später went way beyond just verbal arguments with flawless mathematics he proved that the dance of the pollen revealed the size of the atom and it's mind-numbing ly tiny 1/10 of a millionth of a millimeter across a single human hair itself one of the narrowest things visible to the naked eye is over a million atoms wide let me put it another way there are more atoms in a single glass of water than there are glasses of water in all the oceans of the world sort of hurts your head just to think about it Einstein's paper ended the debate about whether the atom was real or not and Boltzmann had been totally vindicated the atom had to be real [Music] [Music] by the early years of the 20th century the atom had arrived scientists we'd argued that the atom was real were no longer heretics in a dramatic sudden reversal they became the new orthodoxy but they were to pay a huge price for their success before that even had a chance to congratulate each other on discovering the atom it ripped the rug out from under their feet and sent them spiraling into a bizarre and at times terrifying new world and it all kicked off here in what by 1910 was the world center for atomic physics Manchester two of the most extraordinary men in the history of science worked here in the physics departments of Manchester University between 1911 and 1916 they were Ernest Rutherford and Niels Bohr on the face of it two very different personalities and the unlikeliest of collaborators Rutherford was from a remote part of New Zealand and grew up on a farm Bohr was born in Copenhagen wealthy and erudite virtually an aristocrat Rutherford was the ultimate experimentalist he loved technology and ingenious arrangements of batteries coils magnets and radioactive rocks but he was also blessed with a profound intuition in contrast war was the ultimate theoretician to him science was about deep thought and abstract mathematics pen and paper chalk and blackboard were his tools logic was his path to truth although their approaches to their work couldn't have been any more different they had one thing in common they were prepared to ditch three centuries of scientific convention if it didn't fit what they believed to be true they were genuine revolutionaries Rutherford and Bohr were two of the most extraordinary minds ever produced by the human race but it would take every bit of their dogged tenacity and inspirational brilliance to take on the atom in 1907 ernest rutherford took over the physics departments in manchester this was a period of momentous scientific change just over ten years earlier in germany came the first demonstration of weird rays that see through flesh to reveal our bones these rays were so inexplicable scientists didn't know what to call them so they were named x-rays and a couple of years after that in Cambridge it was shown that powerful electric currents could produce strange streams of tiny glowing charged particles that were called electrons and in 1896 in Paris came the most significant discovery of all one that more than any other would unlock the secrets of the atom the metal uranium was shown to emit a strange and powerful energy that was named radioactivity it seemed straight out of science fiction radioactive metals were warm to touch they could even burn the skin and the rays could pass through solid matter as if it wasn't there it truly was a marvel of the modern age Rutherford was obsessed with radioactivity all sorts of questions plagued him how has it made why did it come in different forms how far could it travel through a vacuum or through air did it alter the materials that are encountered in Manchester together with his assistants hands Geiger of Geiger counter fame and Ernest Marsden he devised a series of experiments that would probe the Enigma of radioactivity 1909 Manchester University these are the props goldleaf Beaton said it's just a few atoms thick a movable phosphorescent screen that flashed when struck by radioactive rays and inside this box is the star attraction a tiny piece of the metal radium radium is an extraordinarily powerful source of a kind of radioactivity the Rutherford had named alpha rays they weren't really rays they were more like a steady stream of particles and radium spat up these particles like a machine gun that never ran out of bullets Rutherford set his students a simple enough task use the radium gun shoot the alpha radioactivity at the gold leaf and with the phosphorescent plate count the number of particles that come out the other side in practice that meant sitting alone in the dark and counting tiny almost invisible flashes on the phosphorescent screen it was deeply tedious but Rutherford insisted that they keep at it weeks passed and the team of researchers found nothing unusual the alpha particles seemed to punch through the gold almost as though it wasn't there very occasionally they would swerve slightly as they went through hardly front-page news now comes what must be the most consequential off-the-cuff remark in the history of science one that changed the world the story goes that Rutherford bumps into his assistant Geiger in the corridor outside the lab Geiger reported that so far they've seen nothing unusual now in response Rutherford could have easily just nodded and walked on but he didn't he later claimed that he said what he said at the time for the sheer hell of it but I don't believe him Rutherford had great scientific intuition and I think he had a hunch that something was about to happen here's what he said to Geiger tell young Marsden to go back and see if he can detect any alpha particles on the same side of the gold leaf as the radium source in other words see if any alpha particles are bouncing back now it's an extraordinary suggestion from Rutherford and one day he had no logical reason to make after all Geiger Marsden had spent weeks seeing alpha particles do nothing but streams straight through the gold leaf almost as though it wasn't there why would any bounce back the Geiger Marsden were young and in all the big New Zealand er they did their master's bidding and went back into their dark lab and watched patiently for days they saw absolutely nothing they strained their eyes to the points of myopia but didn't see a single alpha particle bouncing back off the gold it seemed that rather for suggestion really was a stupid one but then the impossible happened one afternoon in 1909 Geiger burst into Rutherford's office with some astonishing news very very occasionally an alpha particle would indeed ricochet back off the gold leaf Geiger calculated that only 1 in 8,000 alpha particles would do this it's a tiny percentage but Rutherford's mind reeled with the news he would later say it was like firing a shell at a piece of tissue paper and have it bounce back at you there and then Rutherford knew he'd struck physics cold although it would take him over a year to fully understand why the alpha particles would do this when he did he would show humanity for the first time the inside of an atom now people had barely got used to the idea that atoms existed but now Rutherford knew that this my new world 1/10 of a millionth of a millimetre across had his own internal structure within the atomic there's a sub atomic world and Ernest Rutherford believed he knew what it looked like Rutherford realized that the bouncing alpha particle revealed an atom that was totally unexpected it had no familiar analogy on earth so Rutherford looked for one in the heavens he pictured the atom as a tiny solar system electrons tiny particles of negative electricity orbit around a minut positively charged object called the nucleus [Music] Rutherford calculated that the nucleus was 10,000 times smaller than the atom itself that's why only 1 in 8,000 alpha particles bounce back they're the ones that hit the Tony nucleus by chance the rest whizzed by without hitting anything the first astonishing consequence of this idea is that Rutherford's atom is almost entirely empty space that's why nearly all the alpha particles race through the gold atoms as if there's nothing there there really is nothing there consider the bizarre implications of Rutherford's atom by imagining it on a bigger scale if the nucleus were the size of a football then the nearest electron will be an orbit half a mile away the rest of the atom will be completely empty space let me explain another way if you were to suck out all the empty space from every atom in my body then I would shrink down to a size smaller than a grain of salt of course I'd still weigh the same and if you did the same thing to the entire human race then all 6 billion of us would fit inside a single Apple the atom was unlike anything we had ever encountered before and it would only get stranger and stranger almost immediately a problem surfaced and it was a big one according to the tried and trusted science of the time the electrons should lose their energy run out of speed and spiral into the nucleus in less than a blink of an eye Rutherford's atom contradicted the known laws of science the atom didn't care that it defied scientific convention it's almost entirely empty space and it's gonna stay that way I show no signs of shrinking down to the size of a grain of salt and the earth is well the size of the earth it's not getting smaller not surprisingly all the established scientists of the day including Einstein were battled scientific ideas they put their faith in all their lives had failed completely to explain the atom the atom now required a new generation of scientists to follow in Rutherford's footsteps bold brilliant and above all young it was crucial they had no loyalty or attachment to ideas held by previous generations one of the first of this new breed was niels bohr he sailed from Denmark in 1911 and made his way it's English soil having finished his studies in Copenhagen war decided to move abroad and be at the center of the new physics the trail led you to britain manchester university ernest rutherford or made it his mission to solve the puzzles of why the atom didn't collapse and why there was so much empty space as one of the new breed of theoretical physicists he was fearless in his thinking and was prepared to abandon common sense and human intuition to find an explanation so in a leap of genius he started to look for clues about the atoms structure not by looking at matter but by examining the mysterious and wonderful nature of light our atoms and lights are clearly connected most substances glow when they're heated and for centuries people had realized that different substances glow with their own distinctive colors a bit like a signature so the green of copper the yellow of sodium and the red of lithium these colors associated with different substances are called spectra and Bohr's great insights was to realize that spectra are telling us something about the inner structure of the atom that they could explain all that empty space Bohr's idea was to take Rutherford's solar system model of the atom and replace it with something that's almost impossible to imagine or visualize so sensible ideas like empty space and particles moving around in orbits fade away and they're replaced with something that is one of the most misunderstood and misused concepts in the whole of science the quantum jump now it takes most working physicists many years to come to terms with quantum jumps and in fact or himself said that if you think you've understood it then you haven't really thought about it enough so I'm going to take a deep breath and under 30 seconds try and explain to you one of the most complicated concepts in the whole of science but one that underpins the entire universe Bohr described the atom not as a solar system but as a multi-story building the ground floors where the nucleus lives were the electrons occupying the floors above mysterious laws mean the electrons can only live on the floors never in between and other mysterious laws mean that sometimes that can instantaneously jump from one film to another these are what we call quantum jumps now Bohr had absolutely no idea what these laws were but thinking like this allowed him to make a startling prediction when an electron jumps from a higher floor to a lower one it gives off light more significantly the color of the light depends on how big or small the quantum jump the electron makes so an electron jumping from the third floor to the second floor might give off red light when an electron jumping from the tenth floor to the second floor blue light to test his new theory Bohr used it to make a prediction could it explain the mysterious signature in the spectrum of hydrogen after months of calculating furiously who finally came up with the results and his prediction was surprisingly accurate for the first time ever it looked like the spectrum can be explained back in 1913 that was big news but Bohr's new idea rested on a single seriously controversial supposition why should the electrons in the atom behave as though they were in a multi-story building and why should they magically perform quantum jumps from one story to another there was no precedent for it anywhere else in science when one physicists claimed the jumps were nonsense Moore replied yes you're completely right but that doesn't prove the jumps don't happen only that you cannot visualize them but not being able to visualize things seem to go against the whole purpose of science all the scientists in particular felt that science was supposed to be about understanding the world not about making up arbitrary rules that seemed to fit the data conflict between the two generations of scientists was inevitable cause weird new Adam and his crazy quantum jumps were a shot across the bow silence and the old school reacted and leading the traditionalists was giant of the physics world Albert Einstein he hated all his ideas and he was going to fight them anything from a sexual assault on Nats [Music] borther is undeterred and as the 1920s gone the battery needs for one of the greatest conflicts in all science Woodlawn so far the debates about the new atomic physics had been polite from gentlemen now the two sides wheeled out their biggest guns two of the greatest names in physics they were two very true trusting characters on those dicho for the new revolutionary science was a buttoned-up uber competitive German called Verner Heisenberg for the Conservatives as a debonair byron esque Austrian called Owen Schrodinger [Music] [Applause] Oh in Schrodinger passionate and poetic a philosopher and a romantic he wrote books on the ancient Greeks on philosophy on religion he was influenced by Hinduism there's also a very flamboyant character cool suave sophisticated a dapper dresser and a big hit with the ladies [Music] [Applause] schrödinger's promiscuity was legendary he had a string of girlfriends throughout his married life some of them much younger than him in 1925 38 year-old Schrodinger stayed at the Alpine resort of yoson Switzerland for a secret liaison with an old girlfriend whose identity remains a mystery to this day but their passion proved to be the catalyst but Schrodinger's creative genius another physicist said of Schrodinger's week of sexually inspired physics he had two tasks that week satisfy a woman and solved the riddle of the atom fortunately he was up to both he took de Bru's idea of mysterious pilot waves guiding electrons around an atom one crucial step further he argued that the electron actually was a wave of energy vibrating so fast it looked like a cloud around the atom a cloud like wave of pure energy and what's more he came up with a powerful new equation which completely described this way and so described the whole atom in terms of traditional physics the equation he came up with we now call schrödinger's wave equation it's incredibly powerful what's unique about it is that it features a new quantity called the wave function which Schrodinger claimed completely describe the behavior on the subatomic world [Music] Schrodinger's equation and the picture of the Atome painted created during a sexually charged holiday in the Swiss Alps once again allowed scientists to visualize the atom in simple terms it's hard to overestimate the relief Schrodinger's idea brought to the traditional physics community strange though his picture of the Aten was at least it was a picture and scientists love pictures they allowed them to use their intuition but there was still a deep nagging problem one that the radicals felt Schrodinger just couldn't reconcile his new theory still couldn't account for balls strange instantaneous quantum jumps the time had come for the radicals to hit back [Applause] in the summer of the same year one of Niels Bohr's protegees Verner Heisenberg was travelling to an obscure island of the north coast of Germany he was fiercely competitive and took Schrodinger's ideas as a personal affront he felt strongly that the strangeness of the instant quantum jumps was actually the key to understanding the atom he thought the atom was so unique and unusual it shouldn't be compromised through a simple analogy like a wave or an orbit or even a multi-story building he believed it was time to give up any picture of the atom at all Verner Heisenberg while the true geniuses of the 20th century young athletic a great mountain climber an excellent pianist he was also an exceptional student at the age of just 20 who was well on his way to finishing his ph.d and being courted by the great universities across Europe now in the summer of 1925 he was suffering from a particularly bad bout of hay fever his face was swollen up almost beyond recognition he decided to escape alone here to this beautiful but isolated island of helgeland he walked along the beaches he swam he climbed the rock and he pondered ever since he'd encountered atomic physics Heisenberg felt in his bones that all human attempts to visualize the atom to model it with familiar images would always fail the atom he believed was too capricious too strange to ever be explained that simply so he decided to abandon all pictures of it and describe it using pure mathematics alone but as he pondered he realized that the atom didn't just defy visualization it even defied traditional mathematics it was while he was here on helgeland the Heisenberg had an incredible revelation he realized that in order to describe certain properties of atoms he had to use a strange new type of mathematics it seems that certain properties like where an electron is at a given time and how fast it's moving where multiplied together the order in which you multiply there matters let me try and explain if we multiply two numbers together it doesn't matter which or do we do it in so 3 times 4 is clearly the same as 4 times 3 but when it came to atoms Heisenberg realized that the order in which he multiplied quantities together gave a different answer this quickly led him to other discoveries and he was convinced that he'd cracked a code in the atom that he'd somehow found the hidden mathematics within he was so excited he was also very scared that night he climbed to the top of a rock and sat there waiting till dawn he called it his night of helgeland when he returned to his University in getting and he told his colleague Max Born about it and they then worked together intensely for several months developing a whole new theory of the atom a theory that today we call matrix mechanics [Music] matrix mechanics uses complex arrays of numbers rather like a spreadsheet by manipulating these arrays Heisenberg and his mentor the brilliant physicist max all could accurately predict atomic behavior but from Einstein and the traditionalists this was pure scientific heresy an atom can't actually be a matrix of numbers surely we made of atoms not numbers back in Copenhagen Bohr and Paulie were thrilled with matrix mechanics so what if we couldn't imagine the atom as a physical object they exalted in the purity of the mathematics and launched into vicious attacks against Schrodinger's vulgar sensual waves Heisenberg wrote the more I reflect on the physical portion of Schrodinger's equation the more disgusting I find it in fact it's just [ __ ] but Schrodinger was equally scathing of Heisenberg saying he was repelled by his methods and found his mathematics monstrous in Munich in 1926 their enmity began to reach boiling points Schrodinger was to give a lecture on his wave equation Heisenberg scraped together the money to travel down to Munich for the lecture to finally come face to face with his rival what was at stake was more than just Heisenberg's reputation he believed Schrodinger's simplistic approach wasn't just misguided but totally wrong and his intention was nothing less than to destroy Schrodinger's theory Schrodinger delivers his lecture on the new wave mechanics to a packed audience the standing-room-only he writes down his new wave equation to Schrodinger this describes a real physical picture of the atom with electrons as waves surrounding the atomic nucleus 24-year old Verna Heisenberg is in the audience it can hardly contain himself at the end of the lecture he stands up and delivers a monologue attacking Schrodinger's approach for Heisenberg it's impossible to ever have a picture of what the atom is really like the audience is on Schrodinger side they'd much prefer his simple physical interpretation to Heisenberg's abstract complicated mathematics Heisenberg is booed he's told to sit down and be quiet he leaves the lecture sad and depressed Heisenberg returned to Copenhagen with his confidence severely dented there at the Institute he and Bohr reached their darkest moment almost all of the scientific community was against them they felt isolated desperate their backs were against the wall despite this they stubbornly refused to give up their controversial theory this attic room was Heisenberg study back in 1926 Bohr would come up here night after night we're here in Heisenberg would argue about the meaning of the new quantum mechanics they would argue so passionately but on one occasion apparently Heisenberg was reduced to tears and then as Heisenberg stared out of his attic window in despair the part below an extraordinary thought occurred to him it struck him why an atom can't be visualized why can't be understood intuitively it's not just because it's tiny tricky and difficult is because it's inherently unknowable he realized that there was a fundamental limit to how much we can know about the subatomic world for instance if we know where an electron is at a particular moment in time then we cannot know how fast it's moving but if we knew its speed we wouldn't know his position this ambiguity isn't a shortcoming in the theory itself nor was it due to the clumsiness of the way we carry out our measurements but a fundamental truth about the way nature behaves at the subatomic scale it became known as Heisenberg's uncertainty principle and is probably the most profound incredible yet unsettling concepts in the whole of science [Music] what Heisenberg had uncovered through his abstract matrix mechanics was a deep and shocking truth about the atomic world atoms are willfully obscure we can never fully know an atoms position and speed simultaneously the atomic world just refuses to allow that to happen it was completely mind-boggling but once they accepted it Heisenberg and Bohr who found the boost of confidence to be even more bold they realized uncertainty forced them to put a paradox right at the very heart of the atom atoms are not just unimaginable they're self-contradictory they behave both like particles and waves and it gets weirder when you're not looking at an atom it behaved like a spread-out wave but when you look to see where it is it behaves like a particle this is insane first atoms couldn't be visualized at all now it seems they change completely in character depending on whether or not you're looking at them the uncertainty principle had changed everything it revealed a shocking contradiction at the heart of nature everything we see is made of atoms and yet atoms themselves are unknowable they can only be understood through mathematics for the first time for Bohr and Heisenberg everything about the atom fell into place by the autumn of 1927 full of confidence and smarting for a fight they knew they were finally ready to take on the Conservatives [Music] for this physics showdown they chose the Solvay conference in Brussels all the world's leading atomic physicists would attend if war and Heisenberg was successful then they would lead a total scientific revolution this is amazing I'm looking at original footage of the Solvay delegates coming out of these doors there's Bohr talking to Schrodinger and and this Heisenberg behind them and there's Paolo Li strange looking guy on there's Einstein coming down with a big smile on his face for the week of the conference all that the delegates could think and talk about was Bohr's quantum mechanics with uncertainty now a central plank it was a truly formidable theory and over the week the final showdown played out between Bohr and his archrival Albert Einstein Einstein hated quantum mechanics and every morning he'd come to war with an argument that he felt picked a hole in the new theory war would go away very disturbed and think very hard about it and by the end of the day he'd come back with a counter argument that dismissed Einstein's criticism and this happened day after day until by the end of the conference Bohr had brushed aside all of Einstein's criticisms and Bohr was regarded as having been victorious and with that his vision play-actor which became known as the Copenhagen interpretation was suddenly at the very heart of atomic physics at the end of the conference they all gather for the team photo never before or since have so many great names of physics being together in one place at the front the elder statesmen of physics Hendrik Lorentz flanked on either side by Madame Curie and Albert Einstein Einsteins looking rather glum because he's lost the argument Louis debris has also failed to convince the delegates of his views victory goes to Niels Bohr he's feeling very pleased with himself next to him one of the unsung heroes of quantum mechanics the German Max Born who developed so much of the mathematics and behind them the two young disciples of Bohr Heisenberg and Pauli Poly's looking rather smugly across at Schrodinger bit like the cat who's got the milk this was the moment in physics when it all changed the old guard was replaced by the new chance of probability became interwoven into the fabric of nature itself and we could no longer describe atoms in terms of simple pictures but only using pure abstract mathematics the Copenhagen view had been victorious although Einstein went to his grave never believed in quantum mechanics solve a 1927 was the turning point at which the rest of the science establishments came to embrace the Copenhagen interpretation and that interpretation is still accepted today all the physics that I use in my research certainly the quantum mechanics that I teach my students and that fills the textbooks on my shelves is based on ideas that were hammered out and crystallized here at the Solvay conference in October 1927 in a sense everything I know about the way the world around me is made up started here the quantum mechanical description of the atom is one of the crowning glories of human creativity over the last of 18 years it has been proven right time after time and it's Authority has never been in doubt it's a monumental scientific achievement between 1905 and 1927 science changed our view of the world it also changed our view of science itself as scientists probed the tiniest building blocks of matter they created the most successful and powerful theory ever quantum mechanics it allows us to describe what everything in the universe is made of how it interacts and how it all fits together but it comes at a huge price at its most fundamental level we have to accept that nature is ruled by chance and probability Heisenberg's uncertainty principle dictates that there are certain limits on the sorts of questions we can ask the atomic world and most crucially while we now know so much more about what an atom is and how it behaves we have to give up any possibility of imagining what it looks like our human nature has forced us to ask questions of everything we see around us in the world what we've discovered has been beyond our wildest imagination [Music]

HULING BULONG 2026

Absolutely. Your list is very broad, so the best way to study it is not to memorize every disease. We can turn it into a high-yield nursing reviewer based on: What is it? → What will I see? → What should I assess? → What should I do? → What medications/treatments matter? → What is the priority/emergency? → What should I teach? Below is a condensed master reviewer. I’ll keep it nursing-focused and use simple language. ⸻ 🩺 MEDICAL-SURGICAL NURSING REVIEWER 1. ENDOCRINE SYSTEM Diabetes Mellitus Type 1 Type 2 Main problem Little/no insulin Insulin resistance + progressive insulin deficiency Usually Younger onset, but can occur any age More common in adults Treatment Insulin required Lifestyle + oral/injectable meds ± insulin Major acute problems DKA HHS Signs of hyperglycemia “3 Ps” * Polyuria – urinating frequently * Polydipsia – excessive thirst * Polyphagia – excessive hunger Other: * Fatigue * Blurred vision * Slow wound healing * Recurrent infections Hypoglycemia Think FAST: * F – Feeling shaky * A – Altered behaviour/confusion * S – Sweating * T – Tachycardia Treatment if conscious: 15 g fast carbohydrate → recheck glucose in 15 min → repeat if necessary. Examples: * Glucose tablets * Juice * Regular pop If unconscious/severe: * Glucagon if appropriate * IV dextrose in a healthcare setting DKA Usually associated with Type 1. Think: Hyperglycemia + ketones + metabolic acidosis Signs: * Dehydration * Abdominal pain * Nausea/vomiting * Fruity/acetone breath * Kussmaul respirations * Altered LOC Priority treatment: 1. IV fluids 2. Insulin 3. Monitor/correct electrolytes, especially potassium 4. Monitor glucose and acid-base status HHS Usually Type 2. * Extremely high glucose * Severe dehydration * Altered LOC * Little/no significant ketoacidosis Major nursing priority: fluid replacement and monitoring. Diabetes teaching Remember: * Foot care * Inspect feet daily * Proper footwear * Don’t walk barefoot * Don’t cut corns/calluses yourself * Monitor blood glucose * Know signs of hypo/hyperglycemia * Medication adherence * Sick-day management * Regular eye/kidney/foot assessments ⸻ ❤️ 2. CARDIOVASCULAR SYSTEM Stroke Two major types: * Ischemic → blocked blood vessel * Hemorrhagic → bleeding Recognize stroke: BE FAST B – Balance loss E – Eye/vision changes F – Face drooping A – Arm weakness S – Speech difficulty T – Time to call emergency services Nursing priorities * ABCs * Determine last known well * Neurological assessment * Blood glucose * Prepare for CT/imaging * Swallow assessment before oral food/fluids/medications * Prevent aspiration * Maintain safety Do not give food or water until swallowing is assessed. ⸻ Myocardial Infarction (MI) Think: “Time = muscle.” Common symptoms: * Chest pressure/pain * Radiation to arm/jaw/back * Dyspnea * Diaphoresis * Nausea * Anxiety Some patients, especially older adults and people with diabetes, may have atypical or minimal pain. Nursing priorities * ABCs * ECG * Vital signs * Cardiac monitoring * IV access * Blood work including cardiac biomarkers * Oxygen if hypoxemic/clinically indicated * Administer prescribed medications promptly Common medications: * Aspirin * Nitroglycerin * Antiplatelet drugs * Anticoagulants * Beta blockers * Statins Nitroglycerin Can cause: * Hypotension * Headache * Dizziness Never combine nitrates with PDE-5 inhibitors because of potentially severe hypotension. ⸻ Heart Failure Left-sided Think Lungs * Dyspnea * Crackles * Orthopnea * Pulmonary edema * Pink/frothy sputum in severe pulmonary edema Right-sided Think Body * Peripheral edema * Weight gain * JVD * Hepatomegaly * Ascites Nursing priorities * Daily weight * I&O * Respiratory assessment * Edema assessment * Fluid/sodium management as ordered * Medication adherence Sudden weight gain can indicate fluid retention. Common drugs: * Diuretics * ACE inhibitors/ARBs/ARNI * Beta blockers * Mineralocorticoid antagonists * SGLT2 inhibitors * Digoxin in selected patients Digoxin Watch for: * Bradycardia * Nausea/vomiting * Visual disturbances * Dysrhythmias Low potassium increases risk of digoxin toxicity. ⸻ Peripheral Vascular Disease Arterial Think: “Pain + Pale + Pulseless + Cold” * Cool extremity * Weak pulses * Pale colour * Pain with activity * Poor wound healing Venous Think: “Swollen + Warm + Edema” * Edema * Warm skin * Aching * Venous ulcers often near ankles ⸻ 🩸 3. HEMATOLOGY Anemia Reduced oxygen-carrying capacity. Signs: * Fatigue * Pallor * Weakness * Dyspnea * Tachycardia * Dizziness Iron-deficiency anemia May see: * Low hemoglobin * Low ferritin * Microcytic/hypochromic RBCs Iron teaching: * Take as directed * Vitamin C can improve absorption * Dark stools are common * Constipation can occur * Liquid iron may stain teeth ⸻ Leukemia Cancer of blood-forming tissues. Possible findings: * Infection → abnormal WBC function * Anemia → fatigue/pallor * Bleeding → low platelets * Bone/joint pain Think: Leukemia = infection + anemia + bleeding Nursing priorities: * Infection prevention * Bleeding precautions when indicated * Monitor CBC * Oral care * Avoid unnecessary invasive procedures * Monitor treatment adverse effects ⸻ 🍽️ 4. GASTROINTESTINAL SYSTEM Crohn’s vs Colitis Crohn’s Ulcerative Colitis Can affect anywhere mouth → anus Colon/rectum “Skip lesions” Continuous inflammation Transmural Mainly mucosal Fistulas common Bloody diarrhea common Strictures possible Toxic megacolon risk Crohn’s Watch for: * Diarrhea * Abdominal pain * Weight loss * Malnutrition * Fistulas Ulcerative colitis Watch for: * Bloody diarrhea * Abdominal cramps * Urgency * Risk of toxic megacolon ⸻ Diverticulitis Inflammation/infection of diverticula. Signs: * Usually LLQ abdominal pain * Fever * Change in bowel habits During acute inflammation: * Follow prescribed bowel-rest/diet plan * Monitor pain, fever and abdominal status * Watch for perforation/peritonitis ⸻ Colorectal Cancer Red flags: * Change in bowel habits * Blood in stool * Unexplained weight loss * Iron-deficiency anemia * Abdominal discomfort Important: Screening is important even before symptoms occur. ⸻ Constipation Risk factors: * Opioids * Immobility * Low fluid intake * Low fibre * Some medications Management: * Fluids if not contraindicated * Fibre * Activity * Bowel routine * Appropriate laxatives/stool softeners ⸻ Diarrhea Priority concerns: Fluid + electrolytes + cause Assess: * Frequency * Stool characteristics * Blood * Fever * Abdominal pain * Hydration * Recent antibiotics/travel/exposure ⸻ Peptic Ulcer Disease Major complications: * Bleeding * Perforation * Gastric outlet obstruction Warning signs: * Hematemesis * Melena * Sudden severe abdominal pain * Rigid abdomen Common causes: * H. pylori * NSAIDs ⸻ Appendicitis Classic: * Pain may begin around umbilicus and migrate to RLQ * Fever * Nausea/vomiting * Rebound/guarding may occur Priority Prevent rupture. Avoid: * Laxatives * Enemas * Applying heat to abdomen ⸻ 🚰 5. RENAL SYSTEM UTI Symptoms: * Dysuria * Frequency * Urgency * Suprapubic discomfort If infection reaches kidneys: * Fever * Flank pain * Chills * Nausea/vomiting Nursing * Obtain urine specimen correctly * Culture before antibiotics when ordered/appropriate * Encourage fluids if not contraindicated * Complete antibiotics ⸻ Renal Failure Major problems: Think: * Fluid overload * Electrolyte imbalance * Acid-base imbalance * Uremia * Anemia Possible findings: * Edema * Hypertension * Fatigue * Decreased urine output * Nausea * Confusion Particularly important: Hyperkalemia can cause life-threatening dysrhythmias. ⸻ Dialysis Hemodialysis Blood is filtered through a machine. Assess: * Weight * BP * Fluid status * Access site AV fistula Remember: “Feel + Hear” * Thrill → feel it * Bruit → hear it Protect the access: * No BP on that arm * No blood draws on that arm when avoidable * Don’t compress unnecessarily ⸻ Incontinence Types: Stress → coughing/sneezing Urge → sudden strong urge Overflow → bladder doesn’t empty Functional → can’t get to toilet Mixed → combination Management depends on cause. ⸻ 🫁 6. RESPIRATORY SYSTEM COPD Includes chronic bronchitis and emphysema. Common: * Dyspnea * Chronic cough * Sputum * Wheezing * Reduced exercise tolerance Nursing: * Position upright * Pursed-lip breathing * Energy conservation * Smoking cessation * Oxygen as prescribed * Inhaler technique Don’t automatically assume oxygen should be withheld from COPD patients. Oxygen is prescribed/titrated according to the patient’s clinical status and target saturation. ⸻ Asthma Usually reversible airway obstruction/inflammation. Symptoms: * Wheezing * Cough * Dyspnea * Chest tightness Rescue medication Short-acting bronchodilator, e.g. salbutamol. Controller Often: Inhaled corticosteroid Severe attack Red flags: * Difficulty speaking * Severe respiratory distress * Exhaustion * Altered LOC * Silent chest Silent chest = very serious. ⸻ Pneumonia Signs: * Fever * Cough * Sputum * Dyspnea * Crackles * Pleuritic chest pain Nursing: * Oxygen if needed * Antibiotics if bacterial/ordered * Hydration if appropriate * Mobilization * Cough/deep breathing * Monitor respiratory status ⸻ Lung Cancer Risk factors: * Smoking * Environmental/occupational exposures Symptoms: * Persistent cough * Hemoptysis * Weight loss * Dyspnea * Chest pain ⸻ Tuberculosis Classic: * Persistent cough * Fever * Night sweats * Weight loss * Possible hemoptysis Nursing priority Airborne precautions for suspected/confirmed infectious pulmonary TB according to institutional policy. ⸻ Atelectasis Collapsed alveoli, often after surgery. Prevention: * Deep breathing * Coughing * Incentive spirometry * Early mobilization * Adequate pain control ⸻ Pneumothorax Air in pleural space → lung collapse. Possible: * Sudden dyspnea * Chest pain * Decreased/absent breath sounds Tension pneumothorax Emergency. May cause: * Severe respiratory distress * Hypotension * Distended neck veins * Tracheal deviation * Cardiovascular collapse Requires immediate emergency treatment. ⸻ Hemothorax Blood in pleural space. Think: Respiratory compromise + blood loss. Chest tube may be required. ⸻ 🦴 7. MUSCULOSKELETAL Osteoporosis Loss of bone density. Risk: * Fractures * Vertebral compression * Hip fracture Prevention: * Weight-bearing activity * Calcium/vitamin D as appropriate * Fall prevention * Avoid smoking * Limit excessive alcohol ⸻ Fractures Priority: ABCs → bleeding → neurovascular status Assess the 6 Ps: * Pain * Pallor * Pulselessness * Paresthesia * Paralysis * Poikilothermia/coolness Neurovascular assessment is critical. ⸻ Arthritis Osteoarthritis Think: Wear and tear * Pain with activity * Stiffness * Often affects weight-bearing joints Rheumatoid arthritis Think: Autoimmune * Symmetrical joint involvement * Morning stiffness * Systemic effects ⸻ Scoliosis Abnormal lateral curvature of spine. Assess: * Posture * Shoulder/hip asymmetry * Spinal curvature * Respiratory effects if severe ⸻ Multiple Sclerosis Autoimmune demyelinating disease affecting CNS. Possible: * Weakness * Fatigue * Visual disturbances * Sensory changes * Balance problems * Bladder dysfunction Important nursing concept: Fatigue and heat can worsen symptoms. ⸻ 🦠 8. INFECTION/IMMUNE SYSTEM MRSA Methicillin-resistant Staphylococcus aureus. Key: * Resistant to several antibiotics * Contact precautions may be required * Strict hand hygiene ⸻ VRE Vancomycin-resistant enterococci. Key: * Resistant organism * Contact precautions according to facility policy * Hand hygiene * Environmental cleaning ⸻ C. difficile Often associated with antibiotic exposure. Symptoms: * Frequent watery diarrhea * Abdominal cramping * Fever VERY IMPORTANT Soap and water handwashing is preferred because alcohol-based hand sanitizer does not reliably kill C. difficile spores. Use appropriate contact/spore precautions according to facility policy. ⸻ Influenza * Fever * Cough * Myalgias * Fatigue * Headache Prevention: Annual vaccination + respiratory hygiene. ⸻ Sepsis Think: Infection + organ dysfunction Potential signs: * Fever or hypothermia * Tachycardia * Tachypnea * Altered mental status * Hypotension * Reduced urine output * Elevated lactate Nursing priority Recognize early and escalate rapidly. Expect: * Cultures * Lactate * IV fluids when indicated * Prompt antimicrobials when sepsis is suspected * Source control * Frequent reassessment ⸻ 🔬 9. DIAGNOSTIC TESTS Don’t memorize only the test. For every test ask: 1. Why is it being done? 2. What does it tell me? 3. What does the nurse do before? 4. What does the nurse do after? 5. What complications should I watch for? ⸻ CT Uses X-rays to create detailed cross-sectional images. Contrast may be used. Nursing: * Check allergies/previous contrast reactions * Assess kidney function when appropriate * Follow contrast-specific instructions ⸻ MRI Uses magnetic field. NO metal/unsafe metallic objects. Assess: * Implanted devices * Metal fragments * Claustrophobia ⸻ X-ray Useful for: * Fractures * Chest conditions * Some abdominal problems ⸻ Ultrasound Uses sound waves. Common: * Pregnancy * Abdomen * Pelvis * Blood vessels No ionizing radiation. ⸻ Mammogram Breast imaging for screening/assessment. ⸻ Endoscopy Allows direct visualization of GI tract. Nursing: * Usually NPO beforehand * Sedation may be used * Monitor airway and vital signs afterward * Ensure gag/swallow reflex has returned before oral intake when applicable ⸻ Bronchoscopy Visualizes airways. Post-procedure: * Monitor respiratory status * Watch for bleeding * Keep NPO until protective reflexes return if sedated/topical anesthetic used ⸻ Pulmonary Function Tests Measure lung function. Important for: * Asthma * COPD * Other pulmonary disorders ⸻ 🧪 10. LABORATORY VALUES For exams, know what the lab means, not just the number. CBC Hemoglobin/Hematocrit Think: oxygen-carrying capacity Low → anemia/bleeding/etc. WBC Think: infection/inflammation/immune response Platelets Think: clotting Low → bleeding risk. ⸻ INR Measures effect of warfarin therapy. Higher INR generally = increased anticoagulation and bleeding risk. Monitor for: * Bleeding * Bruising * Hematuria * Melena ⸻ Glucose Think: current blood glucose ⸻ HbA1c Think: “3-month-ish glucose picture.” Used for longer-term diabetes management. ⸻ BUN + Creatinine Think: Kidney function. Creatinine is particularly useful when evaluating renal function. ⸻ GFR Estimates kidney filtration. Lower GFR generally = worse kidney function. ⸻ Electrolytes Sodium Think: water balance + neurological function Potassium Think: heart rhythm Abnormal potassium can cause dangerous dysrhythmias. Calcium Think: bones + muscles + nerves ⸻ Cholesterol LDL “Lousy” cholesterol Higher LDL → increased cardiovascular risk. HDL “Healthy” cholesterol Generally protective. ⸻ Urinalysis Can help identify: * UTI * Protein * Blood * Glucose * Ketones * Kidney problems ⸻ Culture & Sensitivity Culture = What organism? Sensitivity = Which antibiotic is effective? ⸻ 💊 11. PHARMACOLOGY For every medication, memorize: Class → Why given → Major adverse effects → Contraindications/precautions → Nursing assessments → Patient teaching ⸻ Acetaminophen (Tylenol) Used for: * Pain * Fever Major concern: Liver toxicity with excessive dosing. ⸻ NSAIDs Examples: * Ibuprofen * Naproxen Watch for: * GI bleeding * Kidney injury * Fluid retention * Cardiovascular risks ⸻ Morphine Opioid. Watch: * Respiratory depression * Sedation * Hypotension * Constipation * Nausea Antidote for opioid-induced respiratory depression: Naloxone ⸻ Antibiotics Key nursing principle: Complete the prescribed course unless directed otherwise. Watch: * Allergic reactions * Diarrhea * Superinfection * C. difficile ⸻ Warfarin (Coumadin) Anticoagulant. Monitor: INR Major complication: Bleeding Teaching: * Consistent vitamin K intake rather than suddenly changing intake * Drug interactions matter * Report unusual bleeding ⸻ Heparin Anticoagulant. Monitor: * Bleeding * Platelets * aPTT for unfractionated heparin, depending on protocol Major complication: Bleeding Important adverse reaction: HIT – heparin-induced thrombocytopenia ⸻ Insulin Major adverse effect: HYPOGLYCEMIA Know: * Onset * Peak * Duration * Administration technique * Glucose monitoring ⸻ Nitroglycerin Used for angina. Can cause: * Headache * Hypotension * Dizziness Avoid with PDE-5 inhibitors. ⸻ Digoxin Remember: “Slow heart + low potassium = danger.” Monitor: * Apical pulse * Potassium * Signs of toxicity ⸻ Diuretics Example: Furosemide (Lasix) Causes: * Increased urine output * Decreased fluid volume Watch: * BP * Electrolytes * Dehydration * Potassium ⸻ Corticosteroids Example: Prednisone Long-term effects: * Infection risk * Hyperglycemia * Osteoporosis * Fluid retention * Skin changes * Adrenal suppression Do not abruptly stop long-term corticosteroids without medical direction. ⸻ Bronchodilators Example: Salbutamol Can cause: * Tremor * Tachycardia * Nervousness ⸻ Inhaled corticosteroids Important: Rinse mouth after use. Helps prevent oral candidiasis. ⸻ Statins Example: Atorvastatin Used to lower cholesterol. Watch: * Muscle pain/weakness * Liver-related adverse effects ⸻ Stool medications Psyllium Bulk-forming. Requires adequate fluid intake unless contraindicated. Docusate Stool softener. Stimulant laxatives Increase intestinal motility. ⸻ 🧠 12. NEUROLOGICAL Seizure During seizure: Protect, don’t restrain. * Protect from injury * Turn to side if possible * Protect airway * Remove nearby hazards * Don’t put anything in mouth * Time the seizure After: * Assess airway * Vital signs * Neurological status * Document characteristics Status epilepticus Emergency. ⸻ Increased Intracranial Pressure Think: Headache + vomiting + decreased LOC + pupil changes Late sign: Cushing’s triad * Increased BP/widened pulse pressure * Bradycardia * Irregular respirations Nursing: * Elevate head as ordered * Maintain neutral neck alignment * Avoid unnecessary stimulation * Monitor neurological status * Prevent hypoxia/hypercapnia ⸻ Parkinson’s Disease Classic: TRAP T – Tremor R – Rigidity A – Akinesia/bradykinesia P – Postural instability Nursing: * Fall prevention * Mobility support * Medication timing * Swallowing assessment * Nutrition ⸻ Spinal Cord Injury Priority: Airway + breathing + immobilization + neurological assessment Possible complications: * Neurogenic shock * Autonomic dysreflexia * Respiratory compromise * Loss of bowel/bladder control * Pressure injuries Autonomic dysreflexia Usually associated with injuries at/above T6. Signs: * Sudden severe hypertension * Headache * Flushing/sweating above injury * Bradycardia Priority: Sit patient upright and identify/remove the trigger. ⸻ 👁️ 13. SENSORY Cataracts Clouding of lens. Symptoms: * Blurred vision * Glare * Reduced visual acuity Treatment: Surgical removal when significantly affecting vision. ⸻ Glaucoma Optic nerve damage often associated with increased intraocular pressure. Key distinction: Glaucoma → pressure/optic nerve Cataract → cloudy lens Acute angle-closure glaucoma: * Severe eye pain * Headache * Halos * Nausea/vomiting * Red eye Emergency. ⸻ Hearing Loss Conductive Problem with sound transmission through outer/middle ear. Sensorineural Problem involving inner ear/auditory nerve. Communication: * Face patient * Speak clearly * Don’t shout * Reduce background noise * Verify understanding ⸻ 🔥 14. BURNS Think: Airway → Breathing → Circulation Inhalation injury Red flags: * Facial burns * Soot * Singed nasal hairs * Hoarseness * Stridor * Carbonaceous sputum Airway edema can worsen rapidly. ⸻ Burn priorities * Airway * Breathing * Circulation * Fluid resuscitation for significant burns * Pain management * Infection prevention * Temperature control * Nutrition * Wound care ⸻ 15. WOMEN’S & MEN’S HEALTH Menopause Decrease in estrogen. Common: * Hot flashes * Night sweats * Sleep problems * Vaginal dryness * Mood changes Long-term: * Bone loss * Cardiovascular considerations ⸻ Birth Control Know: * Effectiveness * How it is used * Contraindications * STI protection Most hormonal birth control does NOT protect against STIs. Condoms help reduce STI transmission. ⸻ STIs Examples: * Chlamydia * Gonorrhea * Syphilis * HPV * Herpes * HIV Nursing: * Testing * Treatment adherence * Partner notification/treatment when appropriate * Safer sex education * Prevention ⸻ Breast Cancer Warning signs: * New breast lump * Skin changes * Nipple changes/discharge * Axillary lymph node changes Know current screening recommendations and individual risk factors. ⸻ Prostate Cancer Possible: * Urinary hesitancy * Weak stream * Frequency * Hematuria Important: Early prostate cancer may have no symptoms. ⸻ 🚨 16. EMERGENCY NURSING Shock Basic concept: Tissues aren’t receiving enough oxygen/perfusion. Signs: * Tachycardia * Hypotension * Altered LOC * Cool/clammy skin in many shock states * Decreased urine output * Tachypnea Major types Hypovolemic → blood/fluid loss Cardiogenic → pump failure Distributive → vasodilation (e.g., septic/anaphylactic) Obstructive → obstruction to circulation Priority: ABCs + identify/treat cause + restore perfusion. ⸻ Hemorrhage Look for: * Tachycardia * Hypotension * Pallor * Weakness * Decreased LOC * Decreased urine output Priority: Control bleeding + support circulation + escalate. ⸻ Anaphylaxis Severe allergic reaction. Signs: * Airway swelling * Wheezing * Dyspnea * Hypotension * Hives * GI symptoms FIRST-LINE MEDICATION: IM epinephrine Do not delay epinephrine while waiting for other treatments. ⸻ 💧 17. FLUID & ELECTROLYTES Dehydration Signs: * Thirst * Dry mucous membranes * Tachycardia * Hypotension * Poor skin turgor * Decreased urine output * Weight loss ⸻ Fluid overload Signs: * Edema * Crackles * Dyspnea * Weight gain * JVD * Hypertension ⸻ Potassium Hypokalemia Think: Weak + irregular heart Causes: * Diuretics * GI losses Hyperkalemia Think: Dangerous heart rhythm Causes: * Renal failure * Tissue breakdown * Certain medications ⸻ Acid-Base Use: ROME Respiratory = Opposite Metabolic = Equal Examples: Respiratory acidosis CO₂ ↑ → pH ↓ Respiratory alkalosis CO₂ ↓ → pH ↑ Metabolic acidosis HCO₃ ↓ → pH ↓ Metabolic alkalosis HCO₃ ↑ → pH ↑ ⸻ 👶 MATERNAL-CHILD NURSING Prenatal Care Monitor: * Maternal vital signs * Weight * Blood pressure * Urine * Fetal growth * Fetal heart rate * Laboratory screening * Risk factors Important warning signs: * Vaginal bleeding * Severe headache * Visual changes * Severe abdominal pain * Fluid leakage * Decreased fetal movement * Sudden swelling/other signs of hypertensive disorders ⸻ Fetal Development High-yield concept: First trimester → organ formation Second trimester → growth and development Third trimester → maturation and preparation for birth ⸻ Labour Stage 1 Onset of true labour → complete cervical dilation. Stage 2 Complete dilation → birth of baby. Stage 3 Birth of baby → delivery of placenta. Stage 4 Immediate postpartum recovery. ⸻ Apgar At approximately 1 and 5 minutes. A P G A R A – Appearance P – Pulse G – Grimace A – Activity R – Respiration Each scored 0–2. Apgar helps assess newborn adaptation; it does not by itself diagnose asphyxia or determine long-term prognosis. ⸻ Newborn Assessment Assess: * Respiratory effort * Heart rate * Temperature * Colour * Tone * Feeding * Reflexes * Weight * Head circumference * Urine/stool ⸻ Breastfeeding Benefits: * Nutrition * Immune protection * Bonding Signs of effective feeding: * Good latch * Audible swallowing * Appropriate wet/dirty diapers * Expected weight pattern ⸻ 👶 PEDIATRIC NURSING Development General progression: Head → toe Simple → complex Large muscles → fine motor Always consider developmental stage when communicating with children. ⸻ Pediatric Safety Big priorities: * Falls * Choking * Burns * Poisoning * Drowning * Car-seat safety * Medication dosing * Safe sleep Medication principle Pediatric medications are often based on: weight (kg) Always verify calculations and concentrations. ⸻ Pediatric Asthma Same basic principles as adults: * Bronchodilator for acute symptoms * Controller medications for long-term control * Trigger avoidance * Asthma action plan ⸻ RSV Common in infants/young children. Signs: * Rhinorrhea * Cough * Wheezing * Increased work of breathing * Poor feeding Priority: Respiratory assessment and hydration. ⸻ Croup Classic: Barking cough + stridor Often worse at night. Severe respiratory distress requires urgent intervention. ⸻ Cystic Fibrosis Thick secretions affect lungs and GI system. Think: “Thick mucus + lung infections + malabsorption.” Nursing: * Airway clearance * Nutrition * Pancreatic enzymes when prescribed * High-calorie/high-protein nutrition * Infection prevention ⸻ Gastroenteritis Major concern: Dehydration. Assess: * Wet diapers/urine * Mucous membranes * Tears * Capillary refill * Weight * Activity/LOC ⸻ Pyloric Stenosis Classic: Projectile, non-bilious vomiting Often occurs in young infants. Possible: * Hunger after vomiting * Dehydration * Weight loss ⸻ ASD vs VSD ASD Hole between atria. VSD Hole between ventricles. VSD can produce: A significant murmur and increased pulmonary blood flow. ⸻ Sickle Cell Disease Problem: Abnormal hemoglobin → sickled RBCs → vaso-occlusion and hemolysis. Crisis triggers: * Dehydration * Infection * Hypoxia * Stress Management: * Hydration * Oxygen if hypoxemic * Pain management * Treat infection * Rest * Disease-specific therapies ⸻ Meningitis Think: Fever + headache + stiff neck + altered mental status May also have: * Photophobia * Vomiting * Seizures Emergency. Use appropriate isolation precautions according to suspected organism and institutional policy. ⸻ Hydrocephalus Excess CSF. Infants may have: * Increasing head circumference * Bulging fontanelle * Irritability * Poor feeding * “Sunsetting” eyes Older children: * Headache * Vomiting * Visual changes * Altered LOC ⸻ 🧠 MENTAL HEALTH NURSING Therapeutic Communication DO: * Use open-ended questions * Listen * Reflect * Clarify * Validate feelings * Maintain appropriate boundaries DON’T: * Give false reassurance * Judge * Argue * Give excessive advice * Say “everything will be fine” ⸻ Depression Symptoms: * Persistent sadness * Anhedonia * Sleep changes * Appetite changes * Fatigue * Poor concentration * Feelings of worthlessness * Suicidal thoughts Nursing priority: Assess suicide risk directly. ⸻ Bipolar Disorder Mania * Elevated/irritable mood * Increased energy * Decreased need for sleep * Rapid speech * Impulsivity * Grandiosity Nursing: * Reduce stimulation * Maintain safety * Set clear limits * Encourage nutrition/hydration * Administer medications as prescribed ⸻ Schizophrenia Positive symptoms: * Hallucinations * Delusions * Disorganized speech/behaviour Negative symptoms: * Flat affect * Social withdrawal * Reduced motivation Communication Don’t argue with delusions. Instead: Acknowledge the patient’s feelings while presenting reality. ⸻ OCD Obsessions: Intrusive thoughts Compulsions: Repetitive behaviours/mental acts ⸻ Eating Disorders Watch: * Electrolytes * Cardiac rhythm * Nutrition * Weight * Refeeding complications * Psychological safety ⸻ Substance Use Priorities: * Airway/breathing/circulation * Overdose recognition * Withdrawal * Safety * Nonjudgmental communication ⸻ 🧪 HIGH-YIELD DIAGNOSTIC TEST THINKING When you see a test question, ask: “Why are they ordering this?” Examples: CT head after sudden neurological deficit → looking for bleeding/structural abnormalities. MRI → detailed soft tissue/neurological/musculoskeletal imaging. ECG → electrical activity/ischemia/dysrhythmia. Troponin → myocardial injury. HbA1c → long-term glucose control. Creatinine/GFR → kidney function. INR → warfarin effect. Culture and sensitivity → organism + effective antimicrobial. Pulmonary function test → lung function/obstruction/restriction. ⸻ 💊 PHARMACOLOGY MASTER MEMORY MAP Instead of memorizing 100 medications individually, memorize the danger associated with each class: Drug/Class Think Insulin Hypoglycemia Opioids Respiratory depression Warfarin Bleeding + INR Heparin Bleeding + HIT Furosemide Fluid/electrolyte loss Digoxin Bradycardia/toxicity ACE inhibitors Hyperkalemia + cough/angioedema Beta blockers Bradycardia/hypotension Steroids Hyperglycemia + infection NSAIDs GI bleeding + kidney injury Statins Muscle/liver effects Bronchodilators Tachycardia/tremor Inhaled steroids Oral candidiasis Antibiotics Allergy + C. diff ⸻ 🚨 THE “PRIORITY QUESTION” METHOD When you’re stuck on an exam question, ask: 1. Is the airway threatened? If yes → AIRWAY 2. Is breathing compromised? If yes → BREATHING 3. Is circulation/perfusion compromised? If yes → CIRCULATION 4. Is there an acute neurological deterioration? Think neurological emergency. 5. Is there a safety risk? Falls, suicide, aspiration, seizures, etc. 6. Which patient is deteriorating? Unstable beats stable. ⸻ ⭐ TOP THINGS I WOULD MEMORIZE FIRST If you have limited study time, prioritize these: 🚨 Emergencies * Anaphylaxis → IM epinephrine * Stroke → BE FAST + last known well * MI → ECG + rapid intervention * Sepsis → early recognition + rapid treatment * Tension pneumothorax → emergency * Severe hypoglycemia → rapid glucose treatment * Status epilepticus → emergency * Increased ICP → neurological deterioration * Hemorrhage → control bleeding + perfusion * Severe burns → ABCs 💊 Medications * Insulin → hypoglycemia * Morphine → respiratory depression * Warfarin → INR/bleeding * Heparin → bleeding/HIT * Digoxin → pulse/potassium/toxicity * Furosemide → fluid/electrolytes * Nitroglycerin → hypotension + PDE-5 interaction * Steroids → infection/hyperglycemia * Antibiotics → allergy/C. diff * Inhaled steroids → rinse mouth 🧪 Labs * Hb → oxygen carrying * WBC → infection/immune response * Platelets → bleeding/clotting * INR → warfarin * Glucose → current sugar * HbA1c → long-term glucose * Creatinine/GFR → kidney * K⁺ → heart rhythm * Na⁺ → neurological/fluid balance * Culture → organism * Sensitivity → antibiotic choice 🩺 Nursing skills * Infection control * Medication administration * IVs * Oxygen * Suction * Tracheostomy * Chest tubes * Urinary catheter * Wound care * Ostomy care * Vital signs * Neurovascular assessment * Respiratory assessment ⸻ 📚 How I’d recommend studying this huge syllabus Don’t try to study all of these diseases in one sitting. Use system blocks: Day 1: Diabetes + cardiovascular Day 2: Respiratory + renal Day 3: GI + liver Day 4: Hematology + immune/infection Day 5: Neuro + musculoskeletal Day 6: Maternal/newborn Day 7: Pediatrics Day 8: Mental health Day 9: Pharmacology Day 10: Labs + diagnostics + clinical skills Day 11: Emergency/priority questions Day 12: Full mixed practice exam + review weak areas For each condition, make yourself answer only 5 questions: 1. What is happening? 2. What will I assess? 3. What is the biggest complication? 4. What will I do first? 5. What do I teach the patient? That approach will help you think like a nurse rather than memorize isolated facts, which matches the study framework you were given.

VOCABOLARIO SALUTI DI BENVENUTO: Hallo!: Ciao! (generale) Guten Morgen!: Buongiorno! (fino alle 9.00) Guten Tag!: Buongiorno! (fino alle 11.30) Guten Abend!: Buonasera! (dopo le 18.00) Hi!/Hey!: Ciao! (informale) Na?: Allora?/ Come va? Moin!: Ciao! Servus!: Ciao! Grüß Gott!: Salve / Dio ti saluti! Grüezil!: Salve! (Svizzera) Tach: Giorno CONGEDI E SALUTI DI ADDIO: Tschüs!: Ciao! / Arrivederci Auf Wiedersehen!: Arrivederci! (formale) Bis bald!: A presto! Bis morgen!: A domani! Gute Nacht!: Buonanotte! FORME DI CORTESIA: Danke: Grazie Bitteschön: Prego Gern: volentieri / di nulla! Gesundheit!: Salute! (dopo uno starnuto) DOMANDE COMUNI: Wie heißt du / heißen Sie?: Come ti chiami / si chiama? Wer bist du / Wer sind Sie?: Chi sei / è lei? Wie geht’s dir? / Wie geht es Ihnen?: Come stai / sta? Woher kommst du / Sie? Da dove vieni / viene? Wer ist das?: Chi è questo/a? FAMILIARI: Vater / Papa: Il padre Mutter / Mama: La madre Das Eltern: I genitori Der Sohn: Il figlio Die Tochter: La figlia Der Bruder: Il fratello Das Schwester: La sorella Die Geschwister: Fratelli e sorelle Der Großvater / Opa: Il nonno Die Großmutter / Oma: La nonna Das Großeltern: I nonni Der Enkel: Lo zio Die Enkelin: La zia Der Mann: Uomo Die Frau: Donna DATI PERSONALI / PROVENIENZA: Der Vorname: Il nome (di battesimo) Der Familienname / Nachname: Il cognome Der Wohnort: Il luogo di residenza Das Land: Il paese / La nazione Die Stadt: La città Die Straße La strada / via Die Hausnmmer: Il numero civico Die Postleitzahl (PLZ): Il codice di avviamento postale (CAP) Die E-Mail-Adresse: L'indirizzo e-mail Die Handynummer: Il numero di cellulare LINGUE E NAZIONALITÁ: Die Sprache: La lingua Deutsch: Tedesco Italienisch: Italiano Englisch: Inglese Französisch: Francese Spanisch: Spagnolo Griechisch: Greco Türkisch: Turco Russisch: Russo Polnisch: Polacco Chinesisch: Cinese Japanisch: Giapponese Arabisch: Arabo ALCUNI VERBI FONDAMENTALI: Heißen: Chiamarsi Kommen (aus): Venire (da / essere originario di) Wohnen (in): Abitare / Risiedere (a) Sprechen: Parlare Sein: Essere Buchstabieren: Fare lo spelling (compitare) COSE PREFERITE: Lieblingsmusik: musica preferita Liebingsfilm: film preferito Lieblingssport: sport preferito Lieblingsessen: cibo preferito Lieblingsreise: viaggio preferito EMOZIONI: Glücklich: felice Zufrieden: soddisfatto Fröhlich: allegro Fit: in forma Müde: stanco Traurig: triste Sauer: arrabbiato/stizzito Stress haben: avere stress Begeistert: entusiasta Enttäuscht: deluso PROFESSIONI Der KFZ-Mechatroniker: meccatronico Pannenhelfer: soccorritore stradale Barmann: barista Schriftsteller: scrittore Ärztin ohne Grenzen: medico senza frontiere Lehrerin: insegnante Sterne-Köchin: chef stellata Die Architektin: Architetto Der Ingenieur: Ingegnere Die Ärztin: Infermiere Der Lehrer: Insegnante Der Verkäufer: Negoziante Der Student: Studente Die Kellnerin: Cameriere Die Journalistin: Giornalista Der Paketzusteller: Corriere Der Friseur: Parrucchiere CONDIZIONI DI LAVORO: Im Freien / draußen arbeiten: lavorare all'aperto Drinnen arbeiten: lavorare al chiuso Allein / im Team arbeiten: lavorare da soli / in squadra Schicht arbeiten: lavorare a turni Überstunden machen: fare straordinari Gut verdienen: guadagnare bene Feste / flexible Arbeitszeiten haben: avere orari fissi / flessibili MATERIALI: (die Flasche ist AUS…glass) Holz: legno Papier: carta Metall: metallo Plastik: plastica Glas: vetro Stoff: stoffa COLORI (FARBEN): Weiß: bianco Gelb: giallo Orange: arancione Rot: rosso Grün: verde Blau: blu Braun: marrone Schwarz: nero Rosa: Rosa Grau: Grigio Lila/Violet: Viola Türkis: Turchese Hell…: Chiaro… Dunkel…: Scuro… OGGETTI: Das Feuerzeug: Accendino Der Geldbeutel: Portafoglio Das Taschentuch: Fazzoletti Der Schirm: Ombrello (generico) Der Regenschirm: Ombrello per pioggia Der Sonnenschirm: Ombrello da sole Der Bleistift: Matita Die Brille: Occhiali Die Kette: Collana Der Kugelschreiber: Penna Der Schlüssel: Chiave Die Tasche: Borsa Das Buch: Libro Die Kamera: Fotocamera Die Uhr: Orologio Die Flasche: Bottiglia Das Handy: Telefono ARREDI PER LA CASA: Das Bett: Letto Das Sofa: Divano Das Bild: Quadro Der Tisch: Tavolo Der Stuhl: Sedia Der Schrank: Armadio Die Lampe: Lampada Der Teppich: Tappeto Der Sessel: Poltrona Das Regal: Scaffale Die Badewanne: La vasca da bagno Der Spiegel: Lo specchio Der Nachttisch: Il comodino OGGETTI DA UFFICIO: Der Laptop: Il portatile Die E-mail: L’email Der Computer: Il computer Der Stift: Penna Die Nachricht: Messaggio Der Kalender: Il calendario Das Passwort: La password Der Bildschirm: Lo schermo Das Tablet: Il tablet Der Termin: Appuntamento Der Drucker: La stampante Die Visitenkarte: Il biglietto da visita Die Maus: Il mouse Die Tastatur: La tastiera HOBBY: Kochen: Cucinare Singen: Cantare Fußball spielen: Giocare a calcio Rad fahren: Andare in bici Schwimmen: Nuotare Tanzen: Ballare Fotografieren: Fotografare Tennis spielen: Giocare a tennis Schach spielen: Giocare a scacchi Gitarre spielen: Suonare la chitarra Malen: Dipingere Ski fahren: Sciare Backen: Cucinare (torte/dolci) Reiten: Andare a cavallo GIORNI DELLA SETTIMANA (AM…) Der Montag: Lunedì Der Dienstag: Martedì Der Mittwoch: Mercoledì Der Donnenstag: Giovedì Der Freitag: Venerdì Der Samstag: Sabato Der Sonntag: Domenica Wochentage: Giorni della settimana Das wochenende: Il weekend Die Woche: La settimana MOMENTI DELLA GIORNATA: Am Morgen: Di mattina presto Am Vormittag: Tarda mattinata Am Mittag: Mezzogiorno Am Nachmittag: Di Pomeriggio Am Abend: La sera In der Nacht: Di notte Morgen: Domani Heute: Oggi Gestern: Ieri Übermorgen: Dopodomani LUOGHI DI DIVERTIMENTO: Das Kino: Il cinema Der Klub / Die Disco: La discoteca Das Museum: Il museo Das Schwimmbad: La piscina Das Konzert: Il concerto Das Theater: Il teatro Das Restaurant: Il ristorante Das Cafè: La caffetteria Die Bar: Il bar Die Ausstellung: La mostra Das Fitnessstudio: La palestra QUANTO SPESSO …? Immer: Sempre Oft: Spesso Manchmal: Ogni tanto Selten: Quasi mai Nie: Mai CIBO: Die Schokolade: Il cioccolato Der Kuchen: La torta Das Brot: Il pane Der Salat: L’insalata Die Suppe: La zuppa Der Käse: Il formaggio Der Kaffee: Il caffè Der Apfel: La mela Der Tee: Il tè Das Fleisch: La carne Die Orange: L’arancia Der Fisch: Il pesce Das Brötchen: La pagnotta Die Marmelade: La marmellata Die Tomate: Il pomodoro Der Saft: Il succo Die Limonade: La limonata Das Mineralwasser: Acqua naturale Die Cola: Coca cola Das Bier: Birra Der Wein: Vino Die Saftschorle: Succo di frutta con acqua frizzante Der Kakao: Il cacao Die Pizza Salami: Pizza al salame Das Schinken-sandwich: Panino al prosciutto Die Bratwurst: La salsiccia Die Erdbeer-torte: Torta di fragole Der Birnen-kuchen: Torta di pere Der Bananen-kuchen: Torta di banane Der Marmor-kuchen: La torta a ciambella Die (Schlag) Sahne: La panna (montata) Zum Frühstück: Per colazione Zum Mittagessen: Per pranzo Zum Abendessen: Per cena SPOSTARSI / VIAGGIARE: Die S-Bahn: Treno suburbano Der Bahnhof: La stazione Der Flughafen: L’aeroporto Die U-Bahn: Metropolitana Das Flugzeug: L’aereo Das Taxi: Il taxi Der Koffer: La valigia Die Tasche: La borsa Der Bus: Il bus Der Zug: Il treno Das Gepäck: Il bagaglio Der Rucksack: Lo zaino Die Staßenbahn: Il tram I MESI E LE STAGIONI: Der Frühling: La primavera Der Sommer: L’estate Der Herbst: L’autunno Der Winter: L’inverno Der Januar: Gennaio Der Februar: Febbraio Der März: Marzo Der April: Aprile Der Mai: Maggio Der Juni: Giugno Der Juli: Luglio Der August: Agosto Der September: Settembre Der Oktober: Ottobre Der November: Novembre Der Dezember: Dicembre NUMERI CARDINALI: 1° Ersten: Primo 2° Dritten: Secondo 3° Siebten: Terzo 4-19°: → - ten 20 – 99°: → - sten LUOGHI DELLA CITTÁ: Die Kirche: La chiesa Der Markt: Il mercato Das Schloss: Il Castello Die Alstadt: La piazza principale Der Park: Il parco Der Zoo / Der Tierpark: Lo zoo Der Brunnen: La fontana Der Spielplatz: Il parco giochi Das Rathaus: Il comune Der Hafen: Il porto Der See: Il lago Das Geschäft / Der Laden: I negozi Der Kaufhaus: Il centro commerciale Der Kindergarten: L’asilo Das Zentrum: Il centro Die Schule: La scuola Die Straße: La strada Die Ampel: Il semaforo Die Post: Le poste Die Brüke: Il ponte Die Bank: La banca Der Platz: La piazza Die Apotheke: La farmacia Die Polizei: La polizia Die Kreuzung: L’incrocio Die Ecke: L’angolo Das Krankenhaus: L’ospedale ZONE DELLA CASA: Das Haus: La casa Die Wohnung: L’appartamento Das Zimmer: La stanza (generico) Das Arbeitszimmer: Lo studio Das Wohnzimmer: Il soggiorno Das Schlafzimmer: La camera da letto Das Kinderzimmer: La camera dei bambini Das Bad: Il bagno Die Küche: La cucina Die Toilette: Il gabinetto Der Flur: Il corridoio Der Balkon: Il balcone Der Garten: Il giardino Die Treppe: Le scale Das Fenster: La finestra Die Tür: La porta Die Wand: Il muro Das Erdgeschoss: Piano terra Der erste Stock: Primo piano Der zweite Stock: Secondo piano Das Dachgeschoss: La mansarda Der Keller: Il seminterrato FESTIVITÁ IN GERMANIA: Heiligabend: Vigilia di Natale Der erste Weihnachtsfeiertag: Natale Zweite Weihnachtsfeiertag: Santo Stefano Nikolaus: San Nicolas (6.12) Silvester: San Silvestro (31.12) Heilige Dreikönige: 6.01 Ostern: La Pasqua PREP. DI POSIZIONE: In: Dentro Auf: Sopra Über: Sopra senza contatto Unter: Sotto Neben: Molto vicino Vor: Davanti Hinter: Dietro An: Vicino Zwischen: In mezzo / tra PARTI DEL CORPO: FACCENDE CASALINGHE: Das Zimmer auf/räumen: Mettere in ordine Kochen: Cucinare Das Bett machen: Rifare il letto Den Müll raus/bringen: Buttare la spazzatura Die Spüllmaschine aus/räumen: Fare la lavastoviglie Die Küche sauber machen: Pulire la cucina Die Wäsche waschen: Fare la lavatrice Das Geschirr ab/waschen: Lavare i piatti Den Boden wischen: Lavare il pavimento Ein/kaufen: Fare la spesa Das Bad putzen: Lavare il bagno DESCRIVERE LE PERSONE: Der Bart: La barba Lange Haare: Capelli lunghi Kurze Haare: Capelli corti Blonde Haare: Capelli biondi Dunkle Haare: Capelli castani Graue Haare: Capelli grigi Die Locken: I ricci Glatte Haare: Capelli lisci Alt: Anziano Jung: Giovane Groß: Grosso Klein: Piccolo Kräftig: Sovvrappeso Schlank: Snello Die Glatze: Calvizia CARATTERE: Sympathisch: Simpatico Nett: Gentile Freundlich: Amichevole Interessant: Interessante Fröhlich: Allegro Intelligent: Intelligente Lustig: Divertente Kreativ: Creativo Ruhig: Tranquillo Unsypmatisch: Antipatico Unfreundlich: Poco amichevole Uninteressant: Poco interessante Langwellig: Noioso OBBLIGHI, POSSIBILITÁ E DIVIETI: Helm tragen: Obbligo indossare il casco Leise sein: Obbligo fare silenzio Baden erlaubt: Possibile fare il bagno Parken erlaubt: Possibile parcheggiare Zelten erlaubt: Possibile campeggiare Fahrrad fahren erlaubt: Possibile andare in bici Angeln erlaubt: Possibile pescare Grillen verboten: Vietato grigliare Rauchen verboten: Vietato fumare Müll abladen verboten: Vietato abbandonare rifiuti Handys ausmachen: Vietato usare i cellulari VESTITI: Das Hemd: La camicia Die Hose: I pantaloni Das T-Shirt: La T-Shirt Der Mantel: Il cappotto Die Bluse: La camicetta Die Jacke: La giacca Der Hund: Il cappello Die Mütze: Il berretto Das Kleid: Il vestito Der Pullover: Il maglione Der Rock: La gonna Der Anzug: Il completo Die Jeans: I jeans Die Socke / Der Strumpf: Il calzino Die Schuhe: La scarpa Die Stiefel: Lo stivale IL METEO (DAS WETTER): Es regnet: Piove Es hagelt: Grandina Es schneit: Nevica Es ist nebling: È nebbioso Es ist sonnig: È soleggiato Es ist windig: È ventoso Es ist bewölkt: È nuvoloso Es donnert und blitz: È tempestoso Es ist heiß: Fa caldissimo Es ist warm: Fa caldo Es sind plus / minus … Grad: Ci sono + / - gradi Es ist kühl: Fa fresco Es ist kalt: Fa freddissimo Der Regen: La pioggia Der Hagel: La grandine Der Schnee: La neve Das Gewitter: La tempesta Die Sonne: Il sole Die Wolke: La nuvola Der Wind: Il vento Der Nebel: La nebbia AZIONI DEI BAMBINI: Draußen übernachten: Dormire all’aperto Auf Bäume klettern: Arrapicarsi sull’albero Fußballbilder sammeln: Collezionare figurine di calcio Skateboard fahren: Andare sullo skateboard Comics lesen: Leggere fumetti Malen: Dipigere Computerspiele spielen: Giocare al computer Süßigkeiten essen: Mangiare le caramelle Mit Puppen spielen: Giocare con le bambole Seil springen: Saltare la corda Basteln: Fare bricolage Tagebuch schreiben: Scrivere sul diario Schneemänner bauen: Fare un uomo di neve NELLA NATURA: Der Wald: Il bosco / foresta Das Meer: Il mare Der Strand: La spiaggia Der See: Il lago Der Fluss: Il fiume Das Ufer: La riva / sponda Die Landschaft: Il paesaggio Der Berg: La montagna Der Hügel: La collina Die Wiese: Il prato Das Dorf: Il villaggio / paese Das Tal: La valle Das Feld: Il campo Im Norden (der): Al Nord Im Western (der): All’Ovest Im Süden (der): Al Sud Im Osten (der): All’Est NEL LAVORO: Die Besprechung: Riunione Das (Online) Meeting: Riunione online Der Vertrag: Contratto Der Termin: Appuntamento Die Präsentation: Presentazione Die Einladung: Invito Die Rechnung: Fattura Das Projekt: Progetto Die Geschäftreise: Viaggio di lavoro Der Kunde: Cliente Die (Geschäftreise) Partner: Partner in affari Der Kollege: Collega Die Chefin: La capa Die Mitarbeiter: Collaboratori/dipendenti Das Personalchef: Capo del personale Die/Der Azubi: l’apprendista Die Produktion: Reparto produttivo Die IT-Abteilung: Reparto informatico Die Personal-abteilung: Reparto risorse umane Das Lager: il magazzino Die Marketing-abteilung: Reparto marketing Die Teeküche: Cucina/sala pausa Die Kantine: La mensa Der Konferenzraum: Sala conferenze Vor/bereiten: Preparare Verschicken/senden: Spedire / Inviare An/machen – Aus/machen: Accendere - Spegnere Bezahlen: Pagare Schaffen: Riuscire a fare Wissen: Sapere Reagieren: Reagire An/rufen: Chiamare (al telefono) Ab/sagen: Disdire/Annullare Unterschreiben: Firmare Tell/nehmen an + D: Partecipare a SPETTACOLI/EVENTI: Das Theaterstück: spettacolo teatrale Das (Klavier) Konzert: il concerto (di pianoforte) Die Oper: l’opera Das Ballett: il balletto Die Ausstellung: la mostra Das Festival: il festival Die Lesung: la lettura pubblica Das Musical: il musical Das Krimidinner: la cena con delitto Das Basketballspiel: la partita di basket Die Zaubershow: lo spettacolo di magia Das Kabarett: il cabaret PER STRADA: Der Zebrastreifen: strisce pedonali Der Bürgersteig/Gehweg: il marciapiede Die Fußgängerzone: la zona pedonale Der Radweg: la ciclabile Die Fahrbahn: la corsia Die Landstraße: strada statale Die Autobahn: l’autostrada Die Ausfahrt: l’uscita autostradale Der Stau: il traffico Die Baustelle: il cantiere Die Umleitung: la deviazione Der Unfall: l’incidente Der Pkw: l’auto Der Lkw: il camion

Outline of Content for Test #1 – (AP Unit #1/#2) – Time Period (1200-1450) The Islamic and Chinese Empires AP World History / Mr. Blankenship Contextualization for Lecture #1 The Origins of Islamic Thought: This lecture will introduce the third time period in the AP curriculum (the post-classical period: 1200-1450). Let us remember where we left off - in the classical societies of (Han China, Western Roman Empire, and Gupta India), there was internal decay that was exposed by "barbarian" invasions and finally - "COLLAPSE". What were the "responses" and "reactions" by those societies to this chaos? What were the thoughts of those peoples around the year c.600? What would the future bring? From Arabia emerged Islam and spread quickly throughout the Afro-Eurasian regions. The implications of the interregional trade and cultural diffusion that would develop are immense. When looking at the AP curriculum with regard to post-classical trade, it seems that there is a tremendous focus on trade networks and the "impact" that they had with regard to (political, social, economic, cultural, and environmental issues). Islam and the spread of it would have a monumental role in the changes during the post-classical period. The lecture will examine the Arabian region "before" the emergence of Islam. We will look at Bedouin society, the role of Mecca, and trade routes that connected the Arabian Peninsula to the Indian Ocean trade network. We will look at the life of Muhammad, the message of Islam, its relationship to Judaism, Christianity, and Zoroastrianism, the tenets of Islam, and the split within the early Islamic community. This lecture will explore the "spread" of Islam. Key concepts to consider are the following: What impact did Islam have on the Bedouin tribes throughout the Arabian Peninsula? What allowed Islam to spread so quickly? What was the (impact/response) by the Byzantine and the Sasanian (Persian) Empires? Attention MUST be given to where Islam was by the year 711. What can account for such speed to which Islam spread? Eventually the concept of "Empire" would emerge and therefore we must address the make-up of the Umayyad Caliphate, which ruled from 661-750. Questions to consider will be: how did the Umayyad rule, how were the religious and ethnic minorities treated (Jews / Christians)? Something to consider will be the (Change-Over-Time) with regards to the relationships between: (Jews, Christians, and Muslims) in the Mediterranean region from the emergence of Islam in the 7th century to the era of the Crusades beginning in the 11th century, as well as the relationships between the three groups in Iberia and had it changed throughout the Middle Ages. (These are topics that will be discussed in great detail when we reach Europe in the Medieval period). AP Standards (Topic 1.2) THEMATIC FOCUS: (CUL) The development of ideas, beliefs, and religions illustrates how groups in society view themselves, and the interactions of societies and their beliefs often have political, social, and cultural implications KC-3.1.III.D.iii Islam, Judaism, Christianity, and the core beliefs and practices of these religions continued to shape societies in Africa and Asia. Learning Objective: Explain how systems of belief and their practices affected society in the period from c. 1200 to c. 1450. Key (Terms/Vocabulary/ People) in this lecture Prophet Mohammad Ka’ba Seal of the Prophets Koran 5 Pillars of Islam Mecca / Medina Hajj Resources to Help You Google Classroom 1.Mr. B’s Recorded Lecture 2. Mr. B’s Lecture Notes 3. Mr. B’s PowerPoint AP Classroom 1.2 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.2 Textbook: Strayer: pp. 33-38 Architecture That You Should Be Aware Of Ka’ba Contextualization for Lecture #2 Islamic Empire Building: This lecture will explore one of the most stunning developments in world history. The rise of the Islamic civilization witnessed the emergence of a movement that originated from the backwaters of the Arabian Peninsula in the 7th century to one of the greatest empires that the world has ever seen. This movement built upon earlier religious traditions such as Judaism, Christianity, and Zoroastrianism, and the Islamic commitment to trade and merchant activity was crucial in setting up wider connections among Africa, Asia, and Europe. This lecture will explore the transition from an "Arab" movement to a truly "Islamic" civilization and how it bridged the traditions and accomplishments of earlier classical societies (Greek, Roman, Indian, Persian, and Mesopotamian) together. We will explore the construction of the Abbasid Caliphate and the make-up of that empire. We will explore the changes with regard to: (the converts to Islam, the role of the family and women in Abbasid society, and the role of slaves in this society). MUCH detail will be given to the trade apparatus that emerged during this time period!!!!! Trade / Trade / Trade!!!!! We will explore the: cultural advancements, technological inventions and developments in math and science – this is a big AP Theme – because the Arabs will come to conquer – in just a few decades – lands on 3 continents of Asia, Africa, and Europe. One of the themes that we will discuss is that even though at times the Arabs came as conquerors – they knew to preserve the knowledge of the societies that they came into contact with or conquered and brought back the scientific knowledge to their capital city of Baghdad and placed it into their House of Wisdom. And if you went to the House of Wisdom, from there – other Muslims – would come to add to that knowledge and then transmit it to other cultures – such as Europeans during the Crusades – which in turn would help spur the Renaissance Movement – so very important stuff. The AP guys love this story and will most likely ask you about it – and the key phrase that they will use is: cross-cultural interactions and exchanges – which basically means that guy gave it to that guy and then he gave it to another guy who then gave it to that guy. Another major theme with the Abbasids was the impact of Turkish peoples from Central Asia. You better love the Turks because they are all over the AP curriculum – they have had a HUGE impact in world history. The Arabs would use Turkish men – as slave warriors and Turkish women that would end up in the Harems of the Caliph and upper nobility of the Caliphate as sex slaves and concubines. Eventually, it will be the movement of Turkish peoples like the Seljuk Turks that would come to weaken the Abbasids, and then they will eventually collapse…. wait for it….my Mongols in 1258! It created a HUGE power vacuum (I will explain what this means) – and what will happen to Muslims in the Middle East since there had been a Caliphate for over 500 years. If you look at the College Board’s Topic 1.2, which I have below, they say that you should know what happens when the Abbasid Caliphate (Fragmentated) – so that is most likely the word they are going to use. But we will address this at a later time in the school year. Another development by the Seljuk Turks – that we will cover in the next unit when I cover Europe during the Middle Ages – is that the Seljuk Turks would take over the holy city of Jerusalem, and the policy of allowing Jewish and Christian pilgrims to come and worship in their holy city changed under the Turks. So, this would ignite the Holy Crusades – so kind of important. AP Standards (Topic 1.2) THEMATIC FOCUS: (GOV) A variety of internal and external factors contribute to state formation, expansion, and decline. Governments maintain order through a variety of administrative institutions, policies, and procedures, and governments obtain, retain, and exercise power in different ways and for different purposes. THEMATIC FOCUS: Technology and Innovation. Human adaptation and innovation have resulted in increased efficiency, comfort, and security, and technological advances have shaped human development and interactions with both intended and unintended consequences. Historical Development: KC-3.2.As the Abbasid Caliphate fragmented, new Islamic political entities emerged, most of which were dominated by Turkic peoples. These states demonstrated continuity, innovation, and diversity. (Seljuk Empire & Mamluk Sultanate of Egypt) Historical Development: KC-3.1.III.A: Muslim rule continued to expand to many parts of Afro-Eurasia due to military expansion, and Islam subsequently expanded through the activities of merchants, missionaries, and Sufis. KC-3.2.II.A.i Muslim states and empires encouraged significant intellectual innovations and transfers. Students will be able to: Explain the causes and effects of the rise of Islamic states over time. Students will be able to: Explain the effects of intellectual innovation in Dar al-Islam. Innovations: Advances in mathematics (Nasir al-Din al-Tusi) § Advances in literature ('A'ishah al-Ba'uniyyah) § Advances in medicine Transfers: § Preservation and commentaries on Greek moral and natural philosophy § House of Wisdom in Abbasid Baghdad § Scholarly and cultural transfers in Muslim and Christian Spain Key (Terms/Vocabulary) in this Story Abbasid Caliphate Dar-al-Islam Seljuk Turkish Empire Mamluk Egyptian Empire Nasir al-Din al-Tusi 'A'ishah al-Ba'uniyyah Sharia Law Caravanserais Al-Andalus (Spain) (But cover this more when we cover Medieval Europe. The Harem Resources to Help You ECLASS 1.Mr. B’s Recorded Lecture 2. Mr. B’s Lecture Notes 3.Mr. B’s PowerPoint AP Classroom 1.2 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.2 Textbook: Strayer: pp. 63- 65 (NO OTTOMAN EMPIRE) AND pp. 129-133 Architecture / Images That You Should Be Aware Of House of Wisdom Mosque of Cordoba Map of Islamic Trading Network throughout Afro-Eurasia A Caravanserai Contextualization for Lecture #4 The Movement of Islam into South and Southeast Asia: This lecture will explore the spread of Islam into South and Southeast Asia. We will need to compare the religious elements of Islam and Hinduism and the problems that arise in the 8th century when Islam enters India. This will become a MAJOR theme in India - which has implications throughout Indian history – since it always seemed like a small minority of Muslims would create empires that controlled a majority population of Hindus. So, we have to see how those Islamic empires ruled and treated the other religious and ethnic groups in India. And of course, this will play out in the 20th century with the partition of India and Pakistan – so this is a very important topic. We will need to examine the (relationships, encounters, diffusion and contacts) between Hindus, Muslims and Buddhists in South Asia. What impact did Indian (culture/society/civilization) have on the Islamic Abbasid Empire? This would obviously be all the intellectual/scientific/and medical knowledge that was contained in the House of Wisdom in the capital city of the Abbasid Empire – Baghdad. The College Board will want you to later be able to explain how the Abbasids (did NOT destroy to knowledge of conquered civilizations / how they brought that knowledge back to the Middle East – how during the Great Translation that all those important scientific works from: Indian, Persian and Greek societies were translated into Arabic / that later Arabs began to expand upon this knowledge and then more importantly was “transmitted” to other cultures – like Medieval Europe. Make sure to use phrases like – cross-cultural interregional interactions and transfers – they would love that description. What were the roles that (merchants / Sufi mystics) played in the spread of Islam into South and eventually Southeast Asia? We will discuss how Indian cultural institutions like Hindu and Buddhist philosophy and forms of architecture would come to influence regions of Southeast Asia. We will pay particular attention to the civilization in Cambodia called the Khmer Civilization, also known as Angkor, and, of course, the largest religious building – in terms of square footage – Angkor Wat. Recent archaeological evidence has suggested that this city had a population of over 1 million – that is BIG MONEY! Initially a temple dedicated to the Hindu god Vishnu, but then – over time – changed into a Buddhist civilization, and how Buddhist architecture was culturally diffused with the original Hindu culture. We will then conclude with the arrival of Islam into Southeast Asia – and how Islamic merchants and Sufi mystics played a vital role in the transmission of Islam into Southeast Asia – especially on the island chain of Indonesia. But before Islam – we are going to cover the trading empire called Srivijaya and Malacca – when you see where these empires were located you will see that in order to get from East Asia – through the South China sea and go over to the Indian Ocean – you have to pass through those 2 empires – and they control the trade that goes back and forth – meaning – they became rich because they taxed the merchant ships. AP Standards (Topic 1.3) THEMATIC FOCUS: Cultural Developments and Interactions: The development of ideas, beliefs, and religions illustrates how groups in society view themselves, and the interactions of societies and their beliefs often have political, social, and cultural implications. THEMATIC FOCUS: (GOV): A variety of internal and external factors contribute to state formation, expansion, and decline. Governments maintain order through a variety of administrative institutions, policies, and procedures, and governments obtain, retain, and exercise power in different ways and for different purposes. KC-3.2.I.B.I: State formation and development demonstrated continuity, innovation, and diversity, including the new Hindu and Buddhist states that emerged in South and Southeast Asia. KC-3.1.III.D.IV: Hinduism, Islam, and Buddhism, and their core beliefs and practices, continued to shape societies in South and Southeast Asia. Students will be able to: Explain how the various belief systems and practices of South and Southeast Asia affected society over time. Students will be able to: Explain how and why various states of South and Southeast Asia developed and maintained power over time. Key (Terms/Vocabulary) in this Story Monsoon winds Indian Dhow Popular Hinduism Sufi Mystics Bhakti Movement Vijayanagara Empire Srivijaya Empire Khmer Empire Buddhist monasticism Resources to Help You Google Classroom 1.Mr.B’s Recorded Lecture 2.Mr.B’s Lecture Notes 3.Mr.B’s PowerPoint AP Classroom 1.3 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.3 Textbook: Strayer: pp. 66-67 & pp. 114-120 Architecture / Images That You Should Be Aware Of Angkor Wat Borobudur Indian Ocean Trading Patterns Dhow Contextualization for Lecture #5 African Empire Building: In this lecture, we will explore the reason why Islam moved into North Africa and eventually into Southern Spain and into the western part of Sub-Saharan Africa. Attention will be given to the changes in technological advancements such as the saddle and stirrup for the camel – which allowed merchants to travel into the Saharan deserts. We will need to examine the (relationships, encounters, diffusion and contacts) between the Bantu culture of West Africans and the Islamic culture that came from North Africa. What impact did Islam have on the (culture/society/civilization) of the West African Sudanic Empires? Particular attention will be given to the empire of Mali and how it came to prominence in West Africa because of the Gold/Salt trade that it controlled. We will also cover the importance of one of the most important leaders in world history – Mansa Musa – who, a few years ago, was labeled as the world’s richest man in history with a wealth between $400-$500 billion dollars – that’s a lot of cash!!!! He also – as a Muslim leader – went on Hajj to Mecca and was very inspired and touched by the experience and set to go back home to Mali and make it an Islamic cultural hub outside of the Middle East. Also, the College Board loves to introduce the North African world traveler – Ibn Battuta – who traveled over 70,000 miles – mostly in the Islamic world in Afro-Eurasia and wrote a commentary about his travels when he returned home. It is because of his eyewitness accounts that we have information about how Islamic societies around the world were similar and different. We will have to focus on the mass movement of trade goods, ideas, architectural designs, and peoples to and from West Africa. The 2nd half of the lecture will turn to East Africa – also known as the Swahili Coast. Unlike the development of highly centralized empires in West Africa, city-states would come to dominate the economic hub of East Africa. We will discuss the role and impact that the Swahili City-States played in the greater Indian Ocean Basin trading network. This will include trade goods that came as far as West Africa: Gold, salt, and ivory, and how they traveled along Africa to the East African coast. Which was then traded to Arab/Persian and Indian Merchants – that not only brought goods from their homelands but even items such as porcelain from as far as East Asia – porcelain from China. Some of the technological developments of the Indian Ocean Basin which allowed merchants to travel around the Indian Ocean were the Dhow Ship with the Lateen (Triangular Sail), the compass and rudder that came from China, and the knowledge of the Monsoon winds which allowed merchants to travel more efficiently. One of the developments that came out of this is the emergence of diaspora communities – that is a BIG AP term that you better know and use in essays. Basically, it’s where you see a large population in an area of people that are not originally from there and how they culturally able to impact that area. Let me give you an example – if you went to Miami in the 1950’s – it was mostly an Anglo-American culture – but then developments like the rise of Communism in Cuba with the rise to power of Fidel Castro – thousands of Cubans went to that city. That is how my mom got there, and if you go now…it is a Latino city…completely changed…so it would be safe to say that there is a large diasporic community in South Florida. So, the College Board will want you to know what happened when Arab and Persian merchants came to East Africa to trade? Because of the Monsoon winds…they sometimes had to spend several months there…well…over time…you can imagine that some of them decided to stay. Maybe they fell in love and married a local woman, and they had a family. So, what was the level of cultural diffusion or syncretism that occurred? I give you one example – the emergence of a new language – the infusion of Arabic and Bantu languages of East Africa combined to produce a whole new language…even culture. AP Standards (Topic 1.5) THEMATIC FOCUS Governance: A variety of internal and external factors contribute to state formation, expansion, and decline. Governments maintain order through a variety of administrative institutions, policies, and procedures, and governments obtain, retain, and exercise power in different ways and for different purposes. KC-3.2.I.D.ii: In Africa, as in Eurasia and the Americas, state systems demonstrated continuity, innovation, and diversity and expanded in scope and reach. Students will be able to: Explain how and why states in Africa developed and changed over time. THEMATIC FOCUS Technology and Innovation: Human adaptation and innovation have resulted in increased efficiency, comfort, and security, and technological advances have shaped human development and interactions with both intended and unintended consequences. KC-3.1.II.A.ii: The growth of interregional trade was encouraged by innovations in existing transportation technologies. KC-3.1.I.A.iv: Improved transportation technologies and commercial practices led to an increased volume of trade and expanded the geographical range of existing trade routes, including the trans-Saharan trade network. Students will be able to: Explain the causes and effects of the growth of trans-Saharan trade. KC-3.1.I.E.ii: The expansion of empires—including Mali in West Africa–facilitated Afro-Eurasian trade and communication as new people were drawn into the economies and trade networks. Key (Terms/Vocabulary/ People) in this lecture Gold-Salt trade route Kingdom of Mali Mansa-Musa Timbuktu Swahili Coast Camel Saddle Caravans Great Zimbabwe Griot Sundiata Epic Ibn Battuta Monsoon Winds Lateen Sails Resources to Help You Google Classroom 1.Mr. B’s Recorded Lecture 2. Mr. B’s Lecture Notes 3.Mr.B’s Powerpoint AP Classroom 1. 1.5 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.5 Textbook: Strayer: pp. 33-38 Architecture / Images That You Should Be Aware Of Mansa Musa Great Zimbabwe St. George Church in Ethiopia Mosque in Jenne Mosque in Timbuktu Contextualization for Lecture #6 Chinese Empire Building under the Song: The last time we talked about classical societies, we studied the developments in late classical societies and the uncertainty in which many in those societies had for the near future. We then examined the role that a new movement from Arabia (Islam) had in creating a trading network that connected cultures from West Africa, the Middle East, and the Indian Ocean basin. We now turn to East Asia and the proud “Middle Kingdom” of China. Since we now begin our class in 1200, many of the Chinese political, economic, and social institutions have already formed. But just to give you a little “contextualization” of what happened in China before 1200. From the time of the fall of the Han in 220 CE to the late 6th century, several groups noble families and military warlords) vied for the treasured “Mandate” in order to justify and validate their claim to the imperial throne. Over time, it appeared that China would go the way of the Western Roman Empire (sorry, my Latin students), which never returned in the “true” sense of the Roman Empire. During those three centuries of “chaos,” individuals in China became “disillusioned” with the establishment and the Confucian scholar elites for their inability to bring “order” to society! Many would gravitate towards the mysticism of Taoism and a salvation religion from the Silk Road (Buddhism). What would become of China? Fortunately, the traditions and infrastructure that were created during the Qin and Han dynasties were strong enough to survive three centuries of uncertainty and warfare. We will now explore the developments that led to the reemergence of “empire” in China under the Sui in 589 and the accomplishments of that dynasty that put China back on the track towards political stability and economic success. Specific details will be given to the revamping of frontier defense, the unification and codification of law, and the state-sponsored commercial infrastructures such as the creation of the Grand Canal. The Tang dynasty would follow (618-907), and it would be under that political establishment that China witnessed a resurgence of military strength as well as (cultural, economic, and technological) advancements. Special attention must be given to the meritocracy that develops within China's government apparatus, the attention given to the peasants' plea for land reform and hence the establishment of the equal field system. We will also examine the Tang's foreign policy as China begins to "flex" its muscles and expands or "attempts" to (control/influence): Korea, Vietnam, and Japan. Our final detail to explore will be society under the Tang with regards to family and religion. An interesting development will be that of the relationship between the Confucian scholars and the growing popularity of Buddhism. We will see what the response is and the overall impact on both. With the collapse of the Tang dynasty in 907 came another period of nomadic dominance (remember the An Lushan rebellion and the arrival of Uighurs), political division, social strife, and "disillusionment" amongst the populace. However, this was only for a brief period in Chinese history, for the "Middle Kingdom" would be brought back under the Song. Something to take into consideration is the fact that one of the essays that you will write is a CCOT (Change and Continuity Over Time) - the reason why I mention this is the fact that we have covered a few dynasties in Chinese history and yet many of the institutions that we see being installed are those that have been practiced since the Han (Continuity). Anyways, we will see that the Song was not really known for their military prowess, and therefore we see a much smaller China than during the Tang. However, China under the Song became an economic POWERHOUSE! There was tremendous growth and development in China's economy, with a significant expansion in domestic and international, particularly maritime, trade, and with important technological innovations that enhanced production in both agriculture and industry. The great ceramic center at Jingdezhen became one of the first true industrial cities in history, with massive production lines and warehouses (we always hear about the industrial output of Western Europe during the 18th century, but it looks like the Chinese are doing a pretty good job of that a few centuries "before" the Europeans).A merchant class began to expand and compete for social status with the more traditional literati elite (the Confucian guys), and with those traditional aristocratic families whose wealth was based on agricultural wealth. Consumer goods proliferated as networks of specialized production and long-distance trade created a more truly national market. Additionally, we will address the changes within the Confucian ideology. Remember that in our first lecture we saw the "backlash" against the Buddhist establishment in China spearheaded by the Confucian elites within the upper echelon of the Chinese political establishment. In an attempt to "compete" with themes and practices within the Buddhist and Taoist ideologies, Confucianism underwent some changes as well. Now introducing.... NEO-Confucianism! We will explore the new tenets of this movement (Change) but also make sure to highlight the elements that remained the same (Continuity); more importantly, the impact on the social structure of China with regards to family, women, and patriarchy. In the next lecture we will examine the impact that China had on its neighbors....the next time we examine China....they will have a visitor at their door....THE MONGOLS!!!!!!!!!!!! AP Standards (Topic 1.1) THEMATIC FOCUS: (GOV): A variety of internal and external factors contribute to state formation, expansion, and decline. Governments maintain order through a variety of administrative institutions, policies, and procedures, and governments obtain, retain, and exercise power in different ways and for different purposes. Historical Developments: Empires and states in Afro-Eurasia and the Americas demonstrated continuity, innovation, and diversity in the 13th century. This included the Song Dynasty of China, which utilized traditional methods of Confucianism and an imperial bureaucracy to maintain and justify its rule. THEMATIC FOCUS (ECO): As societies develop, they affect and are affected by the ways that they produce, exchange, and consume goods and services. Historical Developments: The economy of Song China became increasingly commercialized while continuing to depend on free peasant and artisanal labor. THEMATIC FOCUS (CUL): The development of ideas, beliefs, and religions illustrates how groups in society view themselves, and the interactions of societies and their beliefs often have political, social, and cultural implications. Historical Developments: Chinese cultural traditions continued, and they influenced neighboring regions. Historical Developments: Buddhism and its core beliefs continued to shape societies in Asia and included a variety of branches, schools, and practices. Key (Terms/Vocabulary/ People) in this lecture Foot Binding Filial Piety Gunpowder Printing Press Compass Neo-Confucianism Chan Buddhism Mahayana Buddhism Champa Rice Steel and Iron Porcelain Silk Production Paper Money Resources to Help You ECLASS 1.Mr. B’s Recorded Lecture 2. Mr. B’s Lecture Notes 3.Mr.B’s Powerpoint AP Classroom 1. 1.1 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.1 Textbook: Strayer: pp. 52-58 Architecture / Images That You Should Be Aware Of Chinese painting Junks Grand Canal Contextualization for Lecture #7: Chinese Influence in Korea / Vietnam / Japan: Today's lecture will explore the arrival of the Chinese in various areas of East and Southeast Asia. The elements and concepts to consider will be the following: First, in what manner did the Chinese arrive in these areas (political invasion, cultural diffusion through religious movements, or economic exchanges through merchant activity)? Second, what was the overall (political, economic, cultural, and social) impact of the Chinese movement into these particular areas? Particular attention should be given to the impact on family and gender relations with the arrival of Confucianism, as this is a theme in the curriculum. The lecture will explore the following truth - that for hundreds of years, China has been the premier civilization of East Asia and surrounding areas. China has been the seedbed of technological innovation; a model for social, military, and political organization, as well as being a persisting influence on philosophical and religious thinking and a major locus of commercial exchange. Therefore, we must consider the sphere of Chinese influence and the various reactions to it. Then we will examine to what extent the level of Chinese cultural influence on Japan. Now, we saw in the last lecture that imperial troops from China actually invaded both Korea and Vietnam, but that was not the case with Japan. In the early half of the 7th century, Japan attempted to emulate China with the Taika reforms of 646. These aimed at completely revamping the imperial administration along Chinese lines. The central objectives of the proposed changes were to remake the Japanese monarch into an absolutist Chinese-style emperor - even to the point of adding "Son of Heaven" to the Japanese ruler's titles. These reforms also were intended to create a genuine professional bureaucracy and peasant conscript army modeled after the Tang army. We will continue to examine the levels of "Sinification" that developed in Japan. Particular attention must be given to cultural developments - such as the reaction to Confucian and Buddhist thought. What would be the reactions/implications for the followers of Shintoism? Other social or cultural elements to examine will be that with regards to the roles of women in Japanese society and the impact of the arrival of the strict patriarchal system of Confucianism. AP Standards (1.1) (CUL) THEMATIC FOCUS Cultural Development and Ideas: The development of ideas, beliefs, and religions illustrates how groups in society view themselves, and the interactions of societies and their beliefs often have political, social, and cultural implications. Historical Developments: Chinese cultural traditions continued, and they influenced neighboring regions. Historical Developments: Buddhism and its core beliefs continued to shape societies in Asia and included a variety of branches, schools, and practices. AP Standards (2.5) (CUL) THEMATIC FOCUS Cultural Development and Ideas: The development of ideas, beliefs, and religions illustrates how groups in society view themselves, and the interactions of societies and their beliefs often have political, social, and cultural implications. Historical Developments: Increased cross-cultural interactions resulted in the diffusion of literary, artistic, and cultural traditions, as well as scientific and technological innovations. Key (Terms/Vocabulary/People) in this lecture Shintoism Zen Buddhism Shogun Daimyo Samurai Resources to Help You ECLASS 1.Mr. B’s Recorded Lecture 2. Mr. B’s Lecture Notes 3.Mr.B’s Powerpoint AP Classroom 1. 1.1 & 2.5 Progress Check / Daily Lecture Youtube Heimler 1.1&2.5 Textbook: Strayer: pp. 58-63 Architecture / Images That You Should Be Aware Of

New Bolton OR Rotation Study Guide

Imaging Packet New Bolton

billions 1

cukry

Ochem 8B Final Buldoc

The Rise of Eukaryotic Cells and the Boring Billion

La bambina che corre sul balcone

ŠTUDIJNÝ MATERIÁL NA SKÚŠKY ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov ❖ Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä: • § 3 Orgány verejného zdravotníctva - ods. 1 • § 12 Opatrenia na predchádzanie ochoreniam - ods. 1, 2, 3 • §15 Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a osvedčenia o odbornej spôsobilosti – ods. 2, 3 • § 16 Odborná spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti – ods. 1, 3, 11, 16, 32, 33,34, 35, 36, 37 • § 17 Pitná voda - ods. 1, 2 • § 26 Zariadenia spoločného stravovania • § 51 Povinnosti fyzických osôb • § 52 Povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb • § 54,55 Štátny zdravotný dozor • § 56 Priestupky § 3 Orgány verejného zdravotníctva (1) Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad verejného zdravotníctva"), c) regionálne úrady verejného zdravotníctva, d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, e) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, f) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, g) Slovenská informačná služba. §12 Opatrenia na predchádzanie ochoreniam (1) Opatrenia na predchádzanie ochoreniam sú a) opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, b) opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie, c) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na ich obmedzenie, (2) Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú a) opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení, 1 b) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace prenosné ochorenie, c) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody, teplej vody a vody na kúpanie, vrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek pracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej bezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení vrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky, d) osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva, e) dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov, f) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia, g) opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, h) zákaz alebo obmedzenie výkonu povolania u osôb chorých na prenosné ochorenie alebo podozrivých z takého ochorenia, i) zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody alebo teplej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná; pri ukladaní opatrení sa prihliada na riziká vyplývajúce zo zistených nedostatkov a na riziká, ktoré spôsobia zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody alebo teplej vody, j) zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody vo vode určenej na kúpanie, k) zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku, l) opatrenia zakazujúce alebo obmedzujúce hromadné podujatia, m) zákaz činnosti alebo prevádzky, n) zákaz používania zdraviu škodlivých potravín, pokrmov a nápojov, o) zvýšenie rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody, p) opatrenia na obnovenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody alebo teplej vody, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia vrátane opatrení na zníženie rizika z domových rozvodných systémov. (3) Opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie sú a) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb, b) zákaz alebo obmedzenie uvádzania do obehu a použitia nebezpečných chemických látok a chemických prípravkov a iných výrobkov ohrozujúcich verejné zdravie, c) zákaz používania zdraviu škodlivých potravín, pokrmov a nápojov, d) zákaz alebo obmedzenie prevádzky v budovách a zariadeniach, ktoré môžu ohroziť verejné zdravie, e) zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody alebo teplej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná; pri ukladaní opatrení sa prihliada na riziká vyplývajúce zo zistených nedostatkov a na riziká, ktoré spôsobia zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody alebo teplej vody, f) zákaz používania vody, ktorá nespĺňa medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie, g) zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku, 2 h) zákaz alebo obmedzenie hromadného podujatia, i) uloženie nápravných opatrení s cieľom dosiahnuť súlad kozmetického výrobku s osobitným predpisom 13ah), príkaz na stiahnutie kozmetického výrobku z trhu 14a) a príkaz na prevzatie kozmetického výrobku späť 14b) od spotrebiteľa v lehote primeranej závažnosti rizika pre verejné zdravie, j) opatrenia na obnovenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody alebo teplej vody, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia vrátane opatrení na zníženie rizika z domových rozvodných systémov. j) zvýšenie rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody. § 15 Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a osvedčenia o odbornej spôsobilosti (2) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, regionálny úrad verejného zdravotníctva zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na epidemiologicky závažné činnosti a) pri výrobe a úprave pitnej vody a pri obsluhe vodovodných zariadení pitnej vody, b) v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo, c) pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov, d) pri výrobe kozmetických výrobkov, e) v úpravniach vody a pri obsluhe vodovodných zariadení na umelých kúpaliskách (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, regionálny úrad verejného zdravotníctva v sídle kraja zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na a) prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a s toxickými látkami a zmesami, 11) b) prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, c) nákup, predaj a spracúvanie húb, d) prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. § 16 Odborná spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti (1) Osobitnou podmienkou na vykonávanie činností uvedených v § 15 je odborná spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti. Ak ide o činnosti podľa § 15 ods. 2, odborná spôsobilosť sa preukazuje a) osvedčením o odbornej spôsobilosti alebo b) dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania21) alebo dokladom o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov.22) c) odborná spôsobilosť sa môže preukázať aj dokladom z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že skutočnosť je preukázaná. (3) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydá príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ktorá spĺňa ďalej ustanovené požiadavky. 3 (11) Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 3 písm. c) sa požaduje úspešne vykonaná skúška pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. (13) Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti obsahuje a) meno, priezvisko, titul, bydlisko a dátum a miesto narodenia, ak je žiadateľom fyzická osoba; ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, b) uvedenie činnosti, na ktorú žiada osvedčenie o odbornej spôsobilosti. (29) Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti do 30 dní odo dňa vykonania skúšky alebo odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, ak žiadateľ nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, osvedčenie o odbornej spôsobilosti obsahuje tieto osobné údaje odborne spôsobilej osoby: meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia. (30) Odborne spôsobilá osoba sa zapisuje do registra odborne spôsobilých osôb. Register odborne spôsobilých osôb je verejne prístupný na webovom sídle príslušného orgánu verejného zdravotníctva a obsahuje meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu odborne spôsobilej osoby a druh činnosti, na ktorú sa osvedčenie vydáva. (31) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa udeľuje na dobu neurčitú. (32) Príslušný orgán verejného zdravotníctva odoberie osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak a) dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé údaje, b) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, c) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b) neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa odseku 29 alebo nepredložil doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 30. (33) Osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie o odbornej spôsobilosti, môže opätovne požiadať o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti najskôr po uplynutí a) šiestich mesiacov odo dňa odobratia osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 35 písm. a) a c), b) jedného roka odo dňa odobratia osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 35 písm. b). (35) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho. § 17 Pitná voda (1) Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, vo verejných priestoroch alebo v súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo je balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch24) pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh.24a) 4 (2) Požiadavky na pitnú vodu sa okrem požiadaviek na mikrobiologické ukazovatele kvality vody vzťahujú aj na pramenitú vodu.24b) (3) Pitnou vodou podľa odseku 1 nie je a) prírodná minerálna voda,24c) b) prírodná liečivá voda.24d) (4) Kontrolou kvality pitnej vody sa zisťujú a) ukazovatele kvality pitnej vody ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 ods. 1 písm. w), b) doplnkové ukazovatele kvality pitnej vody určené úradom verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. ap), c) látky a zlúčeniny, ktoré sú uvedené v zozname sledovaných látok alebo zlúčením podľa § 5 ods. 4 písm. ao) tretieho bodu. (5) Limity ukazovateľov kvality pitnej vody sú určené ako najvyššia medzná hodnota, medzná hodnota alebo odporúčaná hodnota. Najvyššia medzná hodnota je limit zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej vody. Medzná hodnota je limit ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli s prekročeným limitom. Odporúčaná hodnota je limit alebo rozsah hodnôt ukazovateľa kvality pitnej vody, ktoré sú žiaduce z hľadiska ochrany zdravia; prekročenie alebo nedodržanie odporúčanej hodnoty nevylučuje použitie vody ako pitnej vody. (6) Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, b) spĺňa najvyššie medzné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody podľa odseku 4 písm. a) a b), c) sú prijaté opatrenia na zabezpečenie jej zdravotnej bezpečnosti a ochrany ľudského zdravia, ktoré vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti. (7) Monitorovanie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody sa vykonáva priebežnou a pravidelnou kontrolou kvality pitnej vody podľa programu monitorovania. (8) Odber pitnej vody a analýza pitnej vody na kontrolu kvality pitnej vody musia byť vykonané v súlade s požiadavkami na metódy odberov a metódy analýz podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w); fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.24e) § 26 Zariadenia spoločného stravovania (1) Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou alebo podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach 5 sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v jedálňach so samoobsluhou a v podobných prevádzkach verejného stravovania, cukrárňach, stánkoch a v iných prevádzkach s ambulantným predajom potravín, pokrmov alebo nápojov a na zotavovacích podujatiach alebo iných hromadných podujatiach. (2) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy 33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania. (3) Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. l) tak, aby bola zabezpečená a) ochrana potravín, pokrmov, nápojov, materiálov a predmetov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami, pokrmami alebo nápojmi, proti kontaminácii medzi pracovnými operáciami a počas pracovných operácií s potravinami, pokrmami alebo nápojmi, technologickými zariadeniami, prívodom vzduchu alebo pohybom zamestnancov a so zdrojmi vonkajšej kontaminácie; výrobný proces zariadenia spoločného stravovania musí byť plynulý a jednosmerný, b) dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov a upratovanie. (4) Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné a) zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom, b) zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov, c) postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, 9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov, d) zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas dvoch rokov, e) zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov, f) zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením, g) zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody s teplotou najmenej 45 °C, h) zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w), i) zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak, j) zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak, k) kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov, l) zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov. 6 (5) Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia. (6) Obmedzenie vstupu zvierat podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahuje na zariadenia verejného stravovania a umožňuje sa vstup spoločenských zvierat,33aa) ak vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania je povinný zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky, ktoré sú určené na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov. (7) Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže. § 51 Povinnosti fyzických osôb (1) Fyzické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie, b) spolupracovať s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení opatrení podľa písmena a), c) oznámiť neodkladne ošetrujúcemu lekárovi a úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci, d) podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam, e) dodržiavať požiadavky na zdravotnú nezávadnosť požívatín pri výrobe hotových pokrmov a pri manipulácii s hotovými pokrmami v zariadeniach spoločného stravovania. f) používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, ak je im nariadená izolácia podľa § 60a ods. 2 alebo § 60e. (2) Fyzické osoby s prenosným ochorením vylučujúce choroboplodné zárodky a fyzické osoby vylučujúce choroboplodné zárodky bez príznakov prenosného ochorenia sú ďalej povinné informovať o akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (3) Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. § 52 Povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb 7 (1) Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až m) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva, b) predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných činností; ustanovenie § 13 ods. 4 písm. a) sa nevzťahuje na 1. priestory, na ktoré bolo vydané rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a), pri zmene osoby prevádzkovateľa bez zmeny podmienok prevádzky, 2. ubytovacie zariadenia okrem zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby,63) a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou, 3. telovýchovno – športové zariadenia, 4. zariadenia starostlivosti o ľudské telo, 5. prevádzky verejného stravovania bez výroby hotových pokrmov, stánky s rýchlym občerstvením a na iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích podujatiach a iných hromadných podujatiach, 6. administratívne priestory, 7. priestory, v ktorých sa vykonáva živnosť kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi okrem predaja pokrmov, nápojov alebo potravín, c) kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú, a ktorých používanie a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi,34); kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 16 ods. 1, d) zabezpečiť hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia alebo hodnotenie vplyvov na verejné zdravie, ak sa pri posudzovaní podľa § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c) preukáže, že navrhovaná činnosť môže mať významný vplyv na verejné zdravie a príslušný orgán verejného zdravotníctva vyžiada predloženie hodnotenia, e) vypracovať prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy34), a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu, ak to ustanovuje tento zákon, f) dodržiavať pracovné postupy a technologické postupy, prevádzkový poriadok, správnu výrobnú prax a minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko podľa osobitného predpisu,63a), g) zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov podľa § 30a s vrátane rešpektovania špecifických požiadaviek vyplývajúcich z rodových príslušností tak, aby muži a ženy mali rovnakú možnosť výkonu práce, h) umožniť účasť svojich zamestnancov a žiakov škôl na povinných lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k ich práci, vyšetreniach a očkovaniach, a to v nevyhnutne potrebnom rozsahu, i) zabezpečiť na pracoviskách podmienky v súlade s ergonomickými, fyziologickými a psychologickými požiadavkami práce, j) zabezpečiť na zamedzenie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov, k) používať pri vykonávaní dezinfekcie alebo regulácie živočíšnych škodcov ako bežnej činnosti, ktorá je súčasťou čistenia a bežných technologických a pracovných postupov, len prípravky určené na daný účel65) a kontrolovať účinnosť a efektívnosť vykonanej činnosti, l) zabezpečiť pre zamestnancov 1. pitnú vodu, 8 2. vybavenie pracovísk zariadeniami na osobnú hygienu s prihliadnutím na charakter práce, 3. teplú vodu v zariadeniach podľa druhého bodu, ktorými sú sprchy podľa osobitného predpisu,63b), m) oznamovať bezodkladne úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky významné okolnosti na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a iných ochorení a ochorení podmienených prácou a poskytovať im informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci, n) oznamovať písomne regionálnemu úradu verejného zdravotníctva organizovanie hromadných podujatí spojených s poskytovaním stravovania alebo občerstvenia, o) poskytovať zamestnancom úradu verejného zdravotníctva, zamestnancom regionálnych úradov verejného zdravotníctva a v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. d) až g) zamestnancom alebo príslušníkom týchto orgánov (ďalej len „osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor alebo osoba vykonávajúca epidemiologické vyšetrovanie“) súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon štátneho zdravotného dozoru, p) plniť alebo strpieť uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa § 55 ods. 2, q) predkladať úradu verejného zdravotníctva oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov alebo nových potravín na umiestnenie na trh najneskôr v deň jeho umiestnenia na trh, r) umiestňovať na trh len tie nové potraviny, ktoré sú povolené Komisiou a zaradené do Únijného zoznamu povolených nových potravín alebo ktoré sa používajú v potravinách alebo na potravinách v súlade s podmienkami použitia a požiadavkami na ich označovanie podľa osobitného predpisu.65a) (2) Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré prevádzkujú pieskoviská, sú povinné zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie pieskovísk tak, aby nepredstavovali riziko ohrozenia zdravia v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j). (3) Fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je predaj alebo iné zaobchádzanie s veľmi toxickými látkami a zmesami alebo s toxickými látkami a zmesami, nesmú a) predávať a vydávať fyzickým osobám veľmi toxické látky a zmesi, b) predávať a vydávať toxické látky a zmesi osobám mladším ako 18 rokov, c) predávať, skladovať a manipulovať s toxickými látkami a zmesami v predajniach potravín a hračiek alebo na miestach, kde sa potraviny a hračky predávajú, skladujú, alebo sa s nimi manipuluje. (4) Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré vykonávajú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov ako profesionálnu činnosť, sú povinné a) používať pri svojej činnosti len prípravky určené na daný účel,65) b) kontrolovať účinnosť a efektívnosť vykonanej činnosti, c) oznámiť začiatok každej takejto činnosti regionálnemu úradu verejného zdravotníctva písomne najneskôr 48 hodín pred jej začiatkom, d) uviesť v oznámení podľa písmena c) aj miesto a čas vykonania dezinsekcie alebo regulácie živočíšnych škodcov a druh prípravku, ktorý sa má použiť, a spôsob informovania verejnosti alebo osôb takouto činnosťou dotknutých, e) zabezpečiť vykonávanie dezinfekcie a reguláciu živočíšnych škodcov len osobami, ktoré sú zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé; to neplatí, ak ide o dezinfekciu vykonávanú zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckych zariadeniach. (5) Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci sú povinní 9 a) hlásiť úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva výskyt prenosného ochorenia, podozrenie na prenosné ochorenie a nosičstvo choroboplodných mikroorganizmov podľa zoznamu uvedeného v prílohe č. 5 a v rozsahu, ktorý je uvedený v prílohách č. 6 až 8; táto povinnosť sa vzťahuje aj na laboratóriá klinickej mikrobiológie, b) predchádzať nemocničným nákazám, výskyt nemocničných nákaz zaznamenávať do zdravotnej dokumentácie, vykonávať analýzu ich výskytu a príčin ich vzniku a prijímať opatrenia na zníženie výskytu a zabránenie šíreniu a v oblasti prevencie nemocničných nákaz zabezpečovať sústavné vzdelávanie zamestnancov, c) zaznamenávať všetky dôležité údaje v súvislosti s predchádzaním vzniku a šíreniu prenosných ochorení do zdravotnej dokumentácie, d) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu, e) dodržiavať schválený prevádzkový poriadok, f) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou prenosných ochorení v zdravotníckom zariadení, g) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať, h) poskytovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na účel výkonu štátneho zdravotného dozoru, kontroly hodnotenia zdravotných rizík pri práci a prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ako aj ich evidencie v registri rizikových prác osobné údaje v rozsahu 1. meno a priezvisko, 2. dátum narodenia, 3. adresa bydliska, 4. obchodné meno, právna forma, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je jej zamestnávateľom, 5. názov pracoviska, profesia a pracovné zaradenie, 6. diagnóza podľa Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov. (6) Prevádzkovatelia zariadení sociálnych služieb a prevádzkovatelia zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinní a) hlásiť úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva ohrozenie verejného zdravia podľa § 48 ods. 1 písm. b), b) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu, c) dodržiavať schválený prevádzkový poriadok, d) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou prenosných ochorení v ich zariadení, e) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať. (7) V čase krízovej situácie fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov ako profesionálnu činnosť podľa odseku 4, oznamuje výkon každej takejto činnosti príslušnému orgánu verejného zdravotníctva najneskôr do 24 hodín po jej ukončení. (8) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba je povinná pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa podľa odseku 1 písm. b) nevzťahuje povinnosť predkladať návrhy podľa 10 § 13 ods. 4 písm. a), najneskôr v deň začatia činnosti príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a) oznámiť písomne 1. obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko a bydlisko a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, 2. miesto prevádzky, 3. názov prevádzky, 4. špecifikáciu činnosti v priestoroch prevádzky, 5. dátum začatia činnosti v priestoroch prevádzky, b) predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon.“. (9) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, môže túto činnosť vykonávať len vtedy, ak má osvedčenie o akreditácii;65c) osvedčenie sa nevyžaduje, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov. Štátny zdravotný dozor § 54 (1) Štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia. (2) Epidemiologickým vyšetrovaním sa zisťujú okolnosti dôležité na vymedzenie ohniska nákazy, posudzujú sa príčiny a spôsoby šírenia prenosných ochorení a vykonávajú sa potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení; epidemiologické vyšetrovanie sa vykonáva u každej osoby a na miestach, kde možno v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením z prenosného ochorenia zistiť skutočnosti dôležité na prijatie protiepidemiologických opatrení. (3) Štátny zdravotný dozor a epidemiologické vyšetrovanie vykonávajú osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor alebo osoby vykonávajúce epidemiologické vyšetrovanie, ktoré sa pri výkone štátneho zdravotného dozoru a pri výkone epidemiologického vyšetrovania preukazujú služobným preukazom. (4) Štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) sa vykonáva s použitím údajov poskytnutých úradu verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.66b) (5) Štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním opatrenia, ktoré spočíva v nariadení izolácie v domácom prostredí, ak fyzická osoba súhlasila s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, sa môže vykonať len spôsobom a za podmienok ustanovených v § 60a až 60e. (6) Orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad zdravými pracovnými podmienkami koordinujú svoju činnosť s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.3) § 55 (1) Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená a) požadovať preukázanie totožnosti fyzických osôb pri vykonávaní úloh podľa tohto zákona, b) vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, ktoré súvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru, a požadovať potrebné sprevádzanie, 11 c) odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonávať ich odborné posúdenie, d) vykonávať zistenia vrátane potrebnej fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov, e) požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady, nazerať do príslušných dokladov, f) ukladať na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, g) ukladať na mieste výkonu epidemiologického vyšetrovania opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení podľa § 12 ods. 2, h) zisťovať v ohnisku nákazy osobné údaje osôb chorých na prenosné ochorenie, osôb podozrivých z prenosného ochorenia a osôb podozrivých z nákazy v tomto rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, kontaktná adresa, telefonický kontakt, meno a priezvisko všeobecného lekára, údaje o zdravotnom stave v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania, údaje o podozrivých faktoroch, vektoroch prenosu, imunite osôb v ohnisku nákazy a ďalšie epidemiologické údaje. i) kontrolovať plnenie opatrení uložených podľa § 12 a odseku 2. (2) Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa odseku 1 písm. f) sú a) zákaz výroby, manipulácie alebo uvádzania do obehu výrobkov, ktoré odporujú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, b) príkaz na stiahnutie výrobkov z obehu, ak predstavujú riziko vážneho poškodenia verejného zdravia, c) príkaz na zneškodnenie výrobkov podľa písmena a) pri preukázaní ich zdravotnej škodlivosti, d) zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná podľa § 17 ods. 6 alebo teplej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná podľa § 17e ods. 4, e) zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku, f) zákaz používania prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí, g) nariadenie uzatvorenia prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí, h) zákaz výroby a uvádzania do obehu zdraviu nebezpečných potravín, pokrmov alebo iných výrobkov, i) nariadenie vykonania špeciálnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu škodlivých faktorov a ich vplyvu na verejné zdravie, j) dočasný zákaz sprístupnenia kozmetického výrobku na trhu13ad) po dobu potrebnú na vykonanie odborného posúdenia alebo preverenia dôvodného podozrenia, že kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, k) zákaz alebo iné obmedzenie sprístupnenia kozmetického výrobku na trhu, ako je uvedené v písmene j), príkaz na stiahnutie kozmetického výrobku z trhu14a) alebo príkaz na prevzatie kozmetického výrobku späť14b) od spotrebiteľa, ak 1. je potrebné okamžite zasiahnuť, pretože kozmetický výrobok predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie, 2. zodpovedná osoba neprijala v určenej lehote vhodné opatrenia podľa § 12 ods. 3 písm. i) alebo 3. kozmetický výrobok bol ohlásený zo systému RAPEX,66a) 12 l) dočasné obmedzenie sprístupnenia kozmetického výrobku na trhu, dočasné stiahnutie kozmetického výrobku z trhu alebo dočasné prevzatie kozmetického výrobku späť od spotrebiteľa, ak je kozmetický výrobok v súlade s osobitným predpisom,47b) ale preukázateľne predstavuje alebo môže predstavovať vážne riziko pre verejné zdravie, m) opatrenia na obnovenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody alebo teplej vody, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia vrátane opatrení na zníženie rizika z domových rozvodných systémov. (3) Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor pri uložení opatrenia podľa odseku 2 je povinná o uložení opatrenia vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky podľa odseku 4 a jedno vyhotovenie zápisnice odovzdať tomu, komu bolo opatrenie uložené. (4) Proti uloženému opatreniu na odstránenie zistených nedostatkov sú prípustné námietky, ktoré nemajú odkladný účinok. Námietky možno podať písomne do desiatich dní od uloženia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov orgánu verejného zdravotníctva, ktorého zamestnanec alebo príslušník (§ 54 ods. 2) opatrenie uložil. (5) Príslušný orgán verejného zdravotníctva je povinný o námietkach podľa odseku 4 rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať. § 56 Priestupky (1) Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto a) sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu, b) nevykoná nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov, c) sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad alebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam, d) nevykoná nariadené opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, e) sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na prenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie, f) nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab), g) nespolupracuje s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení nariadených opatrení na predchádzanie ochoreniam, h) poruší oznamovaciu povinnosť alebo povinnosť poskytnúť informácie podľa § 51 ods. 1 písm. c), i) sa nepodrobí v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam alebo diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok alebo iných prípravkov, liečeniu prenosných ochorení, izolácii alebo karanténnym opatreniam, j) neinformuje o svojom akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, k) nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, l) vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné podľa ustanovení tohto zákona osvedčenie o odbornej spôsobilosti, bez takéhoto osvedčenia, m) ohrozí alebo poruší zdravotnú nezávadnosť požívatín a hotových pokrmov v zariadeniach 13 spoločného stravovania, n) ako vlastník bytovej budovy alebo nebytovej budovy, ktorý nie je fyzickou osobou- podnikateľom alebo právnickou osobou, poruší niektorú z povinností podľa § 17d, o) nedodržiava niektorú z povinností podľa § 60a ods. 4. (2) Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), a to nariadenej izolácii alebo nariadeným karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie Slovenskej republiky v súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby; za tento priestupok sa uloží pokuta vo výške až do 5 000 eur. (3) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. (4) Za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a f) spáchaný v čase krízovej situácie sa v blokovom konaní uloží pokuta do 1000 eur; tieto priestupky v blokovom konaní môžu prejednávať aj orgány Policajného zboru a obecnej polície. (5) Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis.67) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 3) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. 11) § 7 ods. 5 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon). 13ad) Čl. 2 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení. 13ah) Čl. 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení. 14a) Čl. 2 ods. 1 písm. q) nariadenia (ES) č.1223/2009 v platnom znení. 14b) Čl. 2 ods. 1 písm. r) nariadenia (ES) č.1223/2009 v platnom znení. 21) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 22) § 11 až 19 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov. 24) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002) v platnom znení. 24a) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24b) § 2 ods. 3 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/9/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu (oznámenie č. 198/2004 Z. z.). 24c) § 2 ods. 4 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 24d) § 2 ods. 2 zákona č. 538/2005 Z. z. 24e) § 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 32) § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 33) § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 33aa) § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá. 34) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov. 47b) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení. 14 63a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. 63b) Príloha č. 1 osemnásty bod nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. 65) Zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 65a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11. 12. 2015). 65c) § 2 písm. d) zákona č. 505/2009 Z. z. 66a) § 6 ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z. 66b) § 63 ods. 21 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. ❖ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania § 1 Touto vyhláškou sa ustanovujú podrobnosti o a) hygienických požiadavkách na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania, 1)2) b) požiadavkách na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov, c) požiadavkách na výživovú hodnotu pokrmov, d) požiadavkách na postup pri odbere vzoriek hotových pokrmov a pri ich uchovávaní a na obsah dokumentácie o odobratých vzorkách, e) požiadavkách na dodržiavanie osobnej hygieny a dodržiavanie hygienických požiadaviek zamestnancami zariadenia spoločného stravovania. § 2 (1) Zariadenie spoločného stravovania musí byť udržiavané v čistote a v dobrom technickom stave. (2) Priestorové usporiadanie a vnútorné členenie zariadenia spoločného stravovania musí vytvárať podmienky na a) čistenie a dezinfekciu, b) zabránenie hromadeniu nečistoty, styku s toxickými materiálmi, vytváraniu kondenzačnej vody a rastu plesní na povrchoch, c) ochranu proti krížovej kontaminácii medzi pracovnými operáciami alebo počas pracovných operácií s potravinami a pokrmami, technologickými zariadeniami, prívodom vzduchu alebo pohybom zamestnancov a so zdrojmi vonkajšej kontaminácie, d) hygienické spracovanie a skladovanie potravín a pokrmov. (3) Intenzita a farebnosť umelého osvetlenia pracovných miest s osobitnými nárokmi na optickú kontrolu majú byť také, aby umožňovali dokonalú farebnú ostrosť a rozlišovanie podrobností do 1 mm. Umelé osvetlenie má mať bielu farbu a intenzitu najmenej 500 lx. (4) Prevádzky zariadenia spoločného stravovania musia byť stavebne oddelené alebo prevádzkovo oddelené podľa prílohy č. 1. (5) Výrobný proces zariadenia spoločného stravovania musí byť plynulý a jednosmerný, aby 15 sa nekrížili čisté prevádzky a nečisté prevádzky. (6) Kanalizácia musí byť zhotovená a umiestnená tak, aby nebola zdrojom kontaminácie pokrmov. Ak zariadenie spoločného stravovania nie je napojené na kanalizáciu, má mať zabezpečené pravidelné vyvážanie obsahu žumpy, a to najneskôr po jej naplnení do dvoch tretín obsahu. (7) Zariadenia na zachytávanie a odvádzanie odpadových vôd vrátane lapačov tuku a škrobu sa musia udržiavať vo funkčnom stave. § 3 (1) Zariadenie spoločného stravovania má zriadený podľa svojho účelu sklad, ktorý musí byť stavebne oddelený. (2) Na potraviny sa zriaďuje sklad a) suchý, ktorým je sklad s teplotou podľa druhu potravín a s relatívnou vlhkosťou najviac 70 %, b) chladný, ktorým je sklad s teplotou 8 oC až 10 oC c) chladený, ktorým je sklad s teplotou 2 oC až 6 oC d) mraziarenský, ktorým je sklad s teplotou -18 oC a nižšou. (3) Sklad musí byť vybavený meradlom na kontrolu teploty a vlhkosti, ak si to vyžaduje druh potraviny podľa skladovacích podmienok určených výrobcom alebo ustanovených osobitným predpisom tak, že sú dodržané zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP).2) Počet a druh meradiel, ktoré sú potrebné na kontrolu teploty a vlhkosti, ako aj frekvenciu overovania teploty určí prevádzkovateľ na základe analýzy rizika v súlade so zásadami HACCP. (4) Sklad podľa odseku 2 písm. c) a d) možno podľa kapacity zariadenia spoločného stravovania nahradiť chladničkou a mrazničkou. Teplota v sklade, chladničke a mrazničke musí byť monitorovaná a overovaná tak, že sú dodržané zásady HACCP. Overovanie teploty musí byť vykonávané povinne kalibrovaným meradlom.3)“. (5) Veľkosť skladu potravín má umožniť uloženie potravín na hygienicky vyhovujúcich podložkách, v regáloch alebo zavesením, prúdenie vzduchu okolo uložených potravín, dobrý prístup k uloženým potravinám pri manipulácii s nimi a pri kontrole ich zdravotnej bezpečnosti a použitie mechanizačných prostriedkov pri preprave potravín. Polotovary, rozpracované pokrmy a hotové pokrmy v nádobách nemožno skladovať priamo na podlahe. § 4 (1) O vykonávanej dezinfekcii a ničení živočíšnych škodcov sa musí v zariadení spoločného stravovania viesť evidencia. (2) Každý drez alebo podobné zariadenie určené na umývanie surovín a potravín musí mať dostatočný prívod teplej vody s teplotou najmenej 45 oC a dostatočný prívod studenej pitnej vody z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja a musí byť udržiavané v čistote. (3) Cez skladové priestory a prevádzkové priestory zariadenia spoločného stravovania nesmie prechádzať nechránené kanalizačné potrubie a teplovodné potrubie. 16 § 5 (1) V zariadení spoločného stravovania, v ktorom nie je zabezpečené preberanie potravín, najmä mlieka, mliečnych výrobkov, chleba a pečiva, počas nočného rozvozu od dodávateľov, musia byť zriadené priestory na ich prechodné uskladnenie chránené pred znečistením, umývateľné a uzamykateľné. (2) Ak sa vydávajú hotové pokrmy do prepravných nádob, musí byť táto činnosť zabezpečená a vykonávaná hygienicky vyhovujúcim spôsobom tak, aby nedošlo k narušeniu kvality a zdravotnej neškodnosti hotových pokrmov. (3) Na umývanie prepravných nádob, ich skladovanie a na vydávanie pokrmov v prepravných nádobách sa vyčleňujú samostatné priestory. Priestor na umývanie prepravných nádob musí byť stavebne oddelený alebo prevádzkovo oddelený od priestoru na umývanie kuchynského riadu a musí byť vybavený zariadením s prívodom teplej vody s teplotou najmenej 45 °C a s prívodom studenej pitnej vody z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja. (4) Príjem použitého stolového riadu musí byť stavebne oddelený alebo prevádzkovo oddelený od výdaja stravy. §6 (1) Zariadenie spoločného stravovania s výnimkou zariadenia s rýchlym občerstvením musí mať vytvorené podmienky na umývanie rúk stravníkov a zabezpečené priestory na odkladanie odevu. (2) V zariadení spoločného stravovania musí byť zabezpečený dostatočný prívod teplej vody s teplotou najmenej 45 o C a dostatočný prívod studenej pitnej vody z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja. Priestory, v ktorých sa manipuluje s potravinami, musia byť vybavené umývadlami s tečúcou studenou pitnou vodou a teplou vodou s teplotou najmenej 45 o C z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja. (3) Zariadenie spoločného stravovania musí mať primeraný počet šatní pre zamestnancov oddelených pre ženy a mužov a oddelených aj od prevádzkových miestností a skladov. Šatne musia umožniť oddelené uloženie pracovného odevu a civilného odevu. (4) Záchody pre zamestnancov zariadenia spoločného stravovania musia byť oddelené pre ženy a mužov a udržiavané v použiteľnom stave a v čistote. Záchody musia byť aj pri šatniach pre zamestnancov zariadenia spoločného stravovania, aj pri priestoroch, v ktorých sú sprchy a umývadlá. V zariadení spoločného stravovania, v ktorom pracuje najviac šesť zamestnancov v jednej zmene, môže byť jeden záchod spoločný pre mužov a ženy. V zariadení spoločného stravovania, v ktorom pracuje viac ako 50 žien, musia byť kabíny na osobnú hygienu žien. (5) Pre stravníkov musia byť vyčlenené samostatné záchody oddelené pre mužov a ženy a udržiavané v použiteľnom stave a v čistote. Ak ide o verejnú prevádzku verejného stravovania s počtom miesť na sedenie najviac 22, môže byť jeden záchod pre stravníkov spoločný pre mužov aj ženy. (6) Do záchodu nesmie byť priamy vchod z prevádzky zariadenia spoločného stravovania. Záchod musí byť dostatočne osvetlený, osobitne vetraný a vybavený toaletným papierom. Záchod pre ženy musí byť vybavený aj nádobou s uzatváracím príklopom ovládateľným zošliapnutím. 17 (7) V predsieni záchodu musí byť umývadlo s prívodom teplej vody s teplotou najmenej 45 oC a prívodom studenej pitnej vody z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja, mydlo, zariadenie na osušenie rúk alebo hygienický prostriedok na utretie rúk. Ak je utretie rúk zabezpečené papierovými utierkami, musí byť v predsieni záchodu aj nádoba na použité papierové utierky s uzatváracím príklopom ovládateľným zošliapnutím. § 7 Sklad organického odpadu musí byť riešený tak, aby bol do neho prístup zvonku, aby bol krytý, vetrateľný, ľahko čistiteľný a uzavierateľný. Sklad organického odpadu musí byť vybavený tečúcou teplou vodou s teplotou najmenej 45 oC z verejného vodovodu alebo vlastného zdroja a kanalizačnou výpusťou, musí byť chránený pred prístupom škodcov a nesmie byť zdrojom kontaminácie potravín a pokrmov, pitnej vody, zariadení a priestorov zariadenia spoločného stravovania. Sklad organického odpadu musí byť chladený, ak odpad nie je denne odvážaný. Sklad organického odpadu možno podľa kapacity zariadenia spoločného stravovania nahradiť iným vhodným zariadením na uskladnenie organického odpadu, ktoré musí byť umiestnené mimo priestorov, kde sa manipuluje s potravinami a pokrmami. § 8 (1) Osoby, ktoré prichádzajú do priameho styku s potravinami a nápojmi, môžu upratovať a umývať použitý stolový riad v odôvodnených prípadoch a za predpokladu časového oddelenia výkonu týchto činností od výkonu vlastnej práce. Po skončení upratovania alebo umývania použitého stolového riadu musia tieto osoby vykonať dôkladnú očistu rúk a dať si čistý pracovný odev. (2) Pracovné pomôcky, ktoré sa používajú na upratovanie podláh, musia byť zreteľne označené a uložené oddelene od pracovných pomôcok na čistenie pracovných plôch a zariadení prichádzajúcich do priameho styku s potravinami, pokrmami a nápojmi. (3) Čistiace a dezinfekčné prostriedky musia byť uložené oddelene od potravín, pokrmov a nápojov. (4) Stavebné úpravy, technické úpravy a nátery v zariadení spoločného stravovania sa musia zabezpečovať podľa potreby, maľovanie vo výrobných priestoroch a v skladovacích priestoroch najmenej jedenkrát ročne. O vykonanom maľovaní stien sa musí viesť evidencia. § 9 (1) Výroba pokrmov a nápojov podlieha zásadám správnej výrobnej praxe.4) (2) Na zabezpečenie zdravotnej bezpečnosti vyrábaných pokrmov a nápojov a)možno uchovávať len polotovary, rozpracované pokrmy a hotové pokrmy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2; čas a teplota ich uchovávania sú uvedené v prílohe č. 2, b) možno zmrazené potraviny, polotovary a hotové pokrmy rozmrazovať v prípravovniach alebo na určených pracovných miestach v rozmrazovači alebo v chladničke pri teplote najviac 4 oC; ich rozmrazovanie vo vode alebo pri kuchynskej teplote je neprípustné, c) sa nesmú zmrazovať hotové pokrmy, polotovary a potraviny dodané do zariadenia spoločného stravovania v nezmrazenom stave, okrem chladeného a vákuovo baleného mäsa, rýb a iných morských živočíchov,4a) očistenej, celej alebo nakrájanej zeleniny, očisteného celého alebo nakrájaného ovocia d)možno schladzovať alebo zmrazovať hotové pokrmy vyrobené v zariadení spoločného stravovania podľa osobitných požiadaviek,5) 18 e)možno hotové pokrmy studenej kuchyne pripravovať len z potravín vychladených na teplotu najviac 5 oC okrem pekárenských výrobkov; teplota pripravovaných pokrmov môže byť najviac 10 oC, f) možno na prípravu pokrmov používať čerstvé vajcia hrabavej hydiny, pasterizované sušené vaječné hmoty a mrazené vaječné hmoty len po ich dôkladnom tepelnom spracovaní, g)musia byť zmrazené vaječné hmoty tepelne spracované v deň ich rozmrazenia; ich opätovné zmrazovanie je neprípustné, h)možno na smaženie rozpracovaných pokrmov používať len tuky určené na tepelnú prípravu a na kontinuálne smaženie len tuky určené na tento účel; tuky na kontinuálne smaženie sa používajú najdlhšie 24 hodín; pri smažení pokrmov prevádzková teplota tuku je najviac 180 oC, ak nie je výrobcom určená inak, i)možno podávať len pokrmy z tepelne spracovaného mäsa, (3) Na zabezpečenie podmienok počas tepelného spracovania pokrmov a) možno potraviny tepelne spracúvať len nevyhnutný čas, ktorý je postačujúci na usmrtenie mikroorganizmov, b) sa nesmú do pokrmov počas posledných 20 minút ich tepelnej úpravy pridávať prísady, ktoré by mohli zapríčiniť ich mikrobiálnu kontamináciu; ak tepelné spracovanie pokrmu trvá menej ako 20 minút, možno do pokrmov pridávať len prísady, ktoré boli osobitne tepelne spracované, alebo pridávať prísady len pred začatím takého tepelného spracovania, c) musí sa zabezpečiť, aby teplota pri tepelnom opracovaní všetkých častí mäsa bola najmenej 70 oC dosiahnutá v jadre výrobku, pričom technologický proces nemá neprimerane zmeniť textúru a farbu mäsa, d) musí byť ochladenie pečeného, duseného a vareného neporciovaného mäsa, knedle a ryže dosiahnuté do 90 minút od prípravy; pred podávaním musia byť ohrievané tak, aby teplota v strede pokrmu dosiahla najmenej 70 oC, e) sa musia vaječné pokrmy dôkladne tepelne spracovať z oboch strán, f) sa musia hotové pokrmy podávať bezprostredne po ich tepelnom dohotovení, najneskôr však štyri hodiny po ukončení ich technologického spracovania; počas tohto času teplota hutných pokrmov nesmie klesnúť pod 60 oC a tekutých pokrmov pod 65 oC, g) sa nesmú nevychladnuté pokrmy dávať do chladiarne; chladiareň nesmie byť preplnená pokrmami, h) sa musí zabezpečiť, aby teplota hotových pokrmov neklesla počas ich prepravy až do času výdaja pod 65°C. (4) Na vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu pri príprave a podávaní pokrmov a nápojov a) možno na prípravu pokrmov používať také mikrovlnné rúry, ktoré majú reguláciu vnútornej teploty; pri ich používaní sa musí dodržiavať návod výrobcu, b) musia sa používať vhodné pracovné pomôcky a vylúčiť priamy styk rúk zamestnancov s pokrmami a nápojmi, najmä v konečnej fáze ich technologického spracovania a pri obsluhe, c) sa musí manipulovať s kuchynským riadom, náradím, so stolovým riadom a s ostatným kuchynským zariadením tak, aby sa zabránilo znečisťovaniu pracovných plôch, potravín, polotovarov a pokrmov, d) možno používať len čistý kuchynský riad, náradie, stolový riad a ostatné kuchynské zariadenie zhotovené zo zdravotne bezpečného materiálu a so súvislým a s nepoškodeným povrchom; kuchynský riad, náradie, stolový riad a ostatné kuchynské zariadenie z hliníka bez povrchovej úpravy sa nesmú používať, e) sa musí zabezpečiť dostatočné množstvo oddelených pracovných plôch so zreteľom na 19 druh suroviny a spôsob jej spracovania a ich viditeľné označenie; zámena týchto pracovných plôch pri ich používaní je neprípustná, f) sa musia pred strojovým aj ručným umývaním kuchynského riadu, náradia, stolového riadu a ostatného kuchynského zariadenia mechanicky odstrániť zvyšky pokrmov, g) sa musí kuchynský riad, náradie a stolový riad umyť vo vode s teplotou najmenej 45 oC s prídavkom umývacích prostriedkov a opláchnuť pod tečúcou vodou s teplotou najmenej 50 oC pri ručnom umývaní a s teplotou 80 oC pri strojovom umývaní; umytý kuchynský riad, náradie a stolový riad sa uložia do zariadenia na odkvapkanie riadu, neutierajú sa, h) možno vystavovať pokrmy len v zariadeniach určených na tento účel, ktoré zabezpečia ich ochranu pred kontamináciou, i) možno prepravovať hotové pokrmy v uzavretých čistých nádobách zhotovených na tento účel a v hygienicky vyhovujúcich vozidlách. (5) Pri výrobe mrazených a chladených pokrmov sa postupuje podľa osobitných predpisov.⁶) § 10 (1) Výživová hodnota podávaných pokrmov vychádza z obsahu výživových faktorov podľa odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé vekové skupiny obyvateľstva. (2) Zostava jedál podávaných v zariadeniach spoločného stravovania okrem prevádzok verejného stravovania môže obsahovať raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru, prípadne druhú večeru. Priemerné hodnoty obsahu energie, bielkovín, tukov a cukrov za časové obdobie jedného mesiaca sa môžu od hodnôt odporúčaných výživových dávok odlišovať v rozpätí od 5 % do 10 % a vitamínov a minerálnych látok v rozpätí od 10 % do 20 %. Z celkovej dennej výživovej dávky sa počíta v priemere 18 % na raňajky, 15 % na desiatu, 35 % na obed, 10 % na olovrant a 22 % na večeru. Ak sa v zariadení spoločného stravovania podáva aj druhá večera, tá predstavuje zvýšenie príjmu energie a výživových faktorov spravidla o 5 % až 10 % v porovnaní s odporúčanými výživovými dávkami. § 11 (1) Vzorky hotových pokrmov sa musia odoberať do čistých, vyvarených sklenených nádob s uzáverom. Na odber vzoriek hotových pokrmov sa používajú lyžice, naberačky a ďalšie pomôcky vyhradené výlučne na odber vzoriek, ktoré sú umyté a vyvarené pri teplote 100 oC počas 15 minút. (2) Všetky súčasti hotového pokrmu sa musia uchovávať osobitne v samostatnej nádobe. Ak je príloha hotového pokrmu alebo iná súčasť hotového pokrmu súčasťou viacerých pokrmov, možno uchovávať len jednu vzorku. (3) Ak hotové pokrmy z rovnakých surovín pripravuje niekoľko pracovných skupín, musia sa uchovávať vzorky každej pracovnej skupiny. (4) Odobratá vzorka musí mať hmotnosť najmenej 50 g, ak nejde o kusový tovar. (5) Vzorky hotových pokrmov odoberaných v teplom stave musia byť uzavreté, urýchlene schladené a počas 48 hodín od skončenia výdaja uchovávané v chladničke pri teplote 2 oC až 6 oC. Po uplynutí 48 hodín musia byť vzorky odstránené neškodným spôsobom; nesmú sa použiť na spotrebu. (6) Dokumentácia o odobratých vzorkách musí obsahovať dátum odberu vzorky, ak sú 20 pokrmy pripravované v rôznom čase, aj hodinu odberu vzorky, druh vzorky a meno a priezvisko osoby, ktorá odber vzorky vykonala. § 12 Zamestnanci a) vstupujú na pracovisko len v čistom a vo vhodnom pracovnom odeve a dodržiavajú ďalšie zásady osobnej čistoty, čistoty pracovného prostredia a pracovných pomôcok, b) dôkladne si umývajú a podľa potreby dezinfikujú ruky pred vstupom na pracovisko a pred začatím činnosti, ihneď po ich znečistení, pri prechode z jedného druhu práce na druhý, po fajčení, po úprave šatstva a osobitne po použití záchodu, c) neopúšťajú pracovisko v pracovnom odeve, d) používajú pri príprave a pri výdaji pokrmov a nápojov pokrývku hlavy tak, aby mali úplne zakryté vlasy; muži s bradou alebo fúzmi používajú pokrývku úst, e) používajú pri príprave a pri výdaji stravy pre dojčatá ochranný odev, ochranné rukavice a pokrývku úst, f) majú možnosť výmeny pracovného odevu v prípade jeho znečistenia počas práce, g) nevykonávajú počas práce toaletné úpravy zovňajšku, h) nemajú na rukách počas práce šperky, hodinky a iné ozdobné predmety a v pracovnom odeve majú len čistú vreckovku a pomôcky potrebné na výkon práce, i) nefajčia a nejedia v miestnostiach, v ktorých sú potraviny, polotovary a pokrmy, j) používajú pri výdaji hotových pokrmov jednorazové rukavice. § 12a Požiadavky na prepravu pokrmov a nápojov ustanovuje osobitný predpis.10). ------------------------------------------------------------------ 1) § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení. 2) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení.“. 3) „ 3) § 17 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/2022 Z. z.“. 4) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004. § 251 až 258a výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z. z.) v znení neskorších predpisov. 4a) Príloha I, body 1.10, 2.1, a 3.1. a Kapitola III, písm. D nariadenia (ES) č. 853/2004 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ kap. 3/zv. 45; Ú. v. L 139/55, 30. 4. 2004) v platnom znení. 5) § 108 až 116 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100 6) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100 v znení neskorších predpisov. 7) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (EHS) č. 1037/2001 a (EHS) č.1234/2007 (Ú. v. EÚ; Ú. v. L 347/671, 20. 12. 2013) v platnom znení. Nariadenie komisie (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č.1234/2007 o obchodných normách pre vajcia (Ú. v. EÚ; Ú. v. L 163/6, 24. 6. 2008) v platnom znení. 9) Čl. 14 nariadenia (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre 21 bezpečnosť potravín a stanovujú sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ; Ú. v. L 031, 1. 2. 2002) v platnom znení. 10) Príloha II kap. IV nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení. 22 Príloha č. 1 Počet podávaných hlavných jedál denne Hrubá prípravovňa zeleniny Hrubá prípravovňa mäsa Hrubá prípravovňa rýb Prípravovňa na rozbíjanie vajec Čistá prípravovňa zeleniny Čistá prípravovňa mäsa Studená kuchyňa Prípravovňa múčnych pokrmov Prípravovňa cukrárskych výrobkov Umyváreň kuchynského riadu Umyváreň tanierov, príborov a pohárov Umyváreň prepravných nádob do 300 P P P P P P P P P P P P do 1 000 S S S S P P S P S P S S nad 1 000 S S S S S S S S S S S S Poznámky: S - stavebne oddelený priestor, P - prevádzkovo oddelený priestor. Prevádzky sa zriaďujú podľa rozsahu výroby a sortimentu jedál. 23 Príloha č. 2 PODMIENKY UCHOVÁVANIA POLOTOVAROV, ROZPRACOVANÝCH POKRMOV A HOTOVÝCH POKRMOV Polotovary, rozpracované pokrmy a hotové pokrmy Teplota a čas uchovávania Poznámka 0 - 4 C 5 - 8 C – 18 °C Polotovary Nespotrebovaný obsah konzerv po otvorení (napr. ovocie, zelenina, pretlaky, huby, ryby v oleji, losos) 24 h 0 h 0 h Neskladovať v plechu, preložiť do uzavierateľného obalu zo skla, nerezu alebo plastu. Paštéty a mäsové konzervy sa po otvorení nesmú uchovávať. Čas uchovávania sa nevzťahuje na kaviár. Dátum a hodina otvorenia konzervy sa vyznačia na obale potraviny. Nespotrebovaný obsah po otvorení originálneho obalu majonéz, studených omáčok, dresingov 48 h 0 h 0 h Dátum a hodina otvorenia obalu potraviny sa vyznačia na obale potraviny. Mäso plnené, mleté 3 h 0 h 0 h Mäso chladené krájané, mäso vákuovo balené po otvorení spotrebiteľského obalu 24 h 0 h 14 dní Dátum a hodina otvorenia obalu vákuovo baleného mäsa alebo dátum a hodina zamrazenia sa vyznačia na obale potraviny. Po rozmrazení sa nesmie znovu zmrazovať. Obaľované mäso, hydina, ryby, zelenina, huby 3 h 0 h 0 h Mäso, hydina po rozmrazení 24 h 0 h 0 h Nesmie sa znovu zmrazovať. Ryby a iné morské živočíchy, hotové pokrmy typu „sushi“ po rozmrazení4a) 24 h 0 h *14 dní *Ryby a iné morské živočíchy dodané nezmrazené. Určené na podávanie. Dátum a hodina zamrazenia sa vyznačia na obale potraviny. Po rozmrazení sa nesmú znovu zmrazovať. Obalené syry pred tepelným spracovaním 24 h 12 h 0 h Očistená celá alebo nakrájaná zelenina 12 h 3 h 10 dní Dátum a hodina zamrazenia sa vyznačia na obale potraviny. Po rozmrazení sa nesmie znovu zmrazovať. Očistené, celé alebo nakrájané ovocie 8 h 3 h 10 dní Dátum a hodina zamrazenia sa vyznačia na obale potraviny. Po rozmrazení sa nesmie znovu zmrazovať. Cukrárske cesto 24 h 12 h 0 h Cesto na palacinky, lievance a na obaľovanie 12 h 0 h 0 h Knedle plnené (ovocné a mäsové) 12 h 0 h 0 h Rozpracované pokrmy Zelenina očistená, umytá, krájaná, určená na šaláty, ozdoba 3 h 0 h 0 h Varené cestoviny, ryža, zemiaky, strukoviny, vajcia na ďalšie spracovanie 12 h 0 h 0 h Ak sú pripravené ako príloha pokrmu. Krémy, peny, nátierky, dresing (vlastná výroba) 24 h 0 h 0 h Rozpracované cukrárske výrobky 24 Plnené korpusy poliate polevou, agarom a pod. 24 h 0 h 0 h Krémy, polevy, náplne 24 h 0 h 0 h Hotové pokrmy Mäso pečené, varené, dusené v celku, vysmážané 24 h 0 h 0 h Šaláty - zeleninové, strukovinové, cestovinové, ovocné, rybacie 12 h 6 h 0 h Studená kuchyňa (kusové chlebíčky, bagety, chleby) 12 h 3 h 0 h Ochutené, plnené, v agare, nakladané (syry, údeniny a pod.) 48 h 12 h 0 h 25 ❖ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež § 8 Režim stravovania a pitný režim (1) Podávaná strava je zdravotne neškodná a výživovo hodnotná. Režim stravovania v zariadení pre deti a mládež, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie detí a žiakov do 18 rokov veku, sa organizuje tak, aby zodpovedal veku, zdravotnému stavu a fyzickej záťaži detí a žiakov. U dojčiat od štvrtého mesiaca veku sa zaraďujú do stravovania mäsovo-zeleninové príkrmy a od šiesteho mesiaca veku sa zaraďujú ovocné príkrmy. U detí od jedného roka možno používať receptúry pre školské stravovanie s prispôsobením konzistencie aktuálnym potrebám dieťaťa. (2) Režim stravovania sa organizuje tak, aby sa zabezpečilo a) pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku s celodennou starostlivosťou podávanie desiatej, obeda a olovrantu, b) pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku, ktoré dochádzajú len na dopoludňajšie hodiny, podávanie desiatej; ak sú prítomné v čase obeda, aj podávanie obeda, c) pre žiakov ubytovaných v školskom internáte stravovanie, pričom raňajky obsahujú teplý nápoj, obed a večera sú teplé, d) časový odstup medzi jednotlivými jedlami najviac tri hodiny, e) pitný režim detí a žiakov počas celého pobytu v zariadení podávaním pitnej vody alebo výživovo hodnotných nápojov a pitie hygienicky vyhovujúcim spôsobom. (3) V zariadení pre deti do šesť rokov veku sa doplnkové stravovanie môže zabezpečiť len prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. V zariadení pre deti a mládež, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie detí a žiakov do 18 rokov veku, sa doplnkové stravovanie poskytuje tak, aby a) sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v zariadení pre deti a mládež, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie detí a žiakov do 18 rokov veku, bol výživovo hodnotný a obsahoval najmä ovocie a zeleninu v čerstvom stave, ovocné a zeleninové šťavy a nektáre s obsahom pridaného cukru do 5 g/100 ml, celozrnné a cereálne výrobky, mlieko a mliečne výrobky, ako aj ich bezlaktózové alternatívy, rastlinné nápoje a potraviny na rastlinnej báze so zníženým obsahom tukov a pridaných cukrov, nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a neobsahoval 1. nealkoholické nápoje s pridaným cukrom nad 5 g/100 ml, 2. nealkoholické nápoje s kofeínom, 3. nealkoholické nápoje s taurínom, 4. nealkoholické nápoje s chinínom, 5. alkoholické nápoje, 6. tabakové výrobky a výrobky s obsahom nikotínu, 26 7. výživové doplnky, 8. potraviny rýchleho občerstvenia, ktorými sú: langoše, chlieb vo vajíčku, praženica, spracované mäsové výrobky a údenárske výrobky s obsahom mäsa menším ako 80 %, výrobky s obsahom majonézy, vyprážané jedlá, paštéty alebo hamburgery, 9. cukrovinky alebo slané výrobky, najmä slané zemiakové lupienky, slané krekery alebo slané tyčinky, ktorých podiel na celkovom sortimente tovaru by presahoval 50 %, b) sa do zariadenia pre deti do šesť rokov veku a zariadenia školského stravovania, v ktorom sa stravujú deti a žiaci do 18 rokov veku, deťom a žiakom individuálne nedonášala strava; to neplatí, ak dieťaťu alebo žiakovi lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria alebo lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore určil diagnózu, ktorá si vyžaduje osobitné stravovanie, c) sa na podporu zdravého životného štýlu v bufetoch alebo iných formách ambulantného predaja s rozlohou najmenej 2 m2 umiestnila voľne viditeľná informačná plocha, napríklad plagát, nástenka alebo digitálny displej, s plochou zodpovedajúcou najmenej veľkosti A3. (4) Poskytovanie stravovacích služieb verejnosti v jedálni sa od stravovania žiakov a detí časovo alebo priestorovo oddeľuje. Rozsah stravovacích služieb sa určí v súlade s priestorovou kapacitou a s vybavením jedálne tak, aby neohrozoval zdravotnú neškodnosť podávaných pokrmov a dodržiavanie zásad prevádzkovej a osobnej hygieny. ❖ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 526/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia § 9 (1) Stravovanie detí podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona musí byť zabezpečené s prihliadnutím na ich vek, na zdravotný stav a na fyzickú záťaž, pričom podávaná strava musí byť zdravotne neškodná a výživovo hodnotná. (2) Denná strava sa podáva podľa jedálneho lístka; musí pozostávať z raňajok, desiatej, obeda, olovrantu a večere. Interval medzi jednotlivými jedlami môže byť najviac tri hodiny. Pri činnostiach mimo priestorov zariadenia pre zotavovacie podujatie sa v prípade potreby môžu raňajky zlúčiť s desiatou a obed s olovrantom. Čas podávania hlavného jedla od ukončenia jeho prípravy môže byť najviac dve hodiny. Nápoje musia byť zabezpečené po celý deň; ak nie sú v spotrebiteľskom balení, môžu sa podávať iba z krytých nádob s výpustným kohútikom. (3) Na zotavovacom podujatí sa nesmú používať na prípravu pokrmov potraviny, ktoré a) neprechádzajú pri výrobe technologickým postupom, ktorý ničí alebo odstraňuje choroboplodné zárodky, b) prechádzajú technologickým postupom, ktorý nezaručuje úplné zničenie alebo odstránenie choroboplodných zárodkov, c) prechádzajú fázovými technologickými postupmi, ktoré choroboplodné zárodky najprv zničia, ale následne pri konečnom spracovaní nevylučujú riziko opakovanej kontaminácie choroboplodnými zárodkami. (4) Potraviny, ktoré sa na zotavovacom podujatí nesmú používať, niektoré druhy potravín, 27 ktoré sa môžu používať len pri dodržaní ustanovených technologických podmienok, a technologické podmienky na použitie niektorých druhov, sú uvedené v prílohe č. 3. (5) Pri putovnom zotavovacom podujatí sa musí na raňajky podávať teplý nápoj a jedno z hlavných jedál musí byť teplé. (6) Ak stravovanie detí nie je zabezpečené v zariadení spoločného stravovania podľa § 26 ods. 1 zákona, prípravu stravy môžu zabezpečovať osoby pracujúce na zotavovacom podujatí a deti za podmienok uvedených v odseku 7 spôsobom, ktorý zabezpečí zdravotnú neškodnosť podávaných pokrmov. (7) Deti sa môžu podieľať na príprave stravy len pred jej tepelným spracovaním a pri pomocných prácach. V stanovom tábore sa môžu deti podieľať na celej príprave stravy a jej výdaji, len ak sú pod dozorom osoby pracujúcej na zotavovacom podujatí a ak sú dodržané zásady osobnej hygieny a prevádzkovej hygieny. Príloha č. 3 Potraviny, ktoré sa nesmú používať na zotavovacom podujatí, niektoré druhy potravín, ktoré sa môžu používať len pri dodržaní ustanovených technologických podmienok a technologické podmienky na použitie niektorých druhov potravín A. POTRAVINY, KTORÉ SA NEPOUŽÍVAJÚ NA ZOTAVOVACOM PODUJATÍ 1. mleté a sekané mäsá z distribučnej siete a výrobky z nich, 2. nedostatočne tepelne spracované mäsá, 3. jaternice, zabíjačková kaša, tlačenka, krvné tučnice, 4. surové mäsá typu tatársky biftek, 5. nekonzervované rybie výrobky, 6. všetky výrobky s aspikom a rôsolom, 7. majonéza a všetky výrobky s majonézou, 8. tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia, 9. mäkké cukrárske výrobky, 10. šľahačka a smotana bez tepelnej úpravy a výrobky z nich, 11. zmrzlina vrátane zmrzliny pripravovanej na mieste, 12. huby okrem húb získaných z distribučnej siete, 13. tvaroh domácej výroby, 14. pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne, 15. bryndza, 16. vnútornosti okrem bravčovej, teľacej a hydinovej pečene, 17. tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.9) B. VYBRANÉ DRUHY POTRAVÍN, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ LEN PRI DODRŽANÍ STANOVENÝCH TECHNOLOGICKÝCH PODMIENOK, A TECHNOLOGICKÉ PODMIENKY NA POUŽITIE NIEKTORÝCH DRUHOV POTRAVÍN 1. nátierky sa musia spracúvať zásadne z čerstvých surovín a podávať najneskôr do dvoch hodín po spracovaní, pri zabezpečení chladenia od 0 do 4 o C najneskôr do troch hodín, 2. mlieko a mliečne výrobky typu smotanových krémov sa môžu podávať len do dátumu spotreby, resp. do dátumu minimálnej trvanlivosti, 3. mäkké salámy a údeniny sa môžu podávať len po tepelnom spracovaní a musia sa spotrebovať v deň nákupu, 4. suroviny a požívatiny určené na ďalšiu prípravu 28 sa nesmú predvárať deň vopred (vajíčka, zemiaky, ryža, cestoviny), 5. mleté mäso sa môže pripravovať len z čerstvého surového mäsa a musí byť tepelne spracované najneskôr do troch hodín, 6. instantné prípravky na ich prípravu sa môže používať iba pitná voda podľa § 17 zákona, spotrebiteľsky balená prírodná minerálna voda, spotrebiteľsky balená pramenitá voda alebo spotrebiteľsky balená pitná voda, 10) 7. skladovanie potravín na putovnom zotavovacom podujatí a v stanovom tábore, kde nie je možné dodržať požiadavky na skladovanie potravín podľa pokynov výrobcu alebo podľa požiadaviek osobitného predpisu, 11) musia byť takéto potraviny bezprostredne po zakúpení tepelne spracované alebo hneď vydané na konzumáciu. ------------------------------------------------------------------ 9) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2265/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca mlieko a výrobky z mlieka. 10) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 608/9/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. 11) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky o všeobecných hygienických požiadavkách na výrobu potravín, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu a niektoré osobitné hygienické požiadavky v znení neskorších predpisov. ❖ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení • § 22 Epidemiologicky závažná činnosť § 22 Epidemiologicky závažná činnosť (1) Epidemiologicky závažnú činnosť môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá a osoba zdravotne spôsobilá. (2) Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré jej na základe lekárskej prehliadky vydá lekár.13) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti obsahuje meno a priezvisko osoby, dátum narodenia, trvalé bydlisko, dátum vydania a povinnosti osoby. Lekár súčasne osobu poučí o jej právach a povinnostiach a o tom, že ho pri ochorení musí vyhľadať. (3) Pri každom lekárskom ošetrení je osoba, ktorá vykonáva epidemiologicky závažnú činnosť, povinná upozorniť lekára na druh vykonávanej epidemiologicky závažnej činnosti. Tieto skutočnosti zaznačí lekár do jej zdravotnej dokumentácie. (4) Odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa charakteru epidemiologicky závažných činností diplomom, vysvedčením vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6, alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vykonávať epidemiologicky závažnú činnosť. (5) Ak bude osoba krátkodobo vykonávať epidemiologicky závažnú činnosť na zotavovacích podujatiach pre deti alebo v iných sezónnych aktivitách, vyznačí lekár do zdravotného 29 preukazu jeho platnosť najdlhšie na tri mesiace od jeho vydania; táto osoba odbornú spôsobilosť nepreukazuje. (6)Ak epidemiologicky závažnú činnosť vykonáva žiak v rámci prípravy na povolanie, preukazuje len zdravotnú spôsobilosť podľa odseku 2. ------------------------------------------------------------------ 13) § 12 zákona č. 576/2004. Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príloha č. 6 Zoznam vzdelávacích inštitúcií, ktorých diplom alebo vysvedčenie preukazuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie epidemiologicky závažných činností (podľa ich charakteru) § 1 1. lekárska fakulta, 2. farmaceutická fakulta, 3. fakulta verejného zdravotníctva, fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce, 4. prírodovedecká fakulta v odbore biológia a chémia, 5. veterinárna fakulta, 6. fakulta chemickej a potravinárskej technológie, 7. stavebná fakulta v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby, 8. fakulta so zameraním na prácu v potravinárstve, 9. stredná zdravotnícka škola, 10. stredná hotelová škola, 11. stredná škola alebo odborné učilište zamerané na prácu v potravinárstve a na prácu vo farmaceutickej výrobe, 12. stredná priemyselná škola stavebná v študijnom odbore vodohospodárske stavby, 13. stredné odborné učilište vodohospodárske, 14. stredná škola alebo odborné učilište v odboroch starostlivosti o ľudské telo, 15. vzdelávacie zariadenie uskutočňujúce rekvalifikačný akreditovaný kurz v odbore kuchár, čašník a v odboroch starostlivosti o ľudské telo, ktorému akreditáciu vydalo Ministerstvo školstva SR, 16. stredná veterinárna škola. ❖ Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov § 1 Účel a rozsah zákona (1) Tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku1) (ďalej len „prevádzkovateľ“) v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín1aaa), b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.1ac) (2) Tento zákon sa nevzťahuje na prvovýrobu na súkromné domáce použitie alebo na domácu prípravu, manipuláciu alebo skladovanie potravín na súkromnú domácu spotrebu. 30 (3) Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. 1a) (4) Ustanovenia osobitných predpisov 1aa) týkajúce sa výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestnenia na trh, podmienok výroby a zásobovania pitnou vodou 1ab) nie sú týmto zákonom dotknuté. § 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto zákona sa rozumie a) potravinou neznámeho pôvodu potravina, pri ktorej nemožno dokladom preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku alebo pri dovezenej potravine krajinu pôvodu a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, b) kvalitou súhrn určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby spotrebiteľa, c) manipulovaním s potravinou váženie, meranie, plnenie, balenie, označovanie, tlačenie, ohrievanie, skladovanie, uchovávanie, doprava, ako aj vykonávanie ďalších činností, ktoré nemožno považovať za výrobu, umiestnenie na trh alebo požívanie, d) výživovým doplnkom potravina na doplnenie prirodzenej stravy, ktorá je koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v kombinácii; umiestňuje sa na trh v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety, piluly a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových množstvách, e) predajom na diaľku predaj potravín vrátane výživových doplnkov prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku.1ad) § 3 (1) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) upraví všeobecne záväzným právnym predpisom požiadavky na a) potraviny živočíšneho pôvodu, b) potraviny rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov, zmiešané potraviny vrátane nápojov okrem spotrebiteľsky balených minerálnych vôd a pramenitých vôd, c) geneticky modifikované potraviny, d) označovanie potravín, e) poľnohospodárske produkty a potraviny predávané priamo konečnému spotrebiteľovi, f) označovanie poľnohospodárskych produktov určených na priamu ľudskú spotrebu a potravín označených dobrovoľnými údajmi a ich používanie na účely propagácie a marketingu, g) zásady odberu vzoriek a metódy ich skúšania, h) označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu1ae) mäsa. (2) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) upraví všeobecne záväzným právnym predpisom a) hygienické požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní, 31 b) mikrobiologické požiadavky na potraviny a na obaly určené na ich balenie, ktoré neupravujú osobitné predpisy,1f) c) požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, d) požiadavky na potraviny a potravinové prísady ošetrené ionizujúcim žiarením, e) požiadavky na 1. počiatočnú dojčenskú výživu,1g) 2. následnú dojčenskú výživu,1h) 3. potraviny spracované na báze obilnín,1i) 4. detské potraviny,1j) 5. potraviny na osobitné lekárske účely,1k) 6. potraviny ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti,1l) 7. výživové doplnky, f) požiadavky na kontaminanty v potravinách, g) požiadavky na rezíduá prípravkov na ochranu rastlín, h) požiadavky na extrakčné rozpúšťadlá, i) požiadavky na osobitné prísady do potravín, j) požiadavky na prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu, k) požiadavky na používanie aromatických látok v potravinách pre dojčatá a malé deti, l) požiadavky na pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a obmedzenie používania niektorých iných látok pri výrobe potravín. (3) Požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa odsekov 1 a 2 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh. (4) Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom určí zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít (ďalej len „komodita“) a kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu a vzory oznámení podľa § 24. § 4 Základné povinnosti pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh 1) Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.1e) (2) Prevádzkovatelia potravinárskeho podniku sú ďalej povinní a) zabezpečiť pri vyrábaných potravinách pravidelnú kontrolu nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnosť a kvalitu (vlastná kontrola) ustanovených osobitnými predpismi1e) a viesť o tom záznamy, b) viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii, c) zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu2a) v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. (3) Fyzické osoby zúčastnené na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh sú povinné 32 a) mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti a kvality, b) dodržiavať zásady osobnej hygieny a hygienické požiadavky na výrobu potravín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh, c) zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita, d) absolvovať vstupnú lekársku prehliadku a ďalšie lekárske prehliadky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.3) § 5 Výroba potravín (1) Výrobou potravín sa na účely tohto zákona rozumie čistenie, triedenie, upravovanie, opracúvanie alebo spracúvanie surovín, prípadne pridávanie prídavných látok a pomocných látok vrátane balenia a skladovania pri výrobe potravín určených na umiestnenie na trh. (2) Prevádzkovateľ zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu vyrábaných potravín. (3) Používať zdroje ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín možno len na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Pridávať rádioaktívne látky pri výrobe potravín je zakázané. (4) Používať potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ako zložky pri výrobe potravín alebo pokrmov je zakázané okrem pokrmov pripravovaných osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov4) (ďalej len „charitatívna organizácia“). § 8 Balenie potravín (1) Ten, kto balí potraviny v súvislosti s ich výrobou, manipuláciou s nimi alebo ich umiestnením na trh, je povinný používať len také obaly a obalové materiály, ktoré pri obvyklom alebo predpísanom spôsobe manipulovania s potravinami nepriaznivo neovplyvňujú ich bezpečnosť a kvalitu, chránia ich pred nežiaducimi vonkajšími vplyvmi a vylúčia zámenu potraviny za iný výrobok. (2) Na balenie potravín možno používať len také obaly a obalové materiály, ktoré zodpovedajú požiadavkám na predmety a materiály prichádzajúce do priameho styku s potravinami. § 9 Označovanie potravín (1) Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu.9) (2) Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý používa aj inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín, ako je uvedená v osobitnom predpise,9a) oznámi túto formu ministerstvu. (3) Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný monitorovať inú formu označenia podľa odseku 2 a správu o tom zaslať ministerstvu. (4) Výrobca malých množstiev potravín, ktorý svoje výrobky predáva priamo konečnému spotrebiteľovi alebo ich dodáva do maloobchodnej prevádzkarne na území Slovenskej republiky, nie je povinný svoje výrobky označovať údajom o výživovej hodnote ani tento údaj uvádzať v sprievodných dokladoch.9aaaa)Výrobcom malých množstiev potravín je výrobca podľa osobitných predpisov9aaab) alebo výrobca, ktorý zamestnáva najviac 15 osôb, ktoré 33 vykonávajú výrobu potravín v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu a ktorého ročný obrat nepresahuje 700 000 eur. (5) Zariadenie spoločného stravovania9abca) je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť podľa tohto odseku nevzniká pri polotovaroch. Podrobnosti o označovaní hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 10 Skladovanie potravín Ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu2a) a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. § 11 Preprava potravín Ten, kto prepravuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu2a) a a) zabezpečiť prepravu potravín a zložiek na ich výrobu v spôsobilých a vhodne vybavených dopravných a paletizačných prostriedkoch takým spôsobom, aby sa zachovala ich bezpečnosť a kvalita, b) dbať na čistotu dopravných a paletizačných prostriedkov a vykonávať ich dezinfekciu, c) používať pri preprave len také dopravné a paletizačné prostriedky, ktorých steny a ostatné časti, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, sú z nekorodujúceho materiálu a ani inak negatívne neovplyvňujú bezpečnosť alebo kvalitu potravín a sú hladké, ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné, d) zabezpečiť účinnú ochranu prepravovaných potravín pred hlodavcami, vtákmi, hmyzom, prachom a iným znečistením a prepravovať ich za takých podmienok, aby sa v priebehu prepravy nezvýšila alebo neznížila ich teplota, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť bezpečnosť a kvalitu potravín, e) zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. § 12 34 Predaj potravín (1) Ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín, b) je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu2a), najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) je povinný zabezpečiť označenie, oddelené umiestnenie a predaj potravín na iný než pôvodný účel a takýto predaj zreteľne vyznačiť, d) je povinný nebalené potraviny, ak to ich povaha vyžaduje, zabaliť do funkčne vhodného a zdravotne neškodného obalového materiálu a pri manipulácii s nimi používať čisté pomôcky a náradie, e) nesmie meniť, odstraňovať a zakrývať údaje uvedené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku na spotrebiteľskom balení, f) je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, g) nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce bezpečnosť a kvalitu potravín, h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti okrem predaja podľa § 6 ods. 12, i) je povinný počiatočnú dojčenskú výživu, následnú dojčenskú výživu, potraviny spracované na báze obilnín, detské potraviny, potraviny na osobitné lekárske účely, potraviny ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti, výživové doplnky, nové potraviny a geneticky modifikované potraviny umiestňovať na trh len balené, j) je povinný vzhľadom na povahu potraviny primerane skrátiť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby uvedenej na obale potraviny, ak bola rozbalená na účel predaja jednotlivých častí, a ustanoviť podmienky ich ďalšieho uchovania tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality a bezpečnosti potraviny, k) je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín vrátane potravín podľa § 3 ods. 2 písm. e), výživových doplnkov a materiálov a predmetov určených na styk s potravinami bol k dispozícii doklad o pôvode tovaru, l) je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, m) je povinný krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť označovať údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny; táto povinnosť sa nevzťahuje na balené potraviny vo výrobe, čerstvé ovocie a zeleninu, n) nesmie ich predávať na miestach, na ktorých je predaj zakázaný podľa osobitného predpisu,9abf) o) je povinný potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby, p) je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety určené na styk s potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení podľa osobitného predpisu9abg) na vlastné náklady, q) je pri listinnej propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie (ďalej len „propagačný leták“) povinný uviesť na ktorejkoľvek strane propagačného letáku informáciu 35 o percentuálnom podiele poľnohospodárskych výrobkov a potravín označených podľa § 9b alebo potravín vyrobených v Slovenskej republike uvedených v propagačnom letáku slovami „Tento propagačný leták obsahuje ... %-ný podiel potravín vyrobených na Slovensku.“ písmom, ktorého stredná výška je najmenej 8 mm, tak, aby bola zabezpečená jednoznačná čitateľnosť informácie bez jej narušenia iným textom, obrázkom alebo iným rušivým prvkom; percentuálny podiel sa vypočíta ako matematický podiel počtu poľnohospodárskych výrobkov a potravín označených podľa § 9b alebo potravín vyrobených v Slovenskej republike a celkového počtu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v propagačnom letáku, vyjadrený v percentách, r) môže pri predaji v prevádzkarni poľnohospodárske výrobky a potraviny označené podľa § 9b alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike v mieste ponuky označiť viditeľne na cenovke alebo v tesnej blízkosti cenovky jasne viditeľným symbolom, ktorý nezameniteľne oznamuje konečnému spotrebiteľovi, že ide o takú potravinu, s) nesmie vykonávať propagáciu a marketing potravín predávaných po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12. (2) Podmienky používania výživových a zdravotných tvrdení o potravinách ustanovuje osobitný predpis.9abh) (3) Podrobnosti o propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 21 Organizácia úradnej kontroly potravín (1) Orgány štátnej správy12b) vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov1e) sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva,13) c) štátna veterinárna a potravinová správa,8da) d) regionálne veterinárne a potravinové správy.8da) (2) Ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva môžu v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu14b) poveriť kontrolné orgány osobitnými úlohami súvisiacimi s úradnou kontrolou potravín. Ministerstvo o takom poverení informuje Európsku komisiu. § 23 (1) Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu17aa) a) stárenia (zrenia) liehovín, b) výroby, manipulovania a umiestňovania na trh potravín 1. živočíšneho pôvodu, 2. rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe17b) na základe analýzy rizika vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, nápojov, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, 3. geneticky modifikovaných, 4 . a poľnohospodárskych produktov predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, 5. a poľnohospodárskych produktov označených údajmi podľa § 9b. (2) Orgány verejného zdravotníctva vykonávajú úradnú kontrolu17aa) potravín a) v prevádzkarniach verejného stravovania vrátane výroby cukrárskych výrobkov, zmrzliny a prípravy hotových pokrmov a jedál na predajných miestach, 36 b) vo vzťahu k epidemiologicky rizikovým činnostiam osôb vo výrobe, manipulácii a umiestňovaniu na trh, c) výživových doplnkov, materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, počiatočnej dojčenskej výživy, následnej dojčenskej výživy, potravín spracovaných na báze obilnín, detských potravín, potravín na osobitné lekárske účely a potravín ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti, d) nových potravín, e) z hľadiska používania zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín a kontroly dodržiavania zákazu pridávania rádioaktívnych látok do potravín, f) v súvislosti s prídavnými látkami do potravín. (3) Orgány úradnej kontroly potravín podľa kompetencií uvedených v odsekoch 1 a 2 v spolupráci s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky určia hraničné kontrolné stanice17c) na účely vykonávania úradných kontrol potravín; o tejto skutočnosti informujú Európsku komisiu. (4) Ak hraničná kontrolná stanica nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu,17ca) príslušný orgán úradnej kontroly potravín zruší alebo pozastaví jej činnosť17cb) a o zrušení alebo pozastavení činnosti hraničnej kontrolnej stanice informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty. (5) Prevádzkovateľ zodpovedný za dovoz potravín z tretích krajín alebo za dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu alebo jeho zástupca je povinný uhradiť výdavky, ktoré vznikli príslušným orgánom úradnej kontroly potravín v súvislosti s činnosťou uvedenou v osobitnom predpise.17d) Výpočet výdavkov, ktoré vznikli príslušným orgánom úradnej kontroly potravín v súvislosti s touto činnosťou, upravujú osobitné predpisy.17da) (6) Orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly potravín. (7) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva vykonávajú vnútorné audity svojej činnosti.17e) Vnútorné audity úradných kontrol potravín uskutočňovaných a) regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami vykonáva štátna veterinárna a potravinová správa, b) regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vykonáva úrad verejného zdravotníctva. (8) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva zverejňujú záverečné správy z vnútorných auditov podľa odseku 7 na svojom webovom sídle. (9) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva určujú a aktualizujú dokumentované postupy úradných kontrol potravín podľa tohto zákona a osobitného predpisu.9abc) Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva zverejňujú dokumentované postupy úradných kontrol potravín a ich aktualizácie na svojom webovom sídle. (10) Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgán verejného zdravotníctva v súlade s kompetenciami vymedzenými v odsekoch 1 a 2 vykonávajú kontrolu dovozu potravín rastlinného pôvodu na miestach podľa osobitného predpisu.17f) (11) Regionálne veterinárne a potravinové správy vydávajú stanovisko k návrhu všeobecne záväzného nariadenia obce, ak ide o predaj potravín podľa § 23 ods. 1 na trhových miestach podľa osobitného predpisu.17fa) Regionálne úrady verejného zdravotníctva vydávajú stanovisko k návrhu všeobecne záväzného nariadenia obce, ak ide o predaj potravín podľa § 23 ods. 2 písm. a) až d) na trhových miestach podľa osobitného predpisu.17fa) (12) Orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. 37 (13) Výkon úradnej kontroly potravín môžu vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu.17g) (14) Zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode17h) inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. (15) Orgán úradnej kontroly potravín, na základe žiadosti prevádzkovateľa, vydá rozhodnutie o schválení prevádzkarne produkujúcej klíčky podľa osobitného predpisu.8cb) (16) Orgány úradnej kontroly potravín vydávajú úradný certifikát18) prevádzkovateľom, ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny. Úradný certifikát sa vydáva len prevádzkovateľom, ktorí vyrábajú potraviny v prevádzkarniach so sídlom na území Slovenskej republiky a u ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín. § 28 Pokuty (1) Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 1 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) nezabezpečuje školenie zamestnancov vo veciach hygieny potravín, uplatňovania zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) a dodržiavania požiadaviek potravinového práva, b) predáva nebalené pekárske výrobky v rozpore s § 12 ods. 1 písm. f). (2) Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) nezabezpečuje zdravotné prehliadky zamestnancov, b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, c) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu boli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky okrem prídavných látok, aróm a technologických pomocných látok, d) nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, e) nepodá informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke podľa § 7b príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, alebo nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 5 prvej vety, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, i) umiestňuje na trh potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, j) umiestňuje na trh nové potraviny, ktoré nie sú povolené Európskou komisiou a nie sú zaradené do únijného zoznamu povolených nových potravín alebo ktoré sa nepoužívajú ako zložka do potravín alebo ako zložka na potravinách v súlade s podmienkami použitia a požiadavkami na ich označovanie podľa osobitných predpisov,8ab) 38 k) umiestňuje na trh výživové doplnky, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona a osobitných predpisov,8cc) l) nezabezpečí registráciu prevádzkarne vrátane predaja na diaľku podľa § 6, m) neoznačuje krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny, n) predáva potraviny na miestach, na ktorých je predaj zakázaný,9abf) o) umiestňuje na trh potraviny, pri ktorých bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok, extrakčných činidiel, technologických pomocných látok, aróm a kontaminantov, maximálnych limitov zvyškov prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov veterinárnych liečiv a analýzou rizika nebola potvrdená ich bezpečnosť, p) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. (3) Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) používa technológie, ktoré nezodpovedajú hygienickým a zdravotným požiadavkám na výrobu potravín, na manipulovanie s nimi a na ich umiestňovanie na trh, b) používa do potravín nepovolené alebo zakázané prídavné látky, arómy a technologické pomocné látky, c) vyrába alebo umiestňuje na trh geneticky modifikované potraviny neoznačené podľa osobitných predpisov,24a) d) porušuje zákaz klamlivého označenia potravín alebo ich klamlivej reklamy, e) používa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo označenie zaručenej tradičnej špeciality, f) nedodržiava podmienky bezodplatného prevodu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 7 alebo predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12 alebo ods. 13, g) porušuje zákaz umiestňovania potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na trh podľa § 6 ods. 16 alebo ods. 17, h) porušuje pri uskutočňovaní propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. q), i) porušuje zákaz propagácie a marketingu potravín predávaných po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 12 ods. 1 písm. s). (4) Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky po uplynutí dátumu spotreby, c) umiestňuje na trh potraviny neznámeho pôvodu alebo ich vyrába zo zložiek neznámeho pôvodu, d) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia prítomnosti výrobkov a látok spôsobujúcich alergiu alebo neznášanlivosť, ak ich obsahujú, e) používa pri výrobe potravín vodu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu,1ab) f) vyrába alebo umiestňuje na trh neschválené geneticky modifikované potraviny [§ 6 ods. 3 písm. e)], g) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej 39 kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1e) a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín, h) ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí, i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby. (5) Ministerstvo uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 20 000 eur, ak a) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3, b) uvedie nesprávne údaje alebo nepravdivé údaje v oznámení podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3; nesprávnym alebo nepravdivým údajom nie je, ak rozdiel medzi množstvom vyvezenej komodity a množstvom komodity oznámeným podľa § 24 ods. 3 je najviac 20 %. (6) Orgán úradnej kontroly potravín uloží obci za nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 3 pokutu od 500 eur do 5 000 eur. (7) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. (8) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. (9) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. (10) Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých praktík,25) orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať.25a) (11) Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. (12) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. (13) Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok. (14) Orgán úradnej kontroly potravín môže popri uložených opatreniach podľa § 19 uložiť aj pokutu podľa odsekov 1 až 4. (15) Ak sa prevádzkovateľ dopustí do jedného roka od uloženia opatrenia podľa § 19 nedodržania toho istého ustanovenia tohto zákona alebo osobitných predpisov1e) alebo nesplní uložené opatrenia, orgán úradnej kontroly potravín mu uloží pokutu podľa odsekov 1 až 4. (16) Ak bol prevádzkovateľ potravinárskeho podniku za konanie uvedené v odsekoch 1 až 4 postihnutý podľa iného predpisu, nemôže mu orgán úradnej kontroly potravín uložiť pokutu podľa tohto zákona. § 29 (1) Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá a) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín alebo v určenej lehote nevykoná uložené opatrenia, b) nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti, porušuje zásady osobnej hygieny, 40 c) umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu, d) porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh, e) umiestni na trh potraviny nesprávne označené, neoznačené, klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom. (2) Za priestupky podľa odseku 1 orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu do 2 000 eur. Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, možno jej uložiť pokutu do 4 000 eur. (3) V blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 pokutu do 500 eur. (4) Na konanie o priestupkoch sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.26) 1) Čl. 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002) v platnom znení. 1a) Čl. 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/625. 1aa) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1aaa) Čl. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 v platnom znení. 1ac) Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1830/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 268, 18. 10. 2003) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 34, Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. ES L 364, 20. 12. 2006) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13. 2. 2008) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14. 12. 2012), čl. 73 až 91 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7. 4. 2017). 1ad) Čl. 2 ods. 2 písm. u) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení. § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 173/2015 Z. z. 1ae) Čl. 9 ods. 1 písm. i) a čl. 44 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení. 41 Čl. 60 a 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení. Čl. 5 až 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013). 1e) Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2017/625. 1f)Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005) v platnom znení. 1g) Čl. 2 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 1h)Čl. 2 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 1i)Čl. 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 1j)Čl. 2 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 1k)Čl. 2 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 1l)Čl. 2 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 v platnom znení. 2a) Nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení. 3) § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 22 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2011 Z. z. 8ab) Nariadenie (EÚ) 2015/2283.Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30. 12. 2017) v platnom znení. 8cb) Čl. 2 a príloha nariadenia Komisie (EÚ) č. 210/2013 z 11. marca 2013 o schválení prevádzkarní produkujúcich klíčky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 12. 3. 2013).Čl. 2 ods. 1 písm. d), čl. 6 a príloha I nariadenia (ES) č. 852/2004. 8cc) Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení. 8da) § 6 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 9) Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011. 9a) Čl. 29 až 34 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. 9aaaa) Čl. 16 ods. 3 a príloha V bod 19 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení. 9aaab) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/2016 Z. z. 9abc) Nariadenie (EÚ) 2017/625. 9abca) § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. 9abf) Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 9abg) § 5 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9abh) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 30. 12. 2006) v platnom znení.. 12b) Čl. 4 nariadenia (EÚ) 2017/625. 13) § 5 a 6 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 14b) Čl. 28 a 29 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17aa) Čl. 14 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17b) Príloha I k nariadeniu (ES) č. 852/2004 v platnom znení. 17c) Čl. 3 ods. 38, čl. 59, 60 a 61 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17ca) Čl. 64 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17cb) Čl. 62 a 63 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17d) Čl. 79 až 81 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17da) Napríklad čl. 82 nariadenia (EÚ) 2017/625, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 493/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výpočet výdavkov orgánov úradnej kontroly potravín a orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 79/2010 Z. z. 17e) Čl. 6 nariadenia (EÚ) 2017/625. 17f) Čl. 61 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/625. 42 17fa) § 7 ods. 1 zákona č. 178/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17g) Čl. 5 ods. 4 a príloha II k nariadeniu (EÚ) 2017/625. 17h) § 8 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 18) Čl. 87 až 89 nariadenia (EÚ) 2017/625. 24b) Čl. 138 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/625. 25a) Čl. 139 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/625 v platnom znení. 26) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Cukrowce i lipidy

Zenske hormonalni zdravi Bulin

Mahatma Gandhi used Satyagraha, which means "truth force," to fight for freedom without using violence. In 1930, he led the Salt March to protest a British tax on salt. He and thousands of others walked 390 km to the sea to make their own salt. Even though 60,000 people were arrested, their peaceful protest forced the British to change the law and helped unite India. India’s caste system is an ancient social hierarchy that’s over 3,000 years old. It traditionally divided people into groups based on their jobs and family background. Think of it like a ladder: • Brahmins: Teachers and priests (at the top). • Kshatriyas: Warriors and rulers. • Vaishyas: Traders and farmers. • Shudras: Laborers and workers. • Dalits: Historically called "untouchables," they were kept outside the system and faced the harshest treatment. "English is still used in India today mainly because of its colonial history, which established it as the language of government and law. After independence, it remained a neutral common language that allows people from different regions to communicate. Today, English is essential for success, as it is the main language for higher education, technology, and international business." India is a huge country with over 1.4 billion people. The capital is New Delhi, but cities like Mumbai and Bangalore are also very famous. While many languages are spoken, Hindi and English are the most common. The culture is known for Hinduism, the greeting "Namaste," and delicious spicy food like curry and naan. When it comes to sports, cricket is the absolute favorite, followed by football and chess

Modulei 10: State Government module 10 banner Module Objectives Upon completion of this module, the learner will be able to: Explain how the balance of power between national and state governments shifted with the drafting and ratification of the Constitution. Identify the formal powers and responsibilities of modern-day governors. List the basic functions performed by state legislatures. Describe how state legislatures vary in size, diversity, party composition, and professionalism. State Power & Delegation When the framers met at the Constitutional Convention in 1787, they had many competing tensions to resolve. For instance, they had to consider how citizens would be represented in the national government, given population differences between the states. In addition, they had to iron out differences of opinion about where to concentrate political power. Would the legislative branch have more authority than the executive branch, and would state governments retain as many rights as they had enjoyed under the Articles of Confederation? Here we look at the manner in which power was divided between the national and state governments, first under the Articles of Confederation and then under the U.S. Constitution. As you read, observe the shifting power dynamic between the national government and subnational governments at the state and local level. State Power at the Founding Before the ratification of the Constitution, the state governments’ power far exceeded that held by the national government. This distribution of authority was the result of a conscious decision and was reflected in the structure and framework of the Articles of Confederation. The national government was limited, lacking both a president to oversee domestic and foreign policy and a system of federal courts to settle disputes between the states. Restricting power at the national level gave the states a great deal of authority over and independence from the federal government. Each state legislature appointed its own Congressional representatives, subject to recall by the states, and each state was given the authority to collect taxes from its citizens. But limiting national government power was not the delegates’ only priority. They also wanted to prevent any given state from exceeding the authority and independence of the others. The delegates ultimately worked to create a level playing field between the individual states that formed the confederation. For instance, the Articles of Confederation could not be amended without the approval of each state, and each state received one vote in Congress, regardless of population. It wasn’t long after the Articles of Confederation were established that cracks began to appear in their foundation. Congress struggled to conduct business and to ensure the financial credibility of the new country’s government. One difficulty was its inability to compel the individual states to cover their portion of Revolutionary War debt. Attempts to recoup these funds through the imposition of tariffs were vetoed by states with a vested financial interest in their failure. Given the inherent weaknesses in the system set up by the Articles, in 1787 the delegates came together once again to consider amendments to the Articles, but they ended up instead considering a new design for the government. To produce more long-term stability, they needed to establish a more effective division of power between the federal and state governments. Ultimately, the framers settled on a system in which power would be shared: The national government had its core duties, the state governments had their duties, and other duties were shared equally between them. Today this structure of power sharing is referred to as federalism. An image of an original handwritten version of the Articles of Confederation. Picture 10.1. The Articles of Confederation, written in 1777 and adopted in 1781, established the first government of the United States. The Articles were replaced by the Constitution in 1787. The Constitution allocated more power to the federal government by effectively adding two new branches: a president to head the executive branch and the Supreme Court to head the judicial branch. The specific delegated or expressed powers granted to Congress and to the president were clearly spelled out in the body of the Constitution under Article I, Section 8, and Article II, Sections 2 and 3. In addition to these expressed powers, the national government was given implied powers that, while not clearly stated, are inferred. These powers stem from the elastic clause in Article I, Section 8, of the Constitution, which provides Congress the authority “to make all Laws which shall be necessary and proper for carrying into Execution the Foregoing powers.” This statement has been used to support the federal government’s playing a role in controversial policy matters, such as the provision of healthcare, the expansion of power to levy and collect taxes, and regulation of interstate commerce. Finally, Article VI declared that the U.S. Constitution and any laws or treaties made in connection with that document were to supersede constitutions and laws made at the state level. This clause, better known as the supremacy clause, makes clear that any conflict in law between the central (or federal) government and the regional (or state) governments is typically resolved in favor of the central government. Although the U.S. Constitution clearly allocated more power to the federal government than had been the case under the Articles of Confederation, the framers still respected the important role of the states in the new government. The states were given a host of powers independent of those enjoyed by the national government. As one example, they now had the power to establish local governments and to account for the structure, function, and responsibilities of these governments within their state constitutions. This gave states sovereignty, or supreme and independent authority, over county, municipal, school and other special districts. States were also given the power to ratify amendments to the U.S. Constitution. Throughout U.S. history, all amendments to the Constitution except one have been proposed by Congress and then ratified by either three-fourths of the state legislatures or three-fourths of the state conventions called for ratification purposes. This process ensures that the states have a voice in any changes to the Constitution. The Twenty-First Amendment (repealing the Eighteenth Amendment’s prohibition on alcohol) was the only amendment ratified using the state ratifying convention method. Although this path has never been taken, the U.S. Constitution even allows for state legislatures to take a direct and very active role in the amendment proposal process. If at least two-thirds of the state legislatures apply for a national convention, constitutional amendments can be proposed at the convention. Despite the Constitution’s broad grants of state authority, one of the central goals of the Anti-Federalists, a group opposed to several components of the Constitution, was to preserve state government authority, protect the small states, and keep government power concentrated in the hands of the people. For this reason, the Tenth Amendment was included in the Bill of Rights to create a class of powers, known as reserved powers, exclusive to state governments. The amendment specifically reads, “The powers not delegated to the United States by the Constitution, nor prohibited by it to the States, are reserved to the States respectively, or to the people.” In essence, if the Constitution does not decree that an activity should be performed by the national government and does not restrict the state government from engaging in it, then the state is seen as having the power to perform the function. In other words, the power is reserved to the states. Besides reserved powers, the states also retained concurrent powers, or responsibilities shared with the national government. As part of this package of powers, the state and federal governments each have the right to collect income tax from their citizens and corporate tax from businesses. They also share responsibility for building and maintaining the network of interstates and highways and for making and enforcing laws. For instance, many state governments have laws regulating motorcycle and bicycle helmet use, banning texting and driving, and prohibiting driving under the influence of drugs or alcohol. table showing federal powers, concurrent powers, and state powers Figure 10.1. Examples of federal, concurrent, and state powers. On the left is an image of a sign that reads “No texting while driving”. On the right is an image of a person in the driver’s seat of a vehicle. The person is holding a phone in their hand and looking at it. Picture 10.2. State (and sometimes local) governments regulate items having to do with highway safety, such as laws against cellphone use while driving. (credit right: modification of work by “Lord Jim”/Flickr) The Evolution of State Power Throughout U.S. history, the national and state governments have battled for dominance over the implementation of public policy and the funding of important political programs. Upon taking office in 1933 during the Great Depression (1929–1939), President Franklin D. Roosevelt initiated a series of legislative proposals to boost the economy and put people back to work. The enacted programs allowed the federal government to play a broader role in revitalizing the economy while greatly expanding its power. However, this result was not without its critics. Initially, the Supreme Court overturned several key legislative proposals passed under Roosevelt, reasoning that they represented an overreach of presidential authority and were unconstitutional, such as Schechter Poultry Corp. v. United States. Eventually, however, the Supreme Court shifted direction to reflect public opinion, which was decisively behind the president and the need for government intervention in a time of economic turmoil. Just three decades later, during the 1964 presidential election campaign, incumbent President Lyndon B. Johnson declared a “War on Poverty,” instituting a package of Great Society programs designed to improve circumstances for lower-income Americans across the nation. The new programs included Medicare and Medicaid, which are health insurance programs for seniors and low-income citizens respectively, and the food stamp program, which provides food assistance to low-income families. These initiatives greatly expanded the role of the federal government in providing a social safety net. State and local governments became partners in their implementation and also came to rely on the financial support they received from the federal government in the form of program grants. As the federal government’s role in policy creation expanded, so did its level of spending. Spending by the federal government began to surpass that of state and local governments shortly after 1940. It spiked temporarily during the Great Depression and again during World War II, resuming a slow climb with the implementation of Johnson’s Great Society programs noted above. A graph titled “Federal Spending vs. State and Local Spending”. The x-axis of the graph is labeled “Year” and reads from left to right “1930”, “1940”, “1950”, “1960”, “1970”, “1980”, “1990”, “2000”, “2010”, and “2020”. The y-axis is labeled “Expenditure as percent of GDP” and reads from bottom to top “5%”, “10%”, “15%”, “20%”, “25%”, “30%”, “35%”, “40%”, and “45%”. A line labeled “Federal” starts around 4% in 1930, rises to around 10% in 1940, rises sharply to around 40% around 1945, drops sharply to around 15% in 1960, increases to around 20% in 1970, increases to around 23% in 1980, decreases to around 19% in 200, increases to around 25% in 2010, and ends at 32.5% in 2020. A line labeled “State” starts around 10% in 1930, rises to around 11% then drops back to around 10% in 1940, drops to around 5% then rises to around 8% in 1950, rises to around 10% in 1960, rises to around 13% in 1970, rises to around 14% then drops back around 13% in 1980, maintains around 13% in 1990, rises to around 14% in 2000, rises to around 16% in 2010, and ends at 14.3% in 2020. At the bottom of the graph a source is cited: “U.S. Bureau of Economic Analysis. NIPA table 1.1.5: “Gross Domestic Product.” April 29, 2021. NIPA Table 3.2: “Federal Government Current Receipts and Expenditures.” April 29, 2021. NIPA Table 3.3: “State and Local Government Current Receipts and Expenditures.” April 29, 2021. Figure 10.2. After spiking during World War II, spending by the federal government has consistently exceeded that of state and local governments. Since 2000, the gap between federal and state spending has widened considerably. An upswing is evident with the Great Recession (2008–10) and federal spending escalated as COVID-19 became the dominant policy issue in 2020. Growing financial resources gave the federal government increased power over subnational governments. This increased power was because it could use categorical grants to dictate the terms and conditions state governments had to meet to qualify for financial assistance in a specific policy area. Over time, the federal government even began to require state and local governments to comply with legislative and executive authorizations when funding was not attached. These requests from the federal government are referred to as unfunded mandates and are a source of dissatisfaction to political actors at the state and local level. To provide more transparency to state and local governments and reduce the federal government’s use of mandates, the Unfunded Mandates Reform Act was passed in 1995. This act requires the Congressional Budget Office to provide information about the cost of any proposed government mandate that exceeds a specified threshold before the bill can be considered in Congress. Despite the national government’s power to pass and fund policy that affects lower-level governments, states still have gained considerable headway since the late twentieth century. For instance, with the passage of the Personal Responsibility and Work Opportunity Reconciliation Act in 1996, known as the welfare reform bill, states were given great discretion over the provision of welfare. The federal government reduced its level of monetary support for the program and, in exchange, the states gained more authority over its implementation. States were able to set more restrictive work requirements, to place caps on the number of family members who could receive aid, and to limit the length of time someone could qualify for government assistance. Since then, states have been granted the flexibility to set policy across a number of controversial policy areas. For instance, a wide array of states require parental consent for abortions performed on minors, set waiting periods before an abortion can be performed, or require patients to undergo an ultrasound before the procedure. As another example, currently, almost half the states allow for the use of medical marijuana and sixteen more states have fully legalized it, despite the fact that this practice stands in contradiction to federal law that prohibits the use and distribution of marijuana. Today, it is not uncommon to see a patchwork of legal decisions granting states more discretion in some policy areas, such as marijuana use, while providing the federal government more authority in others, such as same-sex marriage. Decisions about which level controls policy can reflect the attitudes of government officials and the public, political ideology and the strategic advantage of setting policy on a state-by-state basis, and the necessity of setting uniform policy in the face of an economic downturn or unanticipated national security threat. What has not changed over time is the central role of the U.S. Supreme Court’s views in determining how power should be distributed in a federalist system. Governors & State Legislatures Public opinion regarding Congress has reached a dismal low, with more than 80 percent of those surveyed in 2014 saying they do not feel most members of Congress deserve to be reelected. This attitude stems from partisan rivalry, media coverage that has capitalized on the conflict, fiscal shutdowns, and the general perception that Congress is no longer engaged in lawmaking. The picture looks quite different at the subnational level, at least where lawmaking is concerned. State representatives and senators have been actively engaged in the lawmaking function, grabbing national attention at times for their controversial and highly partisan policies. Governors have been active in promoting their own policy agendas, either in cooperation with the state legislature or in opposition to it. Among the early 2016 Republican presidential contenders, nine were current or former state governors. In the Democratic field in 2020, four current or former state governors pursued the nomination.30 Increasingly, governors are using their office and the policies they have signed into law as a platform to gain national attention and to give voters a sense of their priorities should they ascend to the highest office in the country, the presidency. Governors in Charge Anyone elected to the office of governor assumes tremendous responsibility overnight. He or she becomes the spokesperson for the entire state and their political party, accepts blame or praise for handling decision-making in times of crisis, oversees the implementation of public policy, and helps shepherd legislation through the lawmaking process. These tasks require a great deal of skill and demand that governors exhibit different strengths and personality traits. Governors must learn to work well with other lawmakers, bureaucrats, cabinet officials, and with the citizens who elected them to office in the first place. The ongoing water crisis in Flint, Michigan, provides a good case in point. The COVID-19 pandemic put every governor in the hot seat as they considered decisions on masks, social distancing, and how to allocate federal funds. A photo shows Gretchen Whitmer standing outside of an urban building being briefed by a person in military uniform. Two other people in military uniforms and a plainclothed person are at the briefing. Picture 10.3. Michigan governor Gretchen Whitmer is briefed by the military on the potential to convert the TCF Center, a convention venue in downtown Detroit, into a medical site to care for persons with COVID-19. Governors have tremendous power over the legislative branch because they serve year-round and hold office alone. They also command wide press coverage by virtue of being the leading elected official in their state. Finally, while there are variations in degree across the states, most governors have more power relative to their state legislatures than does the U.S. president relative to the U.S. Congress. State executive power flows from factors such as the propensity of state legislatures to meet for only part of the year and their resulting reliance for information on the governor and his/her administration, stronger formal tools (e.g., line-item vetoes), budget-cutting discretion, and the fact that state legislators typically hold down another job besides that of legislator. Three of the governor’s chief functions are to influence the legislative process through an executive budget proposal, a policy agenda, and vetoes. Just as the president gives a State of the Union address once a year, so too do governors give an annual State of the State address before the state legislature. In this speech, they discuss economic and political achievements, cite data that supports their accomplishments, and overview the major items on their legislative agenda. This speech signals to members of the state legislature what priorities are high on the governor’s list. Those who share the governor’s party affiliation will work with the governor to see these goals achieved. Given that governors need the cooperation of state legislators to get their bills introduced and steered through the lawmaking process, they make developing good relationships with lawmakers a priority. This can entail helping lawmakers address the concerns of their constituents, inviting legislators to social events and meals, and scheduling weekly meetings with legislative leaders and committee chairs to discuss policy. An image of Nikki Haley standing behind a podium. Picture 10.4. Then-governor Nikki Haley delivers her 2015 State of the State address from the State House in Columbia, South Carolina, on January 21, 2015. In addition to providing a basic list of policy priorities, governors also initiate a budget proposal in most states. Here they indicate funding priorities and spell out the amounts that will be appropriated to various state agencies under their discretion. When the economy is strong, governors may find themselves in the enviable position of having a surplus of tax revenue. That allows them some flexibility to decide whether they want to reduce taxes, direct funds toward a new initiative or program, allocate more funds to current programs, restore funds that were cut during times of fiscal distress, or save surplus revenue in a rainy-day account. Moreover, when cuts must be made, especially when the legislature is not in session, it is typically the governor or their finance director who makes the call on what gets cut. Having introduced their priorities, the governor will work on the sidelines to steer favored bills through the legislative process. This may entail holding meetings with committee chairs or other influential lawmakers concerning their legislative priorities, working with the media to try to get favorable coverage of legislative priorities, targeting advocacy organizations to maintain pressure on resistant lawmakers, or testifying in legislative hearings about the possible impacts of the legislation. Once legislation has made its way through the lawmaking process, it comes to the governor’s desk for signature. If a governor signs the bill, it becomes law, and if the governor does not like the terms of the legislation they can veto, or reject, the entire bill. The bill can then become law only if a supermajority of legislators overrides the veto by voting in favor of the bill. Since it is difficult for two-thirds or more of state legislators to come together to override a veto (it requires many members of the governor’s own party to vote against the governor), the simple act of threatening to veto can be enough to get legislators to make concessions to the governor before the governor will pass the legislation. The ability to veto legislation is just one of the formal powers governors have at their disposal. Formal powers are powers the governor may exercise that are specifically outlined in state constitutions or state law. Unlike U.S. presidents, many governors also have additional veto powers at their disposal, which enhances their ability to check the actions of the legislative branch. For instance, most states provide governors the power of the line-item veto. The line-item veto gives governors the ability to strike out a line or individual portions of a bill while letting the remainder pass into law. In addition, approximately 30 percent of governors have the power of an amendatory veto, which allows them to send a bill back to the legislature and request a specific amendment to it. Finally, a small number of governors, including the governor of Texas, also have the power of a reduction veto, which allows them to reduce the budget proposed in a piece of legislation. Besides the formal power to prepare the budget and veto legislation, legislators also have the power to call special sessions of the legislature for a wide array of reasons. For instance, sessions may be called to address budgetary issues during an economic downturn, to put together a redistricting plan, or to focus intensively on a particular issue the governor wants rectified immediately. In some states, only the governor has the power to call a special session, while in other states this power is shared between the legislative and the executive branches. Although governors have a great deal of power in the legislative arena, this is not their only area of influence. First, as leaders in their political party, governors often work to raise money for other political figures who are up for reelection. A governor who has high public approval ratings may also make campaign appearances on behalf of candidates in tough reelection fights across the state. Governors can draw in supporters, contributions, and media attention that can be beneficial to other political aspirants, and the party will expect them to do their part to ensure the greatest possible number of victories for their candidates. Second, as the spokesperson for their state, governors make every effort to sell the state’s virtues and unique characteristics, whether to the media, to other citizens across the United States, to potential business owners, or to legislative leaders in Washington, DC. Governors want to project a positive image of their state that will encourage tourism, relocation, and economic investment within its boundaries. Collectively, governors make a mark through the National Governors Association, which is a powerful lobbying force in the nation’s capital. For example, Texas governor Greg Abbott made headlines in 2015 for writing to the CEO of General Electric (GE), urging the company to relocate its corporate headquarters from Connecticut, which had just raised its corporate tax rate, to Texas. As his state’s spokesperson, Abbott promoted Texas’s friendly corporate tax structure and investment in transportation and education funding in hopes of enticing GE to relocate there and bring economic opportunities with it. The company has since decided to relocate to Boston, after receiving incentives, worth up to $145 million, from Massachusetts officials. Another example involved Texas governor Rick Perry touring California in 2014 in order to bring prospective businesses from the Golden State to Texas. In what was arguably the biggest round of lobbying by state and local governments toward a big business, Amazon recently conducted a search for a second corporate headquarters. After months of consideration, hundreds of op-eds extolling the virtues of locating in particular communities, Amazon picked two sites—Arlington, Virginia and Long Island City, New York—where it plans to spend over $2 billion at each site. In March 2015, the governor of Virginia, Terry McAuliffe, and the mayor of Chicago, Rahm Emanuel, both sent letters to corporate heads in Indiana after controversy erupted around the passage of that state’s Religious Freedom Restoration Act. This bill is designed to restrict government intrusion into people’s religious beliefs unless there is a compelling state interest. It also provides individuals and businesses with the ability to sue if they feel their religious rights have been violated. However, opponents feared the law would be used as a means to discriminate against members of the LGBTQ community, based on business owners’ religious objections to providing services for same-sex couples. In the media firestorm that followed the Indiana law’s passage, several prominent companies announced they would consider taking their business elsewhere or cancelling event contracts in the state if the bill were not amended. This led opportunistic leaders in the surrounding area to make appeals to these companies in the hope of luring them out of Indiana. Ultimately, the bill was clarified, likely due in part to corporate pressure on the state to do so. The clarification made it clear that the law could not be used to refuse employment, housing, or service based on an individual’s sexual orientation or gender identity. Controversial legislation like the Religious Freedom Restoration Act is only one of the many environmental factors that can make or break a governor’s reputation and popularity. Other challenges and crises that may face governors include severe weather, terrorist attacks, immigration challenges, and budget shortfalls. New Jersey governor Chris Christie gained national attention in 2012 over his handling of the aftermath of Hurricane Sandy, which caused an estimated $65 billion worth of damage and cost the lives of over 150 individuals along the East Coast of the United States. Christie was famously photographed with President Obama during their joint tour of the damaged areas, and the governor subsequently praised the president for his response. Some later criticized Christie for his remarks because of the close proximity between the president’s visit and Election Day, along with the fact that the Republican governor and Democratic president were from opposite sides of the political aisle. Critics felt the governor had betrayed his party and that the publicity helped the president win reelection. Others praised the governor for cooperating with the president and reaching across the partisan divide to secure federal support for his state in a time of crisis. Image A is of Chris Christie and Barack Obama standing on a sidewalk with another person. Image B is of Chris Christie and Barack Obama in a room full of people. Picture 10.5. New Jersey governor Chris Christie (right) hosted President Obama (center) during the president’s visit to the state in October 2012 following the destruction brought by Hurricane Sandy (a). After viewing the damage along the coastline of Brigantine, New Jersey, Christie and Obama visited residents at the Brigantine Beach Community Center (b). If severe winter weather is forecasted or in the event of civil unrest, governors also have the power to call upon the National Guard to assist residents and first responders or aid in storm recovery. When governors declare a state of emergency, National Guard troops can be activated to go into local areas and assist with emergency efforts in whatever capacity they are needed. In 2015, many governors in the New England region called press conferences, worked with snow-removal crews and local government officials, set up emergency shelters, and activated travel bans or curfews in the face of crippling snowstorms. When winter storms fail to bring predicted levels of snow, however, politicians can be left to field criticism that they instigated unnecessary panic. However, it is a potential catch-22 because if storms end up worse than expected, elected leaders get hammered. For example, a lengthy freeze in south Texas, where even one winter day below freezing is highly unusual, led to a tragic disaster when electrical capacity failed, water pipes froze, and supplies of drinking water were deemed unsafe. A total of 111 people died during the episode and the Texas power grid was within minutes of a total collapse; government officials mandated blackouts, even as people experienced below freezing temperatures.55 Governors feel the weight of their decisions as they try to balance the political risks of overreacting and the human costs of letting the state be caught unprepared for these and other major natural disasters. As the chief spokesperson, they take all the blame or all the credit for their actions. With that said, it is important to note that presidents can enlist the National Guard for federal service as well. President Biden tours an emergency operations center in Houston and meets with Greg Abbott. Picture 10.6. During the record-breaking freeze of 2021, President Biden met in Houston with Texas governor Greg Abbott and other state and local leaders. Governors also have the power to spare or enhance the lives of individuals convicted of crimes in their state. Although they may choose to exercise this formal power only during the closing days of their term, if at all, most governors have the authority to grant pardons just as U.S. presidents do. A pardon absolves someone of blame for a crime and can secure their release from prison. Governors can also commute sentences, reducing the time an individual must serve, if there are doubts about the person’s guilt, concerns about mental health, or reason to feel the punishment was inappropriately harsh. In the past ten years, the governors of New Jersey and Illinois have commuted the sentences of all inmates on death row before repealing the death penalty in their states. Despite the tremendous formal powers that go with the job, being governor is still personally and professionally challenging. The demands of the job are likely to restrict time with family and require forgoing privacy. In addition, governors will often face circumstances beyond their control. For instance, the state legislature may include a majority of members who do not share the governor’s party affiliation. This can make working together more challenging and lead to less cooperation during the legislative session. Another challenge for governors is the plural executive, which refers to the fact that many state officials, such as the lieutenant governor, attorney general, and secretary of state are elected independently from the governor; hence, the governor has no direct control over them the way a president might have sway over U.S. executive officials. Governors can also face spending restrictions due to the economic climate in their state. They may have to make unpopular decisions that weaken their support among voters. The federal government can mandate that states perform some function without giving them any funds to do so. Finally, as we saw above, governors can be swept up in crises or natural disasters they did not anticipate and could not have foreseen. This can drain their energy and hamper their ability to generate good public policy. The Functions of State Legislatures State legislatures serve three primary functions. They perform a lawmaking function by researching, writing, and passing legislation. Members represent their districts and work to meet requests for help from citizens within it. Finally, legislatures perform an oversight function for the executive branch. All state representatives and senators serve on committees that examine, research, investigate, and vote on legislation that relates to the committee’s purpose, such as agriculture, transportation, or education. The number of bills introduced in any given session varies. Some state legislatures have more restrictive rules concerning the number of bills any one member can sponsor. Legislators get ideas for bills from lobbyists of various types of interest groups, ranging from corporate groups to labor unions to advocacy organizations. Ideas for bills also come from laws passed in other state legislatures, from policy that diffuses from the federal government, from constituents or citizens in the officeholder’s district who approach them with problems they would like to see addressed with new laws, and from their own personal policy agenda, which they brought to office with them. Finally, as we explored previously, legislators also work with the governor’s agenda in the course of each legislative session, and they must pass a budget for their state either every year or every two years. Most bills die in committee and never receive a second or third reading on the floor of the legislature. Lawmaking requires frequent consensus, not just among the legislators in a given house but also between the two chambers. In order for a bill to become law, it must pass through both the state house and the state senate in identical form before going to the governor’s desk for final signature. Besides generating public policy, state legislatures try to represent the interests of their constituents. Edmund Burke was a political philosopher who theorized that representatives are either delegates or trustees. A delegate legislator represents the will of those who elected the legislator to office and acts in their expressed interest, even when it goes against personal belief about what is ultimately in the constituency’s best interest. On the other hand, trustees believe they were elected to exercise their own judgment and know best because they have the time and expertise to study and understand an issue. Thus, a trustee will be willing to vote against the desire of the constituency so long as the trustee believes it is in the people’s best interest. A trustee will also be more likely to vote by conscience on issues that are personal to the trustee, such as on same-sex marriage or abortion rights. Regardless of whether representatives adopt a delegate or a trustee mentality, they will all see it as their duty to address the concerns and needs of the people they represent. Typically, this will entail helping members in the district who need assistance or have problems with the government they want addressed. For instance, a constituent may write an elected official asking for help dealing with the bureaucracy such as in a decision made by tax commission, requesting a letter of recommendation for acceptance into a military academy, or proposing a piece of legislation the member can help turn into a law. Legislators also try to bring particularized benefits back to their district. These benefits might include money that can be spent on infrastructure improvements or grants for research. Finally, members will accept requests from local government officials or other constituents to attend parades, ribbon-cutting ceremonies, or other celebratory events within their district. They will also work with teachers and faculty to visit classes or meet with students on field trips to the state capitol. An image of Mitch Landrieu standing in the middle of a group of people who are playing various instruments. A streetcar is in the background. Picture 10.7. To celebrate the opening of the new Loyola Avenue streetcar line, the mayor of New Orleans, Mitch Landrieu, marched with the St. Augustine “Marching 100” on January 28, 2013. The last primary function of state legislators is to oversee the bureaucracy’s implementation of public policy, ensuring it occurs in the manner the legislature intended. State legislatures may request that agency heads provide testimony about spending in hearings, or they may investigate particular bureaucratic agencies to ensure that funds are being disbursed as desired. Since legislators have many other responsibilities and some meet for only a few months each year, they may wait to investigate until a constituent or lobbyist brings a problem to their attention. The Composition of State Legislatures In most states, the legislative function is divided between two bodies: a state house and a state senate. The only exception is Nebraska, which has a unicameral state senate of forty-nine members. State legislatures vary a great deal in terms of the number of legislators in the house and senate, the range of diversity across the membership, the partisan composition of the chamber relative to the governor’s affiliation, and the degree of legislative professionalism. This variation can lead to differences in the type of policies passed and the amount of power legislatures wield relative to that of the governor. According to the National Conference of State Legislatures, at forty members, Alaska’s is the smallest state (or lower) house, while New Hampshire’s is the largest at four hundred. State senates range in size from twenty members in Alaska to sixty-seven members in Minnesota. The size of the institution can have consequences for the number of citizens each member represents; larger bodies have a smaller legislator-to-constituent ratio (assuming even populations). Larger institutions can also complicate legislative business because reaching consensus is more difficult with more participants. The term length in the state house is frequently two years, while in the state senate it is more commonly four years. These differences have consequences, too, because representatives in the state house, with the next election always right around the corner, will need to focus on their reelection campaigns more frequently than senators. On the other hand, state senators may have more time to focus on public policy and become policy generalists because they each must serve on multiple committees due to their smaller numbers. In 2021, according to the National Conference of State Legislatures, women made up 30.6 percent of the nation’s state legislators. However, the number varies a great deal across states. For instance, in Arizona and Vermont, women account for around 40 percent of the state legislative membership. However, they make up less than 16 percent of the legislatures in Alabama, Louisiana, Oklahoma, South Carolina, West Virginia, and Wyoming. A map of the United States titled “Percentage of Women in State Legislature, but State, 2021”. These states are 10-19%: WY, LA, MS, AL, TN, SC, WV. These states are 20-29%: UT, ND, SD, NE, KS, OK, TX, IA, MO, AR, IN, KY, PA, NC. These states are 30-39%: AK, HI, CA, ID, MT, MN, WI, IL, MI, OH, GA, FL, VA, DE, NJ, NY, CT, RI, MA, NH. These states are 40-49%: WA, OR, CO, NM, AZ, ME, VT, RI, MD. These states are 50-59%: DC. These states are 60-69%: NV. Figure 10.3. In 2021, only 31 percent of state legislators across the United States were women. However, the percentage of women in state legislature varies greatly from state to state. Data on minority representatives is more difficult to obtain, but 2019 estimates from Emory University professor Beth Reingold paired with census estimates from 2019 show that African Americans and Latinos are both underrepresented in state government relative to their percentage of the population. In 2009, African Americans made up 9.3 percent of state legislators, compared to the 13.4 percent of the population they constitute nationwide. On the other hand, Latino representatives made up 4.4 percent of state legislators, despite accounting for 18.5 percent of the total population in the United States. The proportion of Latinos in the legislature is highest in Arizona, California, New Mexico, and Texas, while the proportion of African Americans is highest in Alabama, Georgia, and Mississippi. Scholars in political science have spent a great deal of time researching the impact of women and minorities on the legislative process and on voter participation and trust. Some research demonstrates that female and minority representatives are more likely to advocate for policies that are of interest to or will benefit minorities, women, and children. Other research suggests that the presence of African American and Latino representatives increases voter turnout by these groups. Thus, increased diversity in state legislatures can have consequences for voter engagement and for the type of legislation pursued and passed within these bodies. As of early February 2021, thirty states had Republican majorities in the state house and senate, while in eighteen states Democratic majorities were the norm. In only one state, Minnesota, party control was split so that the Democratic Party maintained control of one house while the Republican Party maintained control of the other. The figure below illustrates the partisan composition across the United States. Note that states in New England and the West Coast are more likely to be unified behind the Democratic Party, while Republicans control legislatures throughout the South and in large parts of the Midwest. This alignment largely reflects differing political ideologies, with the more liberal, urban areas of the country leaning Democratic while the more conservative, rural areas are Republican. A map shows legislative control of state house and senate by state as of 2021. These states are marked “Republican”: AK, ID, MT, WY, UT, AZ, ND, SD, KS, OK, TX, IA, MO, AR, LA, WI, MI, IN, OH, PA, KY, WV, TN, NC, MS, AL, GA, FL, SC NH. These states are marked “Democrat”: WA, OR, CA, NV, CO, NM, IL, ME, VT, NY, MA, RI, CT, NJ, DE, MD, DC, VA. Minnesota is marked “split”. Nebraska is marked “Nonpartisan and Unicameral”. Figure 10.4. This map illustrates which party is in control of the house and senate within each state. When one party controls the senate and another party controls the house, the partisan composition is split. Like diversity, party composition has consequences for policymaking. Governors who are not from the same party as the one controlling the legislature can find it more difficult to achieve their agenda. This governing circumstance is popularly referred to as divided government. In a time of divided government, a governor may have to work harder to build relationships and to broker consensus. In addition, when state party control is divided between the legislative and executive branches, the governor may find that legislators are more likely to muster the numbers to overturn at least some of their vetoes. In contrast, when the governor’s own party controls the legislature—a situation known as unified government—conventional wisdom suggests that they will have a smoother and more productive relationship with the legislature. Party composition also matters for the overall legislative agenda. The party in power will elect party members to the top leadership posts in the state house and senate, and it will determine who sits on each of the committees. Committees are chaired by members of the majority party, and the composition of these committees is skewed toward members affiliated with the party in power. This gives the majority party an advantage in meeting its policy objectives and relegates the minority party to the position of obstructionists. In addition, while Republicans and Democrats are both concerned about education, health care, transportation, and other major policy areas, the two parties have different philosophies about what is in the best interest of their citizens and where funds should be allocated to meet those needs. The result is vastly different approaches to handling pressing public policy problems across the states. As a whole, state legislatures have become progressively more professional. Political scientist Peverill Squire, at several points throughout his career, has measured the degree of state legislative professionalism with a ranking across the fifty states. Legislative professionalism is assessed according to three key factors: state legislators’ salary, the length of time they are in session, and the number of staff at their disposal. Members of professional or full-time legislatures tend to consider legislative service their full-time occupation, and they are paid enough not to require a second occupation. They also have larger staffs to assist with their work, and they tend to be in session for much of the year. On the other end of the spectrum are citizen, or part-time, legislatures. Representatives and senators in these legislatures do not enjoy the same perks as their counterparts in professional legislatures. Generally, salary is much lower and so is staff assistance. Members typically need to seek outside employment to supplement their income from legislative work, and the legislature will meet for only a brief period of time during the year. Between these two extremes are hybrid legislatures. Their members are compensated at a higher rate than in citizen legislatures, but they are still likely to need outside employment to make an income equal to what they were making prior to taking office. These representatives and senators will have some staff assistance but not as much as in a professional legislature. Finally, members in hybrid legislatures will not consider their service to constitute a full-time occupation, but they will spend more than part of their time conducting legislative business. As Figure 10.4 shows, California, New York, and Pennsylvania are home to some of the most professional legislatures in the country. On the other hand, New Hampshire, North Dakota, Wyoming, and South Dakota are among the states that rank lowest on legislative professionalism. A map of the United States titled “Level of Professionalism Within State Legislatures, 2008”. California, Pennsylvania, and New York are marked “Full-time, high salary, large staff”. Alaska, Florida, Wisconsin, Illinois, Michigan, Ohio, and Massachusetts, are marked “Full-time, moderately high salary, moderately large staff”. Washington, Oregon, Arizona, Colorado, Nebraska, Oklahoma, Texas, Minnesota, Iowa, Missouri, Arkansas, Louisiana, Indiana, Kentucky, Tennessee, Alabama, South Carolina, North Carolina, Virginal, DC, Maryland, Delaware, New Jersey, Connecticut, and Hawaii are marked “Hybrid”. Idaho, Nevada, New Mexico, Kansas, Mississippi, Georgia, West Virginia, Rhode Island, Vermont, and Maine are marked “Part-time, moderately low salary, moderately small staff”. Montana, Wyoming, Utah, North Dakota, South Dakota, and New Hampshire are marked “Part-time, low salary, low staff”. Figure 10.5. This map illustrates the degree of professionalism within state legislatures. States in purple and green tend to meet full-time and have larger staff and salaries, while the opposite conditions exist in states colored in orange and red. States in blue fall somewhere in the middle of these conditions. Like the other indicators discussed above, legislative professionalism also affects the business of state legislatures. In professional legislatures, elections tend to be more competitive, and the cost of running for a seat is higher because the benefits of being elected are greater. This makes these seats more attractive, and candidates will tend not to run unless they perceive themselves as well qualified. Since the benefits are more generous, elected officials will tend to stay in office longer and develop more policy expertise as a result. This experience can give professional legislatures an edge when dealing with the governor, because they are likely to be in session for about the same amount of time per year as the governor and have the necessary staff to assist them with researching and writing public policy. Practice Question 10.1 ________ are officeholders who represent the will of those who elected them and act in constituents’ expressed interest. The Dual Court System Before the writing of the U.S. Constitution and the establishment of the permanent national judiciary under Article III, the states had courts. Each of the thirteen colonies had also had its own courts, based on the British common law model. The judiciary today continues as a dual court system, with courts at both the national and state levels. Both levels have three basic tiers consisting of trial courts, appellate courts, and finally courts of last resort, typically called supreme courts, at the top. A chart that demonstrates the structure of the dual court system. At the top of the chart is a box labeled “U.S. Supreme Court”. There are boxes below it on either side, arranged in the shape of a triangle. On the left hand side of the triangle are two boxes. From bottom to top, the boxes are labeled “U.S. District Courts” and “U.S. Federal Courts.” An arrow points from the top of the box labeled “U.S. District Courts” to the box labeled “U.S. Federal Courts”. An arrow points from the top of the box labeled “U.S. Federal Courts” to the box labeled “U.S. Supreme Court”. On the right hand side of the triangle are three boxes. From bottom to top, the boxes are labeled “State Trial Courts”, “Intermediate Appellate Courts”, and “State Supreme Courts”. An arrow points from the top of the box labeled “State Trial Courts” to the bottom of the box labeled “Intermediate Appellate Courts”. An arrow points from the top of the box labeled “Intermediate Appellate Courts” to the bottom of the box labeled “State Supreme Courts”. An arrow points from the top of the box labeled “State Supreme Courts” to the bottom of the box labeled “U.S. Supreme Court”. Figure 10.6. The U.S. judiciary features a dual court system comprising a federal court system and the courts in each of the fifty states. On both the federal and state sides, the U.S. Supreme Court is at the top and is the final court of appeal. To add to the complexity, the state and federal court systems sometimes intersect and overlap each other, and no two states are exactly alike when it comes to the organization of their courts. Since a state’s court system is created by the state itself, each one differs in structure, the number of courts, and even name and jurisdiction. Thus, the organization of state courts closely resembles but does not perfectly mirror the more clear-cut system found at the federal level. Still, we can summarize the overall three-tiered structure of the dual court model and consider the relationship that the national and state sides share with the U.S. Supreme Court, as illustrated in the figure above. Cases heard by the U.S. Supreme Court come from two primary pathways: (1) the circuit courts, or U.S. courts of appeals (after the cases have originated in the federal district courts), and (2) state supreme courts (when there is a substantive federal question in the case). In a later section of the chapter, we discuss the lower courts and the movement of cases through the dual court system to the U.S. Supreme Court. But first, to better understand how the dual court system operates, we consider the types of cases state and local courts handle and the types for which the federal system is better designed. Courts and Federalism Courts hear two different types of disputes: criminal and civil. Under criminal law, governments establish rules and punishments; laws define conduct that is prohibited because it can harm others and impose punishment for committing such an act. Crimes are usually labeled felonies or misdemeanors based on their nature and seriousness; felonies are the more serious crimes. When someone commits a criminal act, the government (state or national, depending on which law has been broken) charges that person with a crime, and the case brought to court contains the name of the charging government, as in Miranda v. Arizona discussed below. On the other hand, civil law cases involve two or more private (non-government) parties, at least one of whom alleges harm or injury committed by the other. In both criminal and civil matters, the courts decide the remedy and resolution of the case, and in all cases, the U.S. Supreme Court is the final court of appeal. Although the Supreme Court tends to draw the most public attention, it typically hears fewer than one hundred cases every year. In fact, the entire federal side—both trial and appellate—handles proportionately very few cases, with about 90 percent of all cases in the U.S. court system being heard at the state level. The several hundred thousand cases handled every year on the federal side pale in comparison to the several million handled by the states. State courts really are the core of the U.S. judicial system, and they are responsible for a huge area of law. Most crimes and criminal activity, such as robbery, rape, and murder, are violations of state laws, and cases are thus heard by state courts. State courts also handle civil matters; personal injury, malpractice, divorce, family, juvenile, probate, and contract disputes and real estate cases, to name just a few, are usually state-level cases. The federal courts, on the other hand, will hear any case that involves a foreign government, patent or copyright infringement, Native American rights, maritime law, bankruptcy, or a controversy between two or more states. Cases arising from activities across state lines (interstate commerce) are also subject to federal court jurisdiction, as are cases in which the United States is a party. A dispute between two parties not from the same state or nation and in which damages of at least $75,000 are claimed is handled at the federal level. Such a case is known as a diversity of citizenship case. However, some cases cut across the dual court system and may end up being heard in both state and federal courts. Any case has the potential to make it to the federal courts if it invokes the U.S. Constitution or federal law. It could be a criminal violation of federal law, such as assault with a gun, the illegal sale of drugs, or bank robbery. Or it could be a civil violation of federal law, such as employment discrimination or securities fraud. Also, any perceived violation of a liberty protected by the Bill of Rights, such as freedom of speech or the protection against cruel and unusual punishment, can be argued before the federal courts. A summary of the basic jurisdictions of the state and federal sides is provided in the table below. Table 10.1. Jurisdiction of the Courts: State vs. Federal State Courts Federal Courts Hear most day-to-day cases, covering 90 percent of all cases Hear cases that involve a “federal question,” involving the Constitution, federal laws or treaties, or a “federal party” in which the U.S. government is a party to the case Hear both civil and criminal matters Hear both civil and criminal matters, although many criminal cases involving federal law are tried in state courts Help the states retain their own sovereignty in judicial matters over their state laws, distinct from the national government Hear cases that involve “interstate” matters, “diversity of citizenship” involving parties of two different states, or between a U.S. citizen and a citizen of another nation (and with a damage claim of at least $75,000) While we may certainly distinguish between the two sides of a jurisdiction, looking on a case-by-case basis will sometimes complicate the seemingly clear-cut division between the state and federal sides. It is always possible that issues of federal law may start in the state courts before they make their way over to the federal side. And any case that starts out at the state and/or local level on state matters can make it into the federal system on appeal—but only on points that involve a federal law or question, and usually after all avenues of appeal in the state courts have been exhausted. Consider the case Miranda v. Arizona. Ernesto Miranda, arrested for kidnapping and rape, which are violations of state law, was easily convicted and sentenced to prison after a key piece of evidence—his own signed confession—was presented at trial in the Arizona court. On appeal first to the Arizona Supreme Court and then to the U.S. Supreme Court to exclude the confession on the grounds that its admission was a violation of his constitutional rights, Miranda won the case. By a slim 5–4 margin, the justices ruled that the confession had to be excluded from evidence because in obtaining it, the police had violated Miranda’s Fifth Amendment right against self-incrimination and his Sixth Amendment right to an attorney. In the opinion of the Court, because of the coercive nature of police interrogation, no confession can be admissible unless a suspect is made aware of his rights and then in turn waives those rights. For this reason, Miranda’s original conviction was overturned. Yet the Supreme Court considered only the violation of Miranda’s constitutional rights, but not whether he was guilty of the crimes with which he was charged. So there were still crimes committed for which Miranda had to face charges. He was therefore retried in state court in 1967, the second time without the confession as evidence, found guilty again based on witness testimony and other evidence, and sent to prison. Miranda’s story is a good example of the tandem operation of the state and federal court systems. His guilt or innocence of the crimes was a matter for the state courts, whereas the constitutional questions raised by his trial were a matter for the federal courts. Although he won his case before the Supreme Court, which established a significant precedent that criminal suspects must be read their so-called Miranda rights before police questioning, the victory did not do much for Miranda himself. After serving prison time, he was stabbed to death in a bar fight in 1976 while out on parole, and due to a lack of evidence, no one was ever convicted in his death. The Implications of a Dual Court System From an individual’s perspective, the dual court system has both benefits and drawbacks. On the plus side, each person has more than just one court system ready to protect that individual's rights. The dual court system provides alternate venues in which to appeal for assistance, as Ernesto Miranda’s case illustrates. The U.S. Supreme Court found for Miranda an extension of his Fifth Amendment protections—a constitutional right to remain silent when faced with police questioning. It was a right he could not get solely from the state courts in Arizona, but one those courts had to honor nonetheless. The fact that a minority voice like Miranda’s can be heard in court, and that grievances can be resolved in a minority voice's favor if warranted, says much about the role of the judiciary in a democratic republic. In Miranda’s case, a resolution came from the federal courts, but it can also come from the state side. In fact, the many differences among the state courts themselves may enhance an individual’s potential to be heard. State courts vary in the degree to which they take on certain types of cases or issues, give access to particular groups, or promote certain interests. If a particular issue or topic is not taken up in one place, it may be handled in another, giving rise to many different opportunities for an interest to be heard somewhere across the nation. In their research, Paul Brace and Melinda Hall found that state courts are important instruments of democracy because they provide different alternatives and varying arenas for political access. They wrote, “Regarding courts, one size does not fit all, and the republic has survived in part because federalism allows these critical variations.” But the existence of the dual court system and variations across the states and nation also mean that there are different courts in which a person could face charges for a crime or for a violation of another person’s rights. Except for the fact that the U.S. Constitution binds judges and justices in all the courts, it is state law that governs the authority of state courts, so judicial rulings about what is legal or illegal may differ from state to state. These differences are particularly pronounced when the laws across the states and the nation are not the same, as we see with marijuana laws today. Where you are physically located can affect not only what is allowable and what is not, but also how cases are judged. For decades, political scientists have confirmed that political culture affects the operation of government institutions, and when we add to that the differing political interests and cultures at work within each state, we end up with court systems that vary greatly in their judicial and decision-making processes. Each state court system operates with its own individual set of biases. People with varying interests, ideologies, behaviors, and attitudes run the disparate legal systems, so the results they produce are not always the same. Moreover, the selection method for judges at the state and local level varies. In some states, judges are elected rather than appointed, which can affect their rulings. Just as the laws vary across the states, so do judicial rulings and interpretations, and the judges who make them. That means there may not be uniform application of the law—even of the same law—nationwide. We are somewhat bound by geography and do not always have the luxury of picking and choosing the venue for our particular case. So, while having such a decentralized and varied set of judicial operations affects the kinds of cases that make it to the courts and gives citizens alternate locations to get their case heard, it may also lead to disparities in the way they are treated once they get there. Practice Question 10.2 A state case is more likely to be heard by the federal courts when ________