10. Téma

Jazyk: Ohybné slovné druhy Literatúra: Idea všeslovanskej vzájomnosti, klasicizmus, Dcéra – Predspev, Svätopluk

Čo sú ohybné slovné druhy?

• Majú lexikálny aj gramatický význam, a teda majú úplný význam

Čo sú podstatné mená?

• Plnovýznamové ohybné slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje a vnútorné stavy človeka (napr. múdrosť, láska, kosenie).

• Majú vetnočlenskú platnosť - môžu byť podmetom, predmetom, prívlastkom, príslovkovým určením alebo prísudkom

ROZDELENIE - PODSTATNÉ MENÁ (roz, def a napr)?

1)       VŠEOBECNÉ

a)       Konkrétne: pomenúvajú hmotné veci, osoby, zvieratá (napr. muž, vrece, stôl)
- delíme ich na  POČITATEĽNÉ (pomnožné) A NEPOČÍTATEĽNÉ (látkove a hromadné)

a)       Abstraktné:  pomenúvajú vlastnosti, činnosti, deje, stavy (múdrosť, vzdialenosť, láska)

2)       VLÁSTNÉ: Pomenúvajú konkrétne osoby, zvieratá, miesta, skupiny (Jano, Slovák)

Vzory - PODSTATNÉ MENÁ?

Vzory:  mužský (chlap, hrdina, dub, stroj) ženský(žena, ulica, dlaň, kosť) stredný (mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)

Rod pomnožnych podstatných mien?

Definícia - PRÍDAVNÉ MENÁ?

• Prídavné mená sú plnovýznamový ohybný slovný druh ktoré pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov a príslušnosť k niečomu (napr. slovenský, mladý, železný). Majú vetnočlenskú platnosť.

ROZDELENIE - PRÍDAVNÉ MENÁ?

• Vlastnostné (akostné a vzťahové) a Privlastňovacie (individuálne a druhové)
  

AKOSTNÉ	VZŤAHOVÉ	PRIVLASTŇOVACIE
Pomenúvajú vlastnosť priamo	Vyjadrujú vzťah k niečomu inému	Privlastňujú konkrétnym osobám alebo zvieratám
Zvyčajne neodvodené	Sú vždy odvodené	Sú odvodené
Môžeme ich stupňovať	Nestupňujú sa	Nestupňujú sa
Majú antonymá a synonymá	Nemajú antonymá a synonymá	Nemajú antonymá a synonymá
Tvoria sa od nich nové slová (mladučký)	Netvoria sa od nich nové slová	Netvoria sa od nich nové slová
Rozvíja príslovka (veľmi mladý)	Nerozvíja ich príslovka	Nerozvíja ich príslovka

INDIVIDUÁLNE	Privlastňujú konkrétnym osobám alebo zvieratám	Kubov zošit, líškin chvost
DRUHOVÉ	Privlastňujú celému druhu	líščí kožuch (od druhu líška)

Vzory - PRÍDAVNÉ MENÁ?

• Pekný,

• cudzí,

• otcov,

• matkin,

• páví

Pri hromadení prídavných mien vo vete treba rozlišovať?

• Postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky): Stromy boli obsypané bielym jabloňovým kvetom

• Viacnásobný vetný člen (s čiarkou): Oslovil ho nízky, tučný muž

Definícia - SLOVESÁ (VERBÁ)?

• Plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje činnosť alebo stav osôb, zvierat, vecí. Časujú sa a majú vetnočlenskú platnosť

Gramatické kategórie slovies?

• Osoba : 1., 2., 3. os

• Číslo:  singulár, plurál

• Čas: minulý, prítomný, budúci

• Spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací (prítomný čas, minulý čas)

• Rod: činný (známy konateľ deja), trpný (nie je známy konateľ deja)

• Vid: dokonavý (výsledok činnosti/jednorazová aktivita ) nedokonavý (činnosť v procese, neukončená / opakovaná)

ROZDELENIE - SLOVESÁ (VERBÁ)?

1.       PLNOVÝZNAMOVÉ

-          Majú vlastný lexikálny význam, vo vete majú funkciu prísudku

a)       Činnostné – pomenúvajú činnosť (Mama varí.)

b)      Stavové – pomenúvajú stav (Otec zbledol.)

2.       NEPLNOVÝZNAMOVÉ

-          Vyžadujú vedľa seba prítomnosť plnovýznamového slovného druhu

a)       Sponové – súčasť slovesno-mennného prísudku, prisudzujú predmetu príznak stavu
(Stal sa učiteľom. Je teplo.): byť, stať sa,

b)      Modálne – vyjadrujú významové odtienky – možnosť, nevyhnutnosť, vôľu
(môže kresliť, musí kresliť, nechce kresliť): môcť, smieť, musieť, mať, chcieť, vedieť

c)       Fázové – vyjadrujú fázu deja
(začal kresliť, ostal maľovať, neprestáva kresliť): začať, ostať, prestať

d)      Limitné – vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením
(išlo ho poraziť, malo jej srdce rozhodiť): ísť, mať

Slovesné tvary?

I.                    PODĽA ZLOŽENIA

A)     jednoduché (čítam, môžem)

B)     zložené (budem čítať, chcel by som, hľadá sa)

 

II.                  PODĽA MOŽNOSTI URČIT SLOVESNÉ GRAMATICKÉ KATEGÓRIE

A)     určité – dajú sa v nich určiť slovesné gramatické kategórie čas a spôsob

B)     neurčité - nedajú sa v nich určiť slovesné gramatické kategórie čas a spôsob
Neurčité slovesné tvary:

Tvar	Funkcia	Tvorenie + prípony
Neurčitok (infinitív)	Pomenúva činnosť/stav.	slovníkový tvar s koncovkou -ť (napr. písať)
Trpné príčastie	Pomenúva činnosť/stav v priebehu alebo výsledok činnosti; je súčasťou opisného trpného rodu.	prípony -ný, -tý, -ený (napr. písaný)
Slovesné podstatné meno	Pomenúva činnosť alebo stav; nie je zrejmé, kto vykonáva dej alebo koho/čo dej zasahuje.	prípony -nie, -tie, -enie (napr. písanie)
Prechodník	Vyjadruje súčasnosť alebo paralelnosť deja alebo predčasnosť deja.	prípony -uc, -uc, -iac, -ac, -iac (napr. píšuc)
Činné príčastie prítomné	Vyjadruje sprievodný dej k deju, ktorý vykonáva podmet alebo predmet vety, s ktorými sa zhoduje.	prípony -úci, -úci, -iac, -aci, -iaci (napr. píšuci)

Definícia - ČÍSLOVKY?

• Plnovýznamový ohybný slovný druh (okrem nesklonných čísloviek), ktorý označuje počet osôb, vecí, dejov, ich poradie, množstvo alebo členenie. Majú vetnočlenskú platnosť.

ROZDELENIE - ČÍSLOVKY?

		Určité	Neurčité
Základné	Koľko?/ koľkí?	dva...	málo, mnohí...
Radové	Koľký v poradí?	tretí	posledný, ďalší
Skupinové  (kolektíva)	Koľko?	štvoro	viacero
Násobné	Koľkokrát?/koľkýkrát? Koľko ráz?/koľký raz? Koľkonásobne?/koľkonásobný?	prvýkrát tri razy dvojnásobný	málokrát   mnohonásobný
Druhové	Koľkoraký?/koľkorako?	dvojaký	mnohoraký

SKLOŇOVANIE ČÍSLOVIEK PODĽA VZORU ČISLOVKY - SKLOŇOVANIE ČÍSLOVIEK?

1.       Osobitné skloňovanie – základne číslovky 1-4 (jedného, dvoch)

2.     Podľa vzoru päť – základné číslovky 5-99 (piatimi – siedmimi)

SKLOŇOVANIE AKO PODST. M - SKLOŇOVANIE ČÍSLOVIEK?

1.       podľa vzoru dub – milión, bilión (bez miliónu – dub bez dubu)

2.       podľa vzoru stroj – tisíc (s tisícom so strojom)

3.       podľa vzoru žena – miliarda, tisícina, pätina (bez miliardy – žena bez ženy)

4.       podľa vzoru ulica – polovica (polovica bez polovice – ruža bez ruže)

podľa vzoru mesto – sto (za mestom – deliť stom)

SKLOŇOVANIE AKO PRÍDAVNE M. ?

1.       podľa vzoru pekný – druhý, štvrtý, piaty, tisícový, dvojnásobný (bez druhého – bez pekného)

2.       podľa vzoru cudzí – tretí, tisíci (bez tretieho – cudzí bez cudzieho)

PRAVOPIS ČÍSLOVIEK?

1.       Písanie i/y v číslovkách

-          Základné číslovky od 5 – 99 (vzor päť) majú v príponách -i v množnom čísle: → piati pretekári, so siedmimi

-          Radové číslovky majú: v sg. príponu -y/-ý  a v pl. -i/-í (vzor pekný) číslovka tretí (vzor cudzí)
→ Na MS v Hokeji boli Fíni prví, kanadsky tím druhý a švedský tím tretí

2.       Základná a radová číslovka – pravopis

-          Dedko sa ženil v tridsiatych rokoch 20. stor.

-          Dedko aj v osemdesiatich rokoch života športuje (vyslovenie mäkko – osemdesiaťich)

3.       Číslovky od 21

-          spolu v základnom tvare, v nominatíve (tridsaťpäť), no v ostatných pádoch osobitne (tridsiatim piatim).

4.       Číslovky trojmiestne a viacmiestne

-          sa píšu osobitne (tisíc sedemsto štyridsaťosem).

5.       V prípade zložených základných čísloviek

-          správne ich písať vcelku (5 555 päťtisícpäťstopäťdesiatpäť), ale pre prehľadnosť aj oddelene (5 555 – päťtisíc päťsto päťdesiatpäť).

6.       Neskloňované číslovky

-          Násobné číslovky zakončené na -krát (Už som ti to povedal stokrát!)

-          Číselné výrazy v značkách, názvoch alebo skratkác (Letíme Boeingom 747)

Definícia - ZÁMENÁ (PRONOMINÁ)?

• Plnovýznamový, ohybný slovný druh (niektoré zámena sú neohybné), ktorý poukazujú/odkazujú na osoby, zvieratá veci  a javy. Majú schopnosť zastupovať iný slovný druh. Majú vetnočlenskú platnosť

PODĽA RODU - ROZDELENIE - ZÁMENÁ (PRONOMINÁ)?

1.       rodové – majú osobitný tvar pre každý rod (on..., ten, aký, všetok)

2.       bezrodové – (ja, ty, my, vy, kto, čo)

PODĽA VECNÉHO VÝZNAMU - ROZDELENIE - ZÁMENÁ (PRONOMINÁ)?

URČITÉ

1.       osobné: ukazujú a odkazujú na osobu, zviera, vec alebo vlastnosť, privlastnenie, činnosť, stav

A)     základné (ja, ty...)

B)     privlastňovacie (môj, jej, váš)

 

2.       ukazovacie - ukazujú alebo odkazujú na predmet (ten, taký, toľko, tam, tak)

 

3.       zvratné:

A)     základné (sa, seba, sebe, sebou)

B)     privlastňovacie (svoj, svojím, svojou, svojimi)

 

1)      vymedzovacie (iný, každý, všetci, sám, nikdy, žiadny, všade, taký istý, nikto, nijaký) 
- vyjadrujú totožnosť, odlišnosť , nedostatok, jedinečnosť, obmedzenie

 

2)      opytovacie – pýtame sa nimi na niekoho alebo niečo neznáme(kto, čo, koľko, ako, ktorý)

NEURČITÉ – odkazujú alebo ukazujú na osobu nekonkrétne (všeobecne) (niekto, ktorýsi, viacerí, nejaký)

PRAVOPIS ZÁMEN?

• ktoré vznikli z predložkových spojení, sa píšu spolu (zriedkakedy, donedávna)

• príslovky vyjadrujúce farbu a čas – dovedna aj osobitne (za slobodna – zaslobodna, od malička – odmalička, na modro – namodro)

• zložené príslovky – dovedna ( dennodenne, málokedy) so spojovníkom (chtiac-nechtiac)

• Tvar privlastňovacieho zámena s dĺžňom používame len v prípade inštrumentálu jednotného čísla

• znak úcty – Ty, Tvoj, Vy, Váš: v listoch, akademických tituloch a osloveniach (Vaša Excelencia)

• pravidlo o rytmickom krátení – neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc nie-, ... (s niekým, niečí, bársčí,)

Čo je - všeslovanská vzájomnosť?

• Ide o myšlienku spolupráce, spolupatričnosti a kultúrnej jednoty všetkých slovanských národov.

• Nejde o politické alebo jazykové zjednotenie, ale o vzájomnú výmenu kultúrnych hodnôt, podporu literatúry, vedy a spoločné presadzovanie práv Slovanov.

• Hlavným cieľom bolo čeliť útlaku (najmä zo strany Nemcov a Maďarov), posilniť slovanské sebavedomie a upevniť jednotu v oblasti kultúry a jazyka.

• Výrazne sa prejavila v diele Jána Kollára – Slávy dcera, kde autor vyzýva k jednote Slovanov a verí v ich lepšiu budúcnosť

• Na čele mal stáť veľký a mocný štát – Rusko, ktoré nebolo pod cudzou nadvládou a malo viesť ostatných Slovanov.

Vznik a vývoj - Klasicizmus (17. – 18. storočie, niekde až začiatok 19. storočia)?

• Vzniká ako reakcia na barok – odmieta citovosť, náboženský pátos a prehnanú výzdobu.

• Inšpiruje sa antickými ideálmi krásy, poriadku, rozumu a harmónie.

• Slovo „klasicizmus“ pochádza z lat. classicus – vzorový, dokonalý.

Znaky klasicistických diel?

• Zdôrazňuje rozum, usporiadanosť, pevné pravidlá.

• Umenie má vychovávať a viesť k cnostiam, mravoučný charakter, často obsahujú poučenie.

• Prísne pravidlá v tvorbe – v poézii aj v dráme.

• Delenie literatúry na „vysokú“ a „nízku“:

a)       Vysoké žánre – tragédia, óda, elégia =  spracúvali vznešené témy (historické, nadčasové), zobrazovali život vyšších spoločenských vrstiev – hrdinami boli vládcovia, veľmoži, vojvodcovia

 

b)      Nízke žánre – komédia, bájka, satira = zobrazovali život nižších spoločenských vrstiev najmä meštianstva, tematika zo súčasnosti

• Charakterový typ literárnej postavy, napr. Harpagon.

• Tri jednoty v dráme:

a)       jednota miesta (dej sa odohráva na jednom mieste),

b)      jednota času (dej netrvá viac než 24 hodín),

c)       charakteru postáv

Literárne druhy a žánre - Klasicizmus?

• tragédia,

• komédia,

• óda,

• elégia,

• bájka,

• epika,

• pastierska idyla,

• epos

Filozofické princípy klasicizmu?

• Dôraz na spoločenský poriadok, morálku, povinnosť, usporiadanosť, disciplína a rozum.

• Rozum a rovnováha sú dôležitejšie než cit a vášeň.

• Umenie má vychovávať, nie len baviť.

• Jednotlivec sa podriaďuje spoločnosti – protiklad romantického hrdinu.

Autori a diela- Klasicizmus?

• Ján Hollý: Svätopluk,

• Ján Kollár: Slávy dcéra,

• Molière: Lakomec