Slovenská poézia po roku 1945

Poppoézia

Poppoézia pomohla poézii získať masovú popularitu, kde populárni speváci zhudobňovali texty básnikov, a vznikla tak spievana poézia, Kamil Peteraj, Boris Filan, Jozef Urban, Daniel Hevier, ich textárske začiatky sú spojené s bigbeatovými (rockovými) skupinami

Milan Rúfus

slovenský básnik, debutoval zbierkou Až dozrieme, ktorá bola prelomovým dielom v slovenskej poézii, s blízkosťou k ľudovým piesňam a obrazmi z liptovskej dediny.

Báseň Zvony detstva

Obsahuje motívy prechodu z detstva do dospelosti a symbolizuje ukončenie etapy života, s dôrazom na nenávratnosť času a straty nevrátiteľných spomienok.

Miroslav Válek

Básnik s kontroverznou povahou, ktorý obohatil slovenskú literatúru a pracoval aj ako redaktor, politik a minister kultúry

Zbierka Dotyky

Debutová zbierka Válka, upriamuje sa na intímnu lyriku - medziľudské vzťahy, patrí sem báseň Jablko, v ktorej prostredníctvom jablka zobrazuje rozchod

Zbierka Nepokoj

Válkova zbierka, kde sa prejavil ako analytik človeka a jeho situácie, reagoval aj na domáce politické udalosti, patrí sem báseň Zabíjanie králikov, v ktorej kritizuje falošnosť človeka

Zbierka Milovanie v husej koži

Válkova zbierka s vplyvom surrealizmu, patrí sem báseň Sonet na opakovanie

poézia v rokoch 1945-1948

prvé obdobie, po vojne vychádzajú diela DAVistov, ozýva sa „ básnická generácia 1944“- najmladšia umelecká generácia (najlepšie básne napísali počas SNP, po vojne sa táto generácia umelecky nerozvinula), opäť sa ozývajú nadrealisti (Bunčák, Fabry), v prvej polovici 50. rokov bol nadrealizmus vyhlásený za protipokrokový smer, preto nadrealisti prestali experimentovať, starší autori opäť vstupujú do lit., tvorili aj pred vojnou (Jesenský, Smrek), pomerne silné zoskupenie tvorila katolícka moderna

nadrealisti

Bunčák, Fabry

poézia v rokoch 1948-1956

druhé obdobie, socialistický realizmus sa stáva hl. umeleckou metódou, básnici, kt. sa umelecky nechceli prispôsobiť, prestali tvoriť alebo emigrovali (Dilong), Smrek s Lukáčom sa museli načas odmlčať, lebo nechceli zmeniť svoju duchovnú orientáciu, Laco Novomeský a DAVisti boli uväznení ako buržoázni nacionalisti, v r. 1956 sa na druhom zjazde spisovateľov odhalili nedostatky schematizmu - lit. sa môže orientovať na európske smery, dielo nemá mať len zložku výchovnú, ale aj umeleckú

poézia v rokoch 1956-1968

tretie obdobie, boli rehabilitovaní DAVisti, vychádzajú dovtedy zakázané diela, v 60-tych rokoch niekt. spisovatelia opúšťajú ideové východiská socialistickej literatúry, experimentujú, používajú moderné umelecké postupy (napr. existencializmus), za rozhodujúci podnet pre rozvoj poézie treba považovať zbierky Milana Rúfusa- Až dozrieme a Miroslava Válka- Dotyky, v r. 1958 vystúpila v časopise Mladá tvorba tzv. trnavská skupina- konkretisti; hovorí sa im aj expresívni senzualisti
-v Mladej tvorbe sa vytvorila v 60-tych rokoch ďalšia básnická skupina 3 básnikov, tzv.  osamelí bežci, rozvíja sa poppoézia

trnavská skupina/konkretisti/expresívni senzualisti

Ľubomír Feldek, Ján Stacho; považovali sa za druhú vlnu nadrealizmu, hlásili sa k európskej avantgarde, prišli s novým tvorivým programom, odmietali konvenčnosť, zdôrazňovali právo na experiment, dôraz kládli na metaforu, reťazenie asociácií, objektom básne sa neraz stával samotný jazyk

osamelí bežci

Ivan  Štrpka, Peter Repka, Ivan Laučík;odmietali zasahovanie ideológie do literatúry, poéziu chápali ako ničím nehatené sebavyjadrovanie, každý z básnikov mal vlastný štýl tvorby, kládli dôraz na viacvýznamovosť básní

Kamil Peteraj

slovenský básnik a textár, vo svojej tvorbe nasleduje úsilia básnikov tzv. trnavskej skupiny, vo svojej tvorbe si všíma človeka modernej civilizácie, mapuje najmä problematiku medziľudských vzťahov a pocity odcudzenosti súčasníka, jeho poézia spája osobné a nadosobné, časové a nadčasové prvky, jeho najznámejšie piesňové texty sú:  Medulienka (P. Hammel & Prúdy), Úsmev, Dievčatá (Modus), Atlantída, Balada o poľných vtákoch, Čo bolí, to prebolí (M. Žbirka & Martha), Koloseum,  Vyznanie (M. Gombitová), V slepých uličkách (M. Žbirka & M. Gombitová),  Modlitba lásky (R. Grigorov), Horehronie (Kristína) .

Boris Filan

publikoval asi 300 piesňových textov, jeho texty obsahujú jednoduchú, spontánnu poéziu všedného dňa, vyjadruje sa výstižne, zrozumiteľne, jeho texty vyšli v knihách: Túlavý psík, 69 textov, Kamalásky, Slávne texty slávnych piesní, jeho najznámejšie piesňové texty sú: Kráľovná bielych tenisiek, Smrtka na pražskom orloji, Neviem byť sám, Stužková, Nie sme zlí, Tanečnice z Lúčnice (dvorný textár skupiny Elán).

Jozef Urban

slovenský básnik a textár, predstaviteľ mladej generácie básnikov, využil vplyvy poézie amerických beatnikov, zaradil sa k „rockovej“ básnickej generácii, počas svojej textárskej kariéry spolupracoval s mnohými interpretmi (B. Dubasová, M. Žbirka, V. Patejdl), jedna z najznámejších piesní  Voda čo ma drží nad vodou, všetky jeho piesňové texty sú v zbierke Voda, čo nás drží nad vodou

poézia v rokoch 1969-1989

štvrté obdobie, nastáva obdobie normalizácie, komunistická moc opäť výrazne zasahuje do umenia, niekt. spisovatelia nesmeli publikovať, v 70. rokoch sa niekt. aj mladí autori prispôsobili požiadavke tzv. angažovanosti a svojou poéziou sa hlásili k myšlienke socializmu, v 2. pol. 80. rokov sa však už objavuje aj spoločenská kritika a revolta

poézia v rokoch 1989 po súčasnosť

piate obdobie, opäť dochádza k uvoľneniu, nadväzuje sa na európske smery

Ľuboš Zeman

V dolinách

básnické zbierky Miroslava Válka

Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži

znaky tvorby Miroslava Válka

zachytáva vnútorné rozpoloženie človeka mestského typu, využíva asociácie, slovné hračky, hudobnosť verša a pásmo

zbierka Príťažlivosť

Válkova zbierka, v ktorých sa zameriava na individuálny osud človeka v modernom svete, využíva mikropípeh s epickým jadrom a lyrickými obrazmi, patrí sem báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš v plakať, v ktorej odsudzuje vojnu a fašizmus

diela Milana Rúfusa

Zvony, Chlapec maľuje dúhu, Stôl chudobných, Kolíska

kniha Hudba tvarov

Rúfusove verše sa v nej spájajú s výtvarnými dielami Ľudovíta Fullu

Rúfusove prebásnené rozprávky

Kniha rozprávok, Sobotné večery

Rúfuova tvorba pre deti

Zvieratník, Modlitbičky

znaky tvorby Rúfusa

báseň je, či má byť svedomím, využíva vznešený až archaický jazyk, náboženské obrazy a metafory, vyjadruje sa skratkovito, no ide do hĺbky

delenie poézie

oficiálna, priečinková, samizdatová, exilová

oficiálna poézia

vyzdvihovala socializmus, vyhovovala požiadavkám režimu

priečinková poézia

poézia, ktorá bola písaná už počas 2. svetovej vojny, no v tom období nemohla vychádzať, lebo bola protifašistická a protivojnová, začala vychádzať až po roku 1945

samizdatová poézia

diela vychádzali tajne, nevychádzali oficiálne cez vydavateľstvá (literatúra zo západu, náboženská literatúra)

exilová poézia

diela vychádzali v zahraničí