17 Téma

Prozodické vlastnosti reči Čistá lyrika – Paul Verlaine, I. Krasko – Chladný dáždik

Def PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI

-        hlásky vznikajú pohybmi rečových orgánov – artikuláciou, z nich tvoríme slabiky, slová, vety, text

-        zvukové javy reči sa podieľajú na výstavbe ľudskej reči - prozodické vlastnosti reči alebo intonácia - modulujú reč. Najmenšou intonačnou jednotkou je slabika.

Def MODULÁCIA

Modulácia ( modifikácia)

-        tónová (melódia)

-        silová (prízvuk, dôraz, sila hlasu)

-        časová (pauza, tempo, rytmus, kvantita)

Def HLASOVÝ REGISTER

-        Vzniká nasadením hlasu do istej výšky, výšky tónu hlasu. Spôsobuje ju rozličná stavba hlasiviek a rôzna frekvencia kmitania hlasiviek

Def MELÓDIA

·       striedanie výšky hlasu

pomáha rozoznať koniec vetného úseku alebo vety, tým lepšie chápať obsah textu

-        uspokojivá končiaca (klesavá) melódia – kadencia

-        Neuspokojivá končiaca (stúpavá) melódia – antikadencia

-        Neuspokojivá nekončiaca melódia (polokadencia / semikadencia)

·       stúpavá – na konci vetného úseku je fyziologická alebo významová pauza.

·       rovná – vetný úsek alebo celá výpoveď je vypovedaná na jedno nadýchnutie.

Def SILOVÁ MODULÁCIA REČI

Sila hlasu

-        Sila hlasu - hlasitosť – akustická energia dopadajúca na istú plochu (napr. sluchový orgán) za nejaký čas

Slovný prízvuk:

-        Kombinácia výšky a intenzity hlasu

-        je pevne stanovený, je to objektívny suprasegmentálny jav

-        hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku

-        v jednotlivých jazykoch na rôznych miestach

-        SJL – nepohyblivý, stály prízvuk – na 1. slabike, v 3- a viacslabičných aj vedľajší prízvuk (tretia a každá nepárna slabika)

Dôraz (vetný prízvuk):

-        subjektívny suprasegmentálny jav, vyjadrujeme svoj osobný postoj k prejavu (pri oboch sila hlasu)

-        vyzdvihnutie významovo dôležitého slova vo vete, zintenzívnenie hlasu pri jeho vyslovení

Def ČASOVÁ MODULÁCIA REČI

-        Dĺžka času, za ktorý sa realizuje zvukový jav reči

-        Kvantita hlásky

-        Dĺžka v slovenčine rozlišuje význam slov (látka – latka), rozlišujú sa dlhé a krátke slabiky

-        Nositeľom dlhej slabiky je dlhá samohláska, dvojhláska alebo dlhá slabikotvorná spoluhláska

-        V slovenčine platí rytmický zákon – po dlhej slabike nasleduje krátka, nemôžu za sebou nasledovať 2 dlhé slabiky (existujú výnimky)

Def TEMPO

Tempo

-        množstvo slabík alebo slov vypovedaných za časovú jednotku

-        ovplyvňuje ho:

·       dĺžka slov (SJL – 2-3 sekundy, ANJ – 1,4 sek.)

·       obsah jazykového prejavu (dramatické úseky sa môžu artikulovať rýchlym rečovým tempom, zdôrazňované časti sa môžu vyslovovať pomalším tempom)

·       komunikačná situácia (slávnostné prejavy sa prednášajú pomalším tempom než diskusné príspevky)

·       autorský zámer

Def RYTMUS

-        rytmus - pravidelné striedanie prízvučných a neprízv. slabík

-        metrum – norma, podľa ktorej básnik tvorí verš

-        členenie súvislej reči na menšie časti – frázovanie

-        rytmus sa kreatívne využíva najmä v umení

-        Prestávka/ pauza

-         prerušenie rečového prúdu na kratší alebo na pozorovateľný čas

-        reč tak členíme na vetné úseky - frázujeme

Roz PRESTAVKY

-        Prestávky podľa funkcie:

·       fyziologická – na nadýchnutie

·       významová – logická – ohraničuje logické úseky – sem patrí aj dramatická (umelecká) – vytvára napätie vo vnútri textu

·       defektná pauza – ak nerešpektujeme koniec vetného úseku – malé deti

-        Prestávky podľa dĺžky trvania:

·       kratšia –na konci vetného úseku

-      v písanom texte – čiarka, pomlčka, bodkočiarka

·       dlhšia

-      na konci vety alebo súvetia, odseku, kapitoly - //

-      umelecká –na vyvolanie dramatického napätia

-      v písanom texte bodka, výkričník, otáznik, tri bodky, pomlčka, dvojbodka príp. bodkočiarka

Def ČISTÁ LYRIKA

Samo Bohdan Hroboň; Velemir Chlebnikov, Paul Verlaine, Christian Morgenstern, Jiří Kolář, L. Novák, J. Seifert. I. Krasko

-        ide o experimentálnu básnickú tvorbu,

-        nadraďuje formálne jazykovo-rytmické usporiadanie textu nad jeho význam (ktorý ani nemusí existovať).

-        Skúma jazykové možnosti a ich uplatnenie v literárnom diele, hrá sa s materinským jazykom

-        Čitateľ môže byť voči textu otvorený, môže uplatniť vlastnú fantáziu, môže si dosadiť svoj význam a vlastné chápanie.

-        Autori – čudáci, ktorým nikto nerozumel (Hroboň – obdobie štúrovcov)

-        Poetická hravosť, z detstva podvedome zachovaný sklon hrať sa s tvarmi slov, zvukovými záhadami

Def PAUL VERLAINE

( 1844 – 1896)

-        francúzsky básnik, bohém

-        Patril medzi zakladateľov symbolizmu.

-        Rozpomienky na toto obdobie uchoval v knihe Prekliati básnici.

-        prvá zbierka Saturnské básne  - v nej sa po prvý raz objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu („melodické piesne“).

-        Jesenná pieseň

-        Verlainov prístup k poézii, najmä ten vyjadrený v jeho programovej básni „Art Poétique“ (1882), kládol dôraz na:

·       Hudbu nadovšetko: Slávne vyhlásil: „De la musique avant toute chose“ (Hudba predovšetkým). Pre Verlaina bola prvoradá muzikalita

·       Sugestívnosť namiesto opisu: Namiesto presných opisov alebo priamych tvrdení Verlaine preferoval náznak

·       Neurčitosť a jemné odtiene: Uprednostňoval „Nuansu, len nuansu!“ („la Nuance, rien que la Nuance!“). To znamenalo vyhýbať sa ostrým kontrastom

·       Emócie a intimita: Verlainova čistá lyrika sa často ponára do osobných emócií, melanchólie, lásky a určitej únavy zo sveta.

Def CHLADNÝ DAŽDIK

I.Krasko

Lit. druh: Lyrika	Lit. žáner: Didaktická báseň	Prostredie: priroda
Idea: zmeniť perspektivu akou sa divame na svet
Téma: Prostredie okolo nás vplýva na naše správanie a ovplyvňuje našu náladu
Vonkajšia kompozícia:
Vnútorná kompozícia:

-       Chladný dáždik prší, prší. Po doline, po návrší zziabla jeseň žltosť znáša, rozosieva ju z pôl rubáša. Mojím lícom slza padá – srdce východ bôľu hľadá; znášala ho, hej, tá ruka, preplnila, srdce puká...

 

-       Báseň je plná melanchólie, pesimizmu a samoty

-       Príroda ako zrkadlo duše:

·       Báseň sa začína opisom jesennej prírody, ktorá je pochmúrna a zádumčivá: "Chladný dáždik prší, prší. Po doline, po návrší / zziabla jeseň žltosť znáša, rozosieva ju z pôl rubáša."

·       "Chladný dáždik" nie je len meteorologický jav; je to symbol vnútorného smútku, depresie a pocitu beznádeje

·       Jeseň ako ročné obdobie je často symbolom zániku, úpadku a konca

-       Osobná bolesť a sklamanie:

·       Slza padajúca po líci je konkrétnym prejavom bolesti

-       Jazyk a forma:

·       Používa jednoduché, ale silné symboly (dážď, jeseň)

·       Rytmus básne je plynulý, často s vnútornou muzikalitou, ktorá je pre Kraska charakteristická

·       Používa daktylotrochejský verš, ktorý dodáva básni melancholickú piesňovitosť.