System rastlín

Taxonómia

Systematika rastlín, študujú prirodzenú príbuznosť súčasných aj vyhynutých rastlín a opisuje ich.

Nomenklatúra

Ustanovuje ich vedecké pomenovanie a zaraďuje ich podľa príbuznosti znakov a vývojových vzťahov do systému.

Systémy rastlín

Umelé, prirodzené a vývojové.

Carl Linné

Zavedol dvojslovneho pomenovania, položil základy systematickej botaniky a vedeckého pomenovania.

Linného sústava – zaraďovanie rastliny do systému podľa počtu a usporiadania tyčiniek a piestikov.

Taxóny(čo sú)

Systematické jednotky.

Taxóny(pomenovať)

• Ríša(regnum)

• Podríša(subregnum)

• Oddelenie(divisio)

• Trieda(classis)

• Rad(ordo)

• Čeľad(familia)

• Rod(genus)

• Druh(species)

Dve podriši rastlín

Nižšie a vyššie rastliny.

Čo je náplňou systematickej botaniky?

Systematická botanika (taxonómia) študuje prirodzenú príbuznosť rastlín, opisuje ich, vedecky pomenúva (nomenklatúra) a zaraďuje podľa príbuznosti znakov a vývojových vzťahov do systému.

Čo sú umelé systémy a čím sa vyznačujú?

Triedia rastliny podľa ľubovoľne zvolených morfologických znakov (napr. počet tyčiniek), bez ohľadu na ich príbuzenské vzťahy. Využívali ich starovekí učenci ako Theofrast, Plínius, Avicenna. Príkladom je Linného sústava.

Čo sú prirodzené systémy a ako vznikli?

Začali sa tvoriť koncom 18. storočia. Zohľadňujú všetky morfologické znaky rastlín. Triedenie vychádzalo z vonkajšej podobnosti, ešte nie z pôvodu.

Čo sú vývojové (fylogenetické) systémy?

Systémy založené na evolučnej (fylogenetickej) príbuznosti rastlín. Využívajú poznatky z biológie, genetiky, biochémie, paleontológie a iných odborov. Tvorcami boli napr. J. B. Lamarck a Ch. Darwin.

Čo je binomická nomenklatúra?

Je to dvojslovné vedecké pomenovanie rastlín, ktoré zaviedol Carl Linné. Pozostáva z rodového mena a druhového mena (napr. Volvox globator).

Ktorá systematická jednotka je základná?

Druh

Ako znie systematické zaradenie válca guľavého (Volvox globator)?

• ríša: rastliny

• podríša: nižšie rastliny – stielkaté (Thallobionta)

• oddelenie: zelené riasy (Chlorophyta)

• trieda: vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)

• rad: bičíkaté zelené riasy (Volvocales)

• čeľaď: válcovité (Volvocaceae)

• rod: váľac (Volvox)

• druh: váľac guľavý (Volvox globator)

Prečo sú rastliny jedny z najvýznamnejších živých organizmov?

Lebo pomocou slnečného žiarenia produkujú organické látky fotosyntézou, čím stoja na začiatku potravového reťazca ako producenty.

Akú úlohu zohrávajú huby a mikroorganizmy v prírode?

Sú reducentmi – rozkladajú organické zvyšky a zabezpečujú prirodzený obeh látok a energie v prírode.

Aké je hlavné kritérium pre zaradenie organizmov do rastlinnej ríše?

Schopnosť vykonávať fotosyntézu.

Čo je fotosyntéza a aký má význam?

Fotosyntéza je proces, pri ktorom rastliny premieňajú slnečnú energiu na chemickú (organické látky) a uvoľňujú kyslík. Je základom života na Zemi, zabezpečuje potravu a kyslík.

Prečo tvoria huby samostatnú ríšu?

Pretože na rozdiel od rastlín nevyužívajú fotosyntézu – sú heterotrofné, živia sa organickými látkami z iných organizmov, a majú odlišnú stavbu tela a rozmnožovanie.

Ako delíme rastlinnú ríšu podľa stavby a rozmnožovania?

Na dve podríše: nižšie rastliny (Thallobionta) a vyššie rastliny (Cormobionta).

Aké sú znaky nižších rastlín (Thallobionta)?

Majú stielku (thallus) – telo nerozlíšené na pravé orgány, bez cievnych zväzkov. Typické sú riasy.

Aké sú znaky vyšších rastlín (Cormobionta)?

Majú diferencované vodivé pletivá (cievne), pravé orgány (koreň, stonka, list, kvet). Delia sa na výtrusné a semenné rastliny.

Čo sú producenty?

Sú to organizmy, ktoré vytvárajú organické látky z anorganických pomocou fotosyntézy.
Producenty stoja na začiatku potravového reťazca.
Príklady: zelené rastliny, riasy, sinice

Čo sú konzumenty?

Sú to živočíchy (a človek), ktoré sa živia inými organizmami (rastlinami alebo živočíchmi).
Nevedia si vytvárať potravu sami.
Príklady: býložravce (krava), mäsožravce (vlk), všežravce (človek)

Čo sú reducenty?

Sú to organizmy, ktoré rozkladajú odumreté telá a organické zvyšky na jednoduché látky.
Uzatvárajú kolobeh látok v prírode.
Príklady: huby, baktérie, niektoré mikroorganizmy