6. Téma

Jazyk: Zvuková rovina jazyka – fonéma, hláska, graféma, spodobovanie, rozdelenie hlások, diakritické a interpunkčné znamienka Literatúra: Romantizmus, J. Botto – Smrť Jánošíkova, Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Čo je Zvuková rovina jazyka?

Vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči

roz a ich def - Jazykovedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú zvukovou rovinou jazyka:?

1.       Fonetika = disciplína, ktorá skúma konkrétne zvuky (hlásky)

-          opisuje artikuláciu – tvorbu zvukov rečovými orgánmi (ústna a nosová dutina, hlasivky...)

-          Zaoberá sa fyzikálnymi a akustickými vlastnosťami reči: výška tónu, trvanie, intenzita, melódia

-          Základnou jednotkou je hláska

 

2.       Fonológia = disciplína, ktorá skúma významové fungovanie zvukov v jazyku

-          Skúma fonémy ako najmenšie jednotky zvukového systému, ktoré rozlišujú význam slov a tvarov

-          Zisťuje, ktoré zvuky a ich vlastnosti sa používajú na dorozumievanie v konkrétnom jazyku

-          Skúma pravidlá spájania zvukov a dôležité vlastnosti pre ich rozpoznávanie (napr. prízvuk, dĺžka, melódia)

-          Základnou jednotkou je fonéma

 

3.       ORTOEPIA: = náuka o spisovnej výslovnosti

Čo je Hláska a ako ich delíme?

-          Najmenšia zvuková jednotka

-          Konkrétna realizácia fonémy

-          Hlásky delíme na samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky

Čo je Fonéma?

-          Zvuková jednotka, schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov: sud-súd, laň- ľan

-          Jedna fonéma môže mať rôzne varianty. Varianty konkrétnej fonémy však nerozlišujú význam slov, napr. dve varianty tej istej fonémy n v slovách Jano- Janko.

Čo je + výnimkas s napr - Graféma?

-          Najmenšia grafická jednotka (písmeno)

-          Slovenská abeceda má 46 písmen (grafém). Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma.

-          Výnimkou z tohto pravidla je napr.:

písanie i a y na zaznamenanie jednej fonémy
použitie dvoch grafém ch, dz, dž, na zapísanie jednej fonémy
písanie d, t, n, l, ktoré nahrádzajú ď, ť, ň, ľ, ak po nich nasleduje -e, -i alebo dvojhláska

Čo je - FONETICKÁ TRANSKRIPCIA?

fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách

roz + vymenovať - ROZDELENIE HLÁSOK?

Typ hlásky	Príklady
Krátke samohlásky	a, ä, e, i, o, u
Dlhé samohlásky	á, é, í, ó, ú
Dvojhlásky	ia, ie, iu, ô

roz a napr - Pravidlá o dvojhláskach?

Pravidlo	Vysvetlenie / Príklady
Dvojhlásky patria do jednej slabiky a nedajú sa oddeliť	pia-tok (nie pi-atok), bie-ly (nie bi-ely)
Ak sa dajú dve samohlásky oddeliť, nejde o dvojhlásku	prémi-a, gymnázi-um – najmä v cudzích slovách
Dvojhláska nemôže nasledovať po spoluhláske j alebo po inej samohláske	frajer (nie fraier), zajac (nie zaiac)
Diftongy ia, ie, iu nemôžu stáť na začiatku slova ani slabiky	jahoda (nie iahoda), jedľa (nie iedľa), Julka (nie Iulka), objaviť (nie obiaviť)
Dvojhláska ô môže byť na začiatku slova	ôsmy, ôsmačka

roz a napr - Rozdelenie spoluhlások podľa tvrdosti?

Tvrdé	Mäkké	Obojaké
h, ch, k, g, d, t, n, l	c, č, dz, dž, š, ž, j, ď, ť, ň, ľ	b, p, m, v, r, z, s, f

Rozdelenie a príklady - Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti?

Znelé párové	Neznelé párové	Znelé nepárové (zvučné)
ž, ď, v, g, h, z, d, dž, b, dz	š, ť, f, k, ch, s, t, č, p, c	m, n, ň, r, ŕ, l, ľ, ĺ, j

Pomôcka: Neznelé párové si vieš zapamätať podľa vety Štefka chystá čepiec; tým, že sú NEZNELÉ PÁROVÉ tak majú svoj ZNELÝ PÁR – vetu Štefka chystá čepiec si povedz tvrdo – Ždevga hyzdá džebiedz  a máš všetky znelé a neznelé párové spoluhlásky. Znelé nepárové sa už musíš naučiť

def + ako to fungovať (2 komba) + roz s napr - Znalostná asimilácia (spodobovanie)?

Spodobovanie spoluhlások - prispôsobenie výslovnosti dvoch susedných alebo blízkych hlások.

1.       Znelá + Neznelá                       Neznelá + Neznelá:   (predpis) = [pretpis],

2.       Neznelá + Znelá                      Znelá + Znelá:  (prosba) = [prozba] (pes vrčí) = [pez vrčí]:

a)  spodobovanie na začiatku slova ( v vyslovíme ako f - včela, včera),

b)  spodobovanie vnútri slova ( b vyslovíme ako p - babka, labka),

c)  spodobovanie na konci slova ( d vyslovíme ako t – pod, hrad ).

Kde, čo robia, čo neni + v sjl napr - Diakritické znamienka?

-          Píšu sa v okolí písmena (nad, pod, vedľa) a menia jeho výslovnosť

-          Bodka pri i a j je súčasťou znaku, nie je diakritickým znamienkom!
V slovenčine máme: dĺžeň (ostrý prízvuk – á, é ...), mäkčeň (ň, č, š ...), vokáň (ô), dve bodky (ä)

Kde použ, vymenovať čo najviac a použ. - Interpunkčné znamienka?

-          používajú sa v písomnom prejave, aby sa pomocou nich naznačilo jeho členenie a odstupňovanie jeho častí

Interpunkčné Znamienko	Použitie
Bodka (.)	Na konci oznamovacej vety, za skratkami (atď., napr., t.j.), nepíše sa za značkami (SR, km, kW).
Výkričník (!)	Na konci rozkazovacích a zvolacích viet, niekedy aj na konci želacích viet.
Čiarka (,)	Oddeluje rovnorodé výrazy v jednoduchej vete (ak nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, či).
Otáznik (?)	Na konci opytovacích viet.
Dvojbodka (:)	Používa sa na uvádzanie hesiel, citátov, priamej reči alebo niekoľkých výrazov.
Bodkočiarka (;)	Pred časťou, ktorá vysvetľuje predchádzajúcu časť v jednoduchej vete alebo súvetí, pre prehľadnosť.
Úvodzovky ("")	Na začiatku a na konci priamej reči. Ak je priama reč prerušená, úvodzovky sa opakujú.
Pomĺčka (–)	Oddeluje sa medzerami; používa sa namiesto sponového slovesá, na oddelenie vsuvky.
Spojovník (-)	Neoddeľuje sa medzerami; používa sa na zlučovanie slov, vlastných mien a v zložených slovách.
Tri bodky	V neukončených výpovediach.
Apostrof	V cudzích vlastných menách a v číselných údajoch (napr. rok 2025').
Lomka	Protikladné alebo variantne výrazy, podiel alebo pomer, označenie školského roka.

Vznik a vývoj - Romantizmus(18./19.stor.)?

-          Je reakciou proti klasicizmu – odmieta presnosť, dokonalosť, vznešenosť a usporiadanosť.

-          Odmieta delenie literatúry na „vysokú“ a „nízku“, rovnako aj spoločenské vrstvy.

Znaky romantických diel?

-          Dôraz na city, fantáziu, osamelosť.

-          Častý motív rozporu medzi snom a realitou(Ján Botto – Smrť Jánošíkova (hrdina túži po slobode a spravodlivosti, ale realita je tragická)

-          nepochopenie spoločnosťou (Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (hrdina je osamelý, nepochopený, spoločnosť ho považuje za čudáka)

-          Autoštylizácia – autor sa stáva hlavným hrdinom diela.

-          Láska býva tragická a nenaplnená

-          Hrdina sa neprispôsobuje realite, uzatvára sa do vlastného vnútra.

-          Príroda je oslavovaná, nádherná a útočiskom pre romantického hrdinu.

-          Ľud je často zdrojom inšpirácie a pravdy.

Filozofické princípy romantizmu?

-          Titanizmus – nadľudská odbojnosť a boj proti nespravodlivosti.

-          Individualizmus – dôraz na jedinečnosť jednotlivca.

-          Senzualizmus – zmyslovosť a citovosť.

Literárne druhy a žánre romantizmu?

-          Prevláda synkretizmus – miešanie literárnych druhov (napr. lyriky a epiky).

-          Lyrika: vznikajú metafory a symboly.

Autori romantizmu a ich idela?

Samo Chalupka: Mor ho!, Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Andrej Sládkovič: Marína,
Ján Botto: Smrť Jánošíkova, Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra