19. Buněčné jádro – struktura a funkce; jaderná membrána, jadérko, nukleoskelet – lamina, jaderné póry – význam; chromatin (histony, nukleozóm, spiralizace – solenoid, euchromatin a heterochromatin – role v regulaci genové exprese)

Bunkové jadro

organela všetkých eukaryo buniek (okrem erytrocytov)

obsahuje gen. info

v bunke iba 1, ALE môže byť viac

Štruktúra jadra

rôzna veľkosť a tvar, závisí od typu bunky

chromatín v dešpiralizovanom stave

zložené z nukleoskeletu, karyolemy a karyoplazmy

Karyoplazma

jadrový obsah ohraničený karyolemou

obsahuje chromatín a proteíny
→ niektoré úseky chromatínu sú transkripčne aktívne

23 párov dešpiralizovaných chromoz.

obsahuje jadierko

Jadierko

miesto s vysokým obsahom rRNA

vznikajú tu ribozómy

bežne ich býva v bunke niekoľko (určené počtom akrocentrických ch.)

Chromatín

vlákno DNA + históny

heterochromatín: tmavý vysoko kondenzovaný transkripčne neaktívny
→ konštitutívny: trvalo neaktívny
→ nekonštitutívny: aktuálne neaktívny

euchromatín: svetlý, riedky, transkripčne aktívny

Nukleoskelet

= jadrový skelet

sústava sietí proteinových mikrofibríl

určuje tvar jadra

tvori jadrové laminy

Karyolema

biomembrána obklopujúca jadro bunky

obsahuje jadrové póry - výmena látok s prostredím bunky

oddeluje gen. info uloženú v jadre od cytosolu

tvorená fosfolipidovou dvojvrstvou
→vnútorná vrstva: viaže sa na jadrovú laminu a nukleoskelet, viaže sa na heterochromatín
→vonkajšia vrstva: v kontakte s ER a ribozómami

Fukcia jadra

štrukturálne zmeny choromozómov

premena heterochromatínu na chromatín a naopak

replikácia a transkripcia DNA

párovanie chromoz. počas metózy

Jadrové póry

na jadrovej membráne

zložené z nukleoporínov

selektívny transport látok cez membránu jadra

Špiralizácia DNA

je riadená metyláciou, fosforyláciou (špiralizácia) a acetyláciou (dešpiralizácia)

v G0 a G1 fáze vzniká špiralizáciou solenoid - maximálna špiralizácia, pri ktorej môže dochádzať ku génovej expresii

v S fáze sa dešpiralizuje kvôli replikácii DNA