pojmy a definície: psychológia a pedagogika

paralingvistika

v rámci verbálnej komunikácie skúmame paralingvistiku. Tá sa zaoberá mimoslovnými znakmi reči ako výška, rýchlosť, intonácia, hlasitosť reči

Sociálna interakcia, komunikácia, pedagogická komunikácia a spôsoby komunikácie

Sociálne interakcia: vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Sociálna komunikácia: výmena informácii medzi účastníkmi, prebieha počas interakcie. Pedagogická komunikácia: špecifický druh sociálnej interakcie určený na dosiahnutie výchovno-vzdelávacích cieľov. Spôsoby: verbálna, neverbálna, činnostná

Neverbálna komunikácia: jej prejavy

mimika, gestika, haptika (dotyk), proxemika (osobný priestor: intímna, osobná, sociálna, verejná zóna)

štýly komunikácie v školskom prostredí plus vysvetlenie (3)

autoritatívny: prísnosť, pravidlá, základy,potláčanie iniciatívy žiakov,stres, liberálny: bez požiadavok, chaos, strata rešpektu a jasného smerovania, demokratický: jasné pravidlá a otvorená diskusia

Čo je to konformita? (sociálne skupiny- žiak v triede)

plnenie/prispôsobenie sa pravidlám s cieľom byť prijatý v kolektíve

Čo je to motivácia

psychologický proces, ktorý vedie človeka k nejakej činnosti. Vnútorná: silnejší druh motivácie, vedie k hlbšiemu a intenzívnejšiemu záujmu, vonkajšia: krátkodobý a povrchný typ motivácie,ktorý má výkonovo orientovaný charakter

Vzťah učiteľ pedagóg: čo je preň typické (2), aké druhy poznáme (3), a čo naň vplýva (3)

t: je dyadický a asymetrický, d: autoritatívny, demokratický, liberálny, v: osobnostné črty účastníkov a ich kompetencia, komunikačné schopnosti pedagóga, vývinové obdobie žiaka

charakteristika predškolský vek+motivácia

3-6 rokov, učenie hrou (receptívne, konštruktívne,tematické), na konci obdobia spôsobilé v 4 oblastiach: mentálna, fyzická, emocionálna, sociálna. Motivácia: spontánnosť. proces >výsledok. Vzbudiť záujem zvedavosťou, hrou, spontánnosťou. Proces musí byť aktívny, dostatok pohybu, imitácia

charakteristika mladší školský vek+motivácia

6-11, prechod od učenia hrou-systematickosť. Fungovanie v novom sociálnom kolektíve- učenie sa sociálnym normám a pravidlám. Cieľom tohto obdobia je adaptácia na nové prostredie. Motivácia: hra nahradená systematickosťou. dôležitá je reakcia na úspech dieťaťa, učiteľ je ideál, formuje a ovplyvňuje jeho budúci vzťah k štúdiu. Dieťa nepreťažiť, neporovnávať, oceniť snahu a osláviť úspech

charakteristika starší školský vek+ motivácia

10-15, obdobie končí pohlavnou zrelosťou. Obdobie zmeny tela (rýchly rast končatín- problémy s koordináciou), hormónov. Zvýšená sebakritika, sebahodnotenie, porovnávanie. Motivácia: prehľadnosť a zrozumiteľnosť, žiak musí vedieť, čo sa od neho žiada. Neporovnávam, hodnotím konštruktívne, aby moja kritika nepôsobila ako kritika na ich osobu. Nemoralizujem.

charakteristika adolescencie + motivácia

15-20, obdobia psychického a fyzického dozrievania, myšlienky o budúcnosti, hľadanie miesta v spoločnosti, budúcej profesie, prvé romantické vzťahy, osamostatňovanie od rodiny, aktívny sociálny život, preceňovanie/podceňovanie schopností. Motivácia: rôzne výkyvy intenzity motivácie v závislosti s ich plánmi a záujmami. Potreba vnútornej motivácie. Musí chápať súvislosti, chápať prečo sa to učí. Podporujem ich individualitu, otvorenú diskusiu. Vyhýbam sa schematizmom, dogmatickému typu výučby.

didaktika, vzdelávanie, vyučovanie, vyučovací proces, vyučovacia jednotka, učenie vs učenie sa,

didaktika: teória vzdelávania, skúma vzdelávanie, vzdelávanie: činnosť smerujúca k získavaniu a rozvíjaniu vedomostí a schopností. základná pedagogická vedná disciplína, spolu s teóriou výchovy je súčasťou všeobecnej pedagogiky. Vyučovanie: zámerný proces činností s výchovno-vzdelávacím cieľom. Vyučovací proces: konkrétna situácia. Vyučovacia jednotka: ucelená časť výuky. Učenie: činnosť učiteľa, učenie sa: činnosť žiaka

funkcia učiteľa v tvorivom procese, aký má prístup a k čomu vedie študentov

funkcia facilitátora: sprevádza skupinu, vedie ich k: rozvoju kognitívneho myslenia, k vytvoreniu vlastných hypotéz, ku kritickému mysleniu

konvergentné vs divergentné myslenie

k: myslienkovy proces, kedy hladame jedno riesenie, d: myslienkovy proces, kedy hladame viacero alternativ k jednej problematike

čo je to autoevalvácia a čo zahŕňa, ako môžem spoznávať vlastnú učiteľskú identitu?

a: sebahodnotenie. Ako pedagóg musím poznať svoju osobu (psychológia), a po vstupe do pedagogickej praxe spoznávam aj svoju učiteľskú identitu- poznať svoje plusy aj mínusy, priznať si chybu, vlastnosť neustále napredovať, vzdelávať sa a rozvíjať. Spoznávanie učitelskej identity: autoevalvácia, vedenie pedagogického denníka,aktívne počúvanie spätnej väzby, hospitácia: štruktúrované sledovanie priebehu vyučovania iným zamestnancom

čo je to syndróm vyhorenia, jeho fázy a prevencia (ergonomické prostredie)

chronické mentálne, fyzické, emocionálne vyčerpanie. 1nadšenie 2stagnácia 3frustrácia 4apatia 5vyhorenie. poznať vlastné hranice, pravidelný oddych a regenerácia, aktivita v profesii (neustále vzdelávanie sa, kariérny rast), ergonomické prostredie: prostredie sa prispôsobuje potrebám človeka

veci, ktoré rozvíjame u žiaka, a ako ich rozvíjame:vedomosti, schopnosti, spôsobilosti, zručnosti, činnosti, návyky, názor, postoj, hodnoty

vedomosti: poznatky, informácie (skrz činnosť)

schopnosti: vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (skrz činnosť- rytmické, melodické, harmonické cítenie, pamäť, predstavivosť, tvorivosť)

spôsobilosti: zdokonalené schopnosti

zručnosti: zdokonalené psychomotorické schopnosti

činnosti: praktické vykonávanie vecí

návyky: pravidelné rituály/zautomatizované aktivity (skrz opakovanie)

názor: vnútorné presvedčenie

postoj: vyjadrovanie našich presvedčení navonok

hodnoty: akú dôležitosť niečomu pripisujeme (n,p,h rozvíjame skrz percepčné činnosti- počúvanie hudby, chodenie na koncerty- sluchová kultúra, hudobný vkus, cítenie)

čo sú to kľúčové kompetencie u žiaka, vymenuj tri kk v hudobnom školstve, ako ich rozvíjame

kk: najdôležitejšie schopnosti, ktoré by mal žiak ovládať. 1hudobná interpretácie 2samostatnosť, tvorenie 3 prepojenie teorie s praxou. Rozvíjame ich učením,efektivita učenia je závislá na dodržaní zákonov učenia (motivácie, spätnej väzby, transferu,opakovania)

definícia: stres, tréma

stres: reakcia organizmu na záťaž (eustres, distres)

tréma: situačne viazaný stres (facilitujúca, debilitujúca)

poruchy správania-definícia a rozdelenie (5)

ps: ide o opakujúci sa a dlhodobý vzorec správania ktorý je v rozpore so spoločenskými normami primeranými veku jedinca. 1špecifické poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú sociálne návyky (ADHD) 2poruchy správania spôsobené prvotnými výchovnými vplyvmi (deštruktívne tendencie, zvýšená agresia, boj proti autorite..) 3pervazívne vývinové poruchy (autizmus) 4neurózy/emocionálne poruchy

čo je to emocionálna inteligencia

emocionálna inteligencia je schopnosť rospoznávať, chápať a riadiť vlastné emócie a emócie iných ľudí. Tento termín preslávil Daniel Goleman, ktorý hovoril, že úspech nie je výsledkom len intelektu ale aj práce s emóciami.

Zložky emocionálnej inteligencie (3S)

• empatický

• sociálne zručnosti

• Sebauvedomenie

• sebapoznanie

• sebaovládanie