Metodológia vied a štatistika

Tieto kartičky pokrývajú základné pojmy z metodológie vied, úrovne merania, výskumné dizajny a základy deskriptívnej a inferenčnej štatistiky.

Veda

Systém, kde sú tvrdenia testovateľné a falzifikovateľné (podľa K. Poppera) a ktorý disponuje mechanizmom samokorekcie.

Pseudoveda

Oblasť, ktorá predstiera, že je vedou, ale jej tvrdenia nemožno empiricky vyvrátiť a sú imúnne voči kritike.

Verifikácia

Proces hľadania potvrdzujúcich dôkazov, ktorý však nikdy nedokáže potvrdiť absolútnu pravdu.

Falzifikácia

Hľadanie dôkazov, ktoré teóriu vyvracajú; v rámci vedy má tento prístup absolútnu prednosť.

Vedecká hypotéza

Konkrétny, testovateľný predpoklad o vzťahu medzi premennými.

Nezávislá premenná (NP)

Faktor, s ktorým výskumník manipuluje a mení ho, predstavujúci predpokladanú príčinu.

Závislá premenná (ZP)

Sledovaný následok, ktorý výskumník meria ako reakciu na nezávislú premennú.

Intervenujúca (rušivá) premenná

Nežiaduci vonkajší faktor (napr. únava, hluk), ktorý môže skresliť výsledok a musí byť kontrolovaný.

Nominálna škála

Úroveň merania umožňujúca len rozdelenie do kvalitatívnych kategórií bez možnosti určiť poradie (napr. pohlavie, farba očí).

Ordinálna škála

Úroveň merania umožňujúca určiť poradie (rang), pričom vzdialenosti medzi bodmi nie sú rovnaké (napr. školské známky).

Intervalová škála

Škála s rovnakými intervalmi medzi hodnotami, kde nula je určená konvenčne (dohodou), ako napríklad pri teplote v $^\text{o}C$.

Pomerová škála

Škála s rovnakými intervalmi a absolútnou (prirodzenou) nulou, ktorá značí úplnú absenciu vlastnosti (napr. vek, hmotnosť).

Validita

Vlastnosť merania, ktorá určuje, či nástroj reálne meria to, čo merať má (platnosť).

Reliabilita

Presnosť, stabilita a opakovateľnosť merania za rovnakých podmienok (spoľahlivosť).

Kvantitatívny výskum

Prístup používajúci dedukciu (Teória $\rightarrow$ Hypotézy $\rightarrow$ Dáta), pracujúci s číslami a veľkými vzorkami s cieľom zovšeobecnenia.

Kvalitatívny výskum

Prístup používajúci indukciu (Dáta $\rightarrow$ Vzorce $\rightarrow$ Nová teória), pracujúci so slovami a malými vzorkami za účelom hĺbkového pochopenia.

Základný súbor (Populácia)

Celá skupina objektov alebo ľudí, na ktorú chce výskumník aplikovať svoje závery.

Výberový súbor (Vzorka)

Podmnožina populácie, ktorú výskumník reálne skúma.

Reprezentatívnosť

Schopnosť vzorky presne odrážať vlastnosti (napr. vek, pohlavie) celej populácie.

Experiment

Jediný výskumný dizajn, ktorý dokazuje kauzalitu prostredníctvom manipulácie s NP a randomizácie (náhodného rozdelenia do skupín).

Korelačná štúdia

Výskum, ktorý iba meria štatistický vzťah medzi premennými bez manipulácie s prostredím; korelácia neimplikuje kauzalitu.

IMRAD

Štandardná štruktúra vedeckej práce: Úvod (Introduction), Metodológia, Výsledky (Results) a Diskusia (Discussion).

Aritmetický priemer (Mean)

Miera centrálnej tendencie vypočítaná ako súčet hodnôt vydelený ich počtom; je citlivý na extrémne výkyvy.

Medián (Median)

Stredná hodnota usporiadaného súboru, ktorá je imúnna voči extrémnym hodnotám.

Modus (Mode)

Miera centrálnej tendencie vyjadrujúca najčastejšie sa vyskytujúcu hodnotu v dátach.

Rozptyl a Smerodajná odchýlka

Miery variability vyjadrujúce, ako ďaleko sú dáta rozptýlené od priemeru.

Nulová hypotéza ($H_0$)

Predpoklad, že efekt, vzťah alebo rozdiel v skutočnosti neexistuje (napr. liek nezaberá).

Alternatívna hypotéza ($H_1$)

Predpoklad, že efekt, vzťah alebo rozdiel existuje (napr. liek zaberá).

p-hodnota (p-value)

Pravdepodobnosť, že výsledok vznikol iba náhodou za predpokladu, že platí $H_0$.

Štatistická významnosť

Stav, kedy je $p < 0,05$, čo vedie k zamietnutiu nulovej hypotézy ($H_0$).

Chyba typu I (\text{̑α})

Falošný poplach, ku ktorému dochádza, ak zamietneme $H_0$, hoci v skutočnosti platí.

Chyba typu II (\text{̑β})

Prehliadnutie reálneho efektu, ku ktorému dochádza, ak nezamietneme $H_0$, hoci v skutočnosti neplatí.