Novoveká filozofia: Bacon, Locke a Marx

Súbor flashkariet pokrýva kľúčové pojmy z novovekej filozofie so zameraním na Francisa Bacona, Johna Locka a Karla Marxa.

Francis Bacon

Novoveký filozof, ktorý sa venoval politike, literatúre a teórii poznania; autor diel Eseje a Nové Organon.

Veľká rekonštrukcia poznania

1. Popísať príčiny stagnácie vedy od čias starých Grékov.

2. Navrhnúť novú vedeckú metódu.

3. Popísať spoločnosť fungujúcu na základe vedy.

4. Rozdeliť vedy.

5. Popísať vedecké vynálezy, ku ktorým nová veda povedie.

6. Analyzovať prírodnú vedu.

Nové Organon

Dielo Francisa Bacona, ktoré popisuje novú vedeckú metódu založenú na pozorovaní a indukcii.

Kritická časť diela N.O

Sklada sa z idolov

Idoly- omyly ktorých sa dopúšťame pri poznávaní

1. Idol kmeňa

2. Idol jaskyne

3. Idol trhu

4. idol divadla

Idoly kmeňa

Omyly v poznaní, ktoré sú založené na ľudskej prirodzenosti.

Idoly jaskyne

Subjektívne omyly v poznaní spôsobené konkrétnou výchovou jednotlivca.

Idoly trhu

Chyby v poznaní spôsobené jazykom a komunikáciou.

Idoly divadla

Omyly pri poznávaní vznikajúce nekritickým preberaním autorít.

Nová Atlantída

Dielo popisujúce ideálnu spoločnosť vedenú vedcami s dôrazom na empirické skúmanie.

John Locke

Filozof známy dielom Pojednanie o ľudskom rozume, ktorý presunul pozornosť od metafyziky k teórii poznania.

otázky ktorými sa zaoberal?

1. Čo sa nachádza v našom vedomí?

2. Ako sa obsahy vedomia dostávajú do rozumu?

Tabula rasa

Koncept Johna Locka, podľa ktorého sa človek narodí bez vrodených ideí ako „nepísaná doska“. 1 časť diela

Idey vznikajú

2 časť diela

• zo zmyslovej skúsenosti

• z predstavivosti

Idey delíme na:

Jednoduché

Sensation

Reflection

Zložené (kombináciou jednoduchých)

Módy

Vzťahy

Substancie

Sensation

Vonkajšia skúsenosť, prostredníctvom ktorej vznikajú jednoduché idey pri vnímaní vonkajšieho sveta.

Reflection

Vnútorná skúsenosť, proces reflexie rozumu, ktorým vznikajú jednoduché idey.

Zložené idey

Idey, ktoré Locke delí na módy (napr. priestor, čas), vzťahy (napr. kauzalita) a substancie (telesá, Boh).

2 pojednania o vláde

Lockovo dielo o politickej filozofii, v ktorom tvrdí, že človek je prirodzene dobrý a má svoje prirodzené práva.

Prirodzený stav a problémy

Ľudia spolu harmonicky nažívajú

•neprávosť- nespravodlivosť -

• potreba sily kt by zjednania nápravu

•zákony - kt vyhodnocujú situácie nezaujato

Trojdielnej moci

EXEKUTÍVA	výkonná moc = vláda
LEGISLATÍVA	zákonodarná moc = parlament
JURISDIKCIA	súdna moc = súdy

Trojdelenie moci

Lockov model rozdelenia štátnej moci na exekutívu (vláda), legislatívu (parlament) a jurisdikciu (súdy).

Prirodzené práva

Základné práva človeka podľa Locka, medzi ktoré patrí život, zdravie, sloboda a majetok.

Karl Marx

Filozof žijúci v rokoch $1818$ – $1883$, predstaviteľ dialektického a historického materializmu.

Dialektický materializmus

Filozofický smer Karla Marxa, ktorý kladie dôraz na prax a materiálne podmienky života.

Základňa

V historickom materializme predstavuje sféru výroby a ekonomických vzťahov.

Nadstavba

Spoločenské sféry ako umenie, náboženstvo, filozofia a veda, ktoré sú určované ekonomickou základňou.

Triedny boj

Konflikt medzi buržoáziou, ktorá vlastní výrobné prostriedky, a proletariátom, ktorý predáva svoju pracovnú silu.

Odcudzená práca

Stav v kapitalizme, kedy dochádza k odcudzeniu od produktu práce, procesu práce, rodovej prirodzenosti a k odcudzeniu človeka človeku.

Typy odsudzenia práce

1. Odcudzenie od produktu práce

• robotník nevlastní výrobok, ktorý vytvoril

• produkt patrí vlastníkovi výrobných prostriedkov

---

2. Odcudzenie od pracovného procesu

• robotník neurčuje cieľ práce

• práca sa mu javí ako nútená

Marx:

„Pri sebe sa teda cíti robotník až mimo práce.“

---

3. Odcudzenie od rodovej prirodzenosti

• človek stráca možnosť napĺňať svoju ľudskú podstatu

• práca ho nerozvíja ako človeka

---

4. Odcudzenie človeka človeku

• ľudia sa začínajú hodnotiť podľa úžitku

• človek vidí v druhom iba prostriedok

➡ Ľudské vzťahy sa menia na obchodné vzťahy.

Socialistická revolúcia

Proces zrušenia súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov s cieľom odstrániť vykorisťovanie.