Zoológia chordátov - Alfred Trnka

Súbor flashkariet zameraných na odbornú terminológiu zoológie chordátov, ich morfológiu, evolúciu a systematiku na základe univerzitných skrípt.

Zoológia chordátov

Veda skúmajúca a opisujúca telesnú stavbu, spôsob života a systematické triedenie chordátov s dôrazom na ich vzájomné príbuzenské vzťahy.

Ichtýológia

Samostatná vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom rýb.

Batrachológia

Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom obojživelníkov.

Herpetológia

Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom plazov.

Ornitológia

Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom vtákov.

Mammaliológia (Teriológia)

Veda zaoberajúca sa štúdiom cicavcov.

Chordata (Chordáty)

Evolučne najvyspelejšie mnohobunkové organizmy s dvojstrannou súmernosťou, troma zárodočnými listami, célomom a druhotnými ústami.

Chorda dorsalis

Elastická chrbtová struna endodermálneho pôvodu, pôvodný základ vnútornej kostry chordátov.

Pharyngotremia

Jav, pri ktorom je hltan prederavený žiabrovými štrbinami, prítomný u primárne vodných chordátov alebo počas embryonálneho vývinu suchozemských.

Endostyl

Pozdĺžna ryha v hltane opatrená žľaznatými a bičíkatými bunkami slúžiaca na zachytávanie potravy u nižších chordátov a lariev mihúľ.

Tunicín

Polysacharid podobný rastlinnej celulóze, ktorý tvorí tuhý rôsolovitý plášť (tunica) u podkmeňa plášťovcov.

Ascídie (Ascidiacea)

Trieda plášťovcov, ktoré v dospelosti žijú prisadnutým spôsobom života a majú tvar mechúrikov.

Salpy (Thaliacea)

Malé, aktívne pohyblivé plášťovce súdočkovitého tvaru tvoriace súčasť morského zooplanktónu.

Vršovky (Appendicularia)

Priehľadné chordáty tvoriace súčasť planktónu, ktorým sa chrbtová struna a nervová trubica zachováva po celý život.

Bezlebkovce (Cephalochordata)

Podkmeň chordátov s rybovitým tvarom tela, vnútorne segmentovaným na myoméry, bez vyvinutej lebky.

Neoténia

Jav, kedy jedince už v larválnom štádiu majú vyvinuté pohlavné orgány a sú schopné sa rozmnožovať.

Kopijovec širokoplutvý (Branchiostoma lanceolatum)

Najznámejší zástupca bezlebkovcov žijúci pri európskych brehoch, dlhý $6 - 8 \text{ cm}$.

Plakoidné šupiny

Typ šupín vyskytujúci sa u drsnokožcov, ktoré sú stavbou homologické zubom cicavcov (zubovina a sklovina).

Ganoidné šupiny

Najstarší typ masívnych kostných šupín charakteristický napríklad pre jeseterotvaré ryby.

Leptoidné šupiny

Moderný typ rybích šupín, ktoré sa delia na cykloidné (kaprotvaré) a ktenoidné (ostriežotvaré).

Amfistýlia

Spôsob pripojenia čeľustí k mozgovni, pri ktorom je horná čeľusť spojená s mozgovňou v oblasti očnice.

Hyostýlia

Typ pripojenia, kedy je horná čeľusť s mozgovňou spojená len cez hyomandibulare (u väčšiny rýb).

Heterocerkna plutva

Asymetrická chvostová plutva s nerovnako dlhými lalokmi, typická pre drsnokožce a jesetery.

Archipterygium

Mohutná párová plutva s vnútornou kostrou u násadcoplutvovcov, z ktorej sa vyvinuli končatiny suchozemských stavovcov.

Neopallium

Druhotná mozgová kôra, ktorá po prvý raz vzniká u plazov a je dominujúcim integračným centrom u cicavcov.

Jacobsonov orgán

Osobitný čuchový orgán tvorený slepými vačkami v ústnej dutine, slúžiaci na vnímanie pachov zachytených jazykom.

Statokinetický orgán

Orgán uložený vo vnútornom uchu slúžiaci na vnímanie polohy (pomocou statokónií) a pohybu.

Columella

Tyčinkovitá sluchová kostička v strednom uchu obojživelníkov, plazov a vtákov.

Syrinx

Špeciálny hlasový ústroj vtákov uložený v mieste vetvenia priedušníc.

Heterodontný chrup

Chrup s tvarovo a veľkostne rozlíšenými zubami (rezáky, špičiaky, črenové zuby a stoličky).

Kloaka

Spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy u väčšiny stavovcov (okrem cicavcov a pravých rýb).

Amniota (Blanovce)

Skupina vyšších stavovcov (plazy, vtáky, cicavce), u ktorých sa počas embryonálneho vývinu tvoria zárodočné obaly.

Kruhoústnice (Cyclostomata)

Trieda bezčeľustnatcov s hadovitým telom, holou kožou a chrupkovitou kostrou bez tiel stavcov.

Drsnokožce (Chondrichthyes)

Sekundárne morské živočíchy s chrupkovitou kostrou, plakoidnými šupinami a chýbajúcim plynovým mechúrom.

Lorenziho ampuly

Zmyslové receptory drsnokožcov schopné zaznamenávať elektrické impulzy koristi.

Lúčoplutvovce (Osteychthyes)

Najpočetnejšia trieda stavovcov s kosťou spevnenými plutvami a dýchaním cez žiabre prekryté skrelami.

Weberov orgán

Sústava kostičiek u kaprovitých rýb spájajúca plynový mechúr s vnútorným uchom pre lepší sluch.

Latiméria podivná (Latimeria chalumnae)

Jediný recentný zástupca lalokoplutvovcov, považovaný za živú fosíliu.

Urostyl

Kosť, ktorá vznikla zrastením chvostových stavcov u bezchvostých obojživelníkov (žiab).

Anapsidná lebka

Typ lebky bez spánkových jám a jarmových oblúkov, pôvodne u najstarších plazov a korytnačiek.

Pneumatizácia kostí

Jav u vtákov, pri ktorom sú kosti duté a vyplnené vzduchom, čo znižuje hmotnosť tela pri lietaní.

Cekotrofia

Špecifický jav u zajacotvarých, kedy jedince požierajú vlastné kašovité výkaly pre opätovné trávenie.