Vodík, voda a prvky s1 a s2

Slovníkové kartičky pokrývajúce vlastnosti vodíka, vody, prchavosť/tvrdosť vody, vlastnosti s1 a s2 prvkov a ich významné zlúčeniny.

Protium ($^1\text{H}$)

Ľahký vodík, prvý a najbežnejší izotop vodíka.

Deutérium ($^2\text{H}$ / $\text{D}$)

Ťažký vodík, izotop vodíka, ktorý tvorí ťažkú vodu ($\text{D}_2\text{O}$).

Trícium ($^3\text{H}$ / $\text{T}$)

Rádioaktívny izotop vodíka.

Molekulový vodík ($\text{H}_2$)

Stabilná a málo reaktívna forma vodíka obsahujúca kovalentnú nepolárnu $\sigma$ väzbu s vysokou väzbovou energiou.

Väzbová energia väzby $H-H$

Energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku väzby medzi atómami vodíka s hodnotou $436\,kJ\,mol^{-1}$.

Prechodná tvrdosť vody

Tvrdosť vody spôsobená hydrogenuhličitanmi $\text{Ca}(\text{HCO}_3)_2$ a $\text{Mg}(\text{HCO}_3)_2$, odstraňuje sa varom.

Trvalá tvrdosť vody

Tvrdosť vody spôsobená síranmi $\text{CaSO}_4$ a $\text{MgSO}_4$, odstraňuje sa pridaním sódy.

Alkalické kovy ($s^1$ prvky)

Prvky 1.A skupiny ($\text{H}$, $\text{Li}$, $\text{Na}$, $\text{K}$, $\text{Rb}$, $\text{Cs}$, $\text{Fr}$) s valenčnou konfiguráciou $ns^1$, nízkou elektronegativitou, vysokou reaktivitou a oxidačným číslom I.

Kovy alkalických zemín ($s^2$ prvky)

Prvky 2.A skupiny ($\text{Be}$, $\text{Mg}$, $\text{Ca}$, $\text{Sr}$, $\text{Ba}$, $\text{Ra}$) s valenčnou konfiguráciou $ns^2$, Vyššou tvrdosťou aj hustotou než alkalické kovy a oxidačným číslom II.

Ionizačná energia ($I$)

Energia, ktorú je potrebné dodať na odštiepenie elektrónu z atómu.

Pravidlo pevnosti kovovej väzby

Pravidlo určujúce, že čím viac valenčných elektrónov participuje na tvorbe kovovej väzby, tým je väzba pevnejšia (s výnimkou skupiny 1.B).

Elektrolýza roztavených chloridov

Priemyselný spôsob výroby prvkov $s^1$ a $s^2$ (napríklad $\text{Na}$ z $\text{NaCl}$ alebo $\text{Ca}$ z $\text{CaCl}_2$).

Kalcit a Aragonit

Dve kryštalické modifikácie (rôzne kryštálové podoby) uhličitanu vápenatého ($\text{CaCO}_3$).

Pálené vápno

Oxid vápenatý ($\text{CaO}$), vyrábaný tepelným rozkladom vápenca podľa reakcie $\text{CaCO}_3 \rightarrow \text{CaO} + \text{CO}_2$.

Hasené vápno

Hydroxid vápenatý ($\text{Ca}(\text{OH})_2$), vznikajúci reakciou páleného vápna s vodou podľa $\text{CaO} + \text{H}_2\text{O} \rightarrow \text{Ca}(\text{OH})_2$.

Sadrovec

Minerál so chemickým zložením dihydrát síranu vápenatého ($\text{CaSO}_4 \cdot 2\text{H}_2\text{O}$).

Sadra

Hemihydrát síranu vápenatého ($\text{CaSO}_4 \cdot 0,5\text{H}_2\text{O}$), vznikajúci pálením sadrovca.

Magnezit

Minerál so zložením uhličitan horečnatý ($\text{MgCO}_3$).

Dolomit

Minerál a hornina tvorená podvojným uhličitanom vápenato-horečnatým ($\text{CaCO}_3 \cdot \text{MgCO}_3$).

Baryt

Síran bárnatý ($\text{BaSO}_4$), ktorého kaša sa využíva ako kontrastná látka pri röntgenovom vyšetrení tráviaceho systému.

Horká soľ

Síran horečnatý ($\text{MgSO}_4$), používaný ako preháňadlo, pri zastavení srdcovej činnosti a pri hrozbe predčasných pôrodov.

Halit

Kamenná soľ, chemickým názvom chlorid sodný ($\text{NaCl}$).

Solanka

Vodný roztok chloridu sodného ($\text{NaCl}$).

Fyziologický roztok

$0,9\,\%$ vodný roztok chloridu sodného ($\text{NaCl}$) používaný ako infúzia a na uskladnenie kontaktných šošoviek.

Sylvín

Minerál so chemickým vzorcom chlorid draselný ($\text{KCl}$).

Karnalit

Minerál so zložením hexahydrát chloridu draselno-horečnatého ($\text{KCl} \cdot \text{MgCl}_2 \cdot 6\text{H}_2\text{O}$).

Hydroxid sodný a hydroxid draselný ($\text{NaOH}$ / $\text{KOH}$)

Biele kryštalické najsilnejšie zásady a žieraviny s hygroskopickými účinkami, používané pri výrobe mydiel.

Sóda

Uhličitan sodný ($\text{Na}_2\text{CO}_3$), zmäkčovač vody vyrábaný Solvayovým spôsobom zo solanky.

Kryštálová sóda

Dekahydrát uhličitanu sodného ($\text{Na}_2\text{CO}_3 \cdot 10\text{H}_2\text{O}$).

Sóda bikarbóna

Hydrogenuhličitan sodný ($\text{NaHCO}_3$), slabá zásada na neutralizáciu žalúdočných štiav a zložka kypriaceho prášku do pečiva.

Glauberova soľ

Dekahydrát síranu sodného ($\text{Na}_2\text{SO}_4 \cdot 10\text{H}_2\text{O}$).

Čílsky liadok

Dusičnan sodný ($\text{NaNO}_3$), používaný ako hnojivo.

Draselný liadok

Dusičnan draselný ($\text{KNO}_3$), používaný ako výbušnina a hnojivo.

Arkanit

Síran draselný ($\text{K}_2\text{SO}_4$), používaný ako hnojivo.

Potaš

Uhličitan draselný ($\text{K}_2\text{CO}_3$), používaný pri výrobe skla.