Ústavný systém, štátna moc a demokracia v Slovenskej republike

Súbor kartičiek pokrývajúci kľúčové pojmy z oblasti štátovedy, štruktúry Ústavy SR, troch zložiek moci, súdneho systému, volebných princípov a mechanizmov demokracie.

Prezident Slovenskej republiky

Hlava štátu volená priamo občanmi na 5-ročné obdobie, ktorá reprezentatívne zastupuje štát navonok a disponuje právomocami ako dojednávanie a potvrdzovanie medzinárodných zmlúv, prijímanie a poverovanie vyslancov, vyhlasovanie referenda, podpisovanie a vetovanie zákonov či vymenovávanie a odvolávanie ministrov.

Súdna moc

Nezávislá zložka štátnej moci (jurisdikcia), ktorá rozhoduje o sporoch medzi občanmi a o trestných zákonoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Súdna inštitúcia v SR, ktorá skúma zákonnosť rozhodnutí ministerstiev.

Špecializovaný súd

Súd v SR určený na riešenie obzvlášť zložitých a ťažkých prípadov porušenia zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky

Nezávislý a nestranný súdny orgán, ktorý posudzuje ústavnosť prijímaných zákonov a dodržiavanie ľudských práv.

Všeobecné súdy

Krajské a okresné súdy na Slovensku, ktoré rozhodujú v obchodných, občianskych a trestnoprávnych záležitostiach.

Vojenské súdy

Súdy zaoberajúce sa vojenskými záležitosťami, vojskami a ich príslušníkmi.

Demokracia

Forma vlády definovaná ako „vláda ľudu“, ktorej vznik sa spája s Aténami a starovekými mestskými štátmi.

Črepinový súd

Historický inštitút považovaný za prvú formu demokracie.

Princípy demokracie

Základné pravidlá demokratického poriadku zahŕňajúce garanciu a ochranu základných ľudských práv a slobôd, suverenitu ľudu, vládu väčšiny so zárukou práv všetkým občanom, deľbu štátnej moci, pravidelné slobodné voľby, právo na priamu správu verejných vecí a politický i ekonomický pluralizmus.

Prvá hlava Ústavy SR

Časť ústavy s názvom „Základné ustanovenia“, ktorá vymedzuje základné charakteristiky štátu, princípy štátneho územia, štátneho občianstva, štátneho jazyka a štátne symboly.

Druhá hlava Ústavy SR

Časť ústavy s názvom „Základné práva a slobody“, obsahujúca článok 12 („Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“) a zakotvujúca právo na život, majetok či slobodu slova a náboženstva.

Tretia hlava Ústavy SR

Časť ústavy upravujúca „Hospodárstvo Slovenskej republiky“ a ekonomický status štátu (článok 55).

Štvrtá hlava Ústavy SR

Časť ústavy upravujúca „Územnú samosprávu“, ktorej základom je obec a jej orgány: obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Piata hlava Ústavy SR

Časť ústavy venovaná zákonodarnej moci, ktorá definuje postavenie NR SR, poslancov, predsedov a podpredsedov i princípy volieb.

Šiesta hlava Ústavy SR

Časť ústavy upravujúca výkonnú moc, konkrétne postavenie prezidenta SR a vlády SR ako vrcholného orgánu výkonnej moci.

Siedma hlava Ústavy SR

Časť ústavy upravujúca súdnu moc, definujúca nezávislé a nestranné súdy a postavenie, právomoci a fungovanie Ústavného súdu SR.

Ôsma hlava Ústavy SR

Časť ústavy definujúca Prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Deviata hlava Ústavy SR

Záverečná časť ústavy obsahujúca prechodné a záverečné ustanovenia.

Konzervatívne politické strany

Politické subjekty zamerané na hodnoty ako rodina, viera a národ.

Liberálne politické strany

Politické subjekty vyznačujúce sa progresívnym prístupom, presadzovaním zmien a otvorenosťou.

Vládnuce (koaličné) strany

Politické strany, ktoré vládnu v parlamente na základe väčšiny získaných hlasov.

Parlamentné strany

Politické strany, ktoré v parlamentných voľbách získali mandát a disponujú kreslom v parlamente.

Zákonodarná moc (legislatívna)

Zložka štátnej moci tvorená štátnymi orgánmi (predovšetkým parlamentom), ktoré vytvárajú pravidlá správania a riadenia spoločnosti.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR)

Jednokomorový parlament SR zložený zo 150 poslancov volených v parlamentných voľbách, na čele ktorého stojí predseda.

Hlavné úlohy parlamentu

Prijímať a meniť ústavu, prijímať a meniť zákony, schvaľovať štátny rozpočet a posudzovať činnosť vlády.

Výkonná moc (exekutívna)

Zložka štátnej moci tvorená štátnymi orgánmi (vláda a prezident), ktoré uvádzajú prijaté zákony do života spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky

Vrcholný orgán výkonnej moci zložený zo zboru ministrov na čele s premiérom, zodpovedný za vykonávanie vnútornej a zahraničnej politiky.

Úlohy vlády SR

Vydávať právne predpisy, predkladať parlamentu programové vyhlásenie a návrh štátneho rozpočtu, pripravovať návrhy zákonov a dojednávať i pripravovať medzinárodné zmluvy.

Prezidentské voľby v SR

Priame voľby hlavy štátu na 5-ročné obdobie podľa väčšinového volebného systému; ak v prvom kole žiadny kandidát nezíska nad 50 %, koná sa druhé kolo s 2 kandidátmi.

Parlamentné voľby v SR

Voľby konané v 4-ročnom volebnom cykle založené na pomernom volebnom systéme, kde sú poslanecké kreslá rozdeľované proporcionálne podľa percentuálneho zisku hlasov.

Voľby do VÚC

Voľby do orgánov vyšších územných celkov konané každé 4 roky, kde sa predsedovia volia väčšinovým systémom a zastupiteľstvá pomerným volebným systémom.

Väčšinový volebný systém

Systém, v ktorom je územie štátu rozdelené na viacero jednomandátových obvodov, volí sa jeden konkrétny kandidát na základe absolútnej alebo relatívnej väčšiny a menšie strany majú malú šancu na úspech.

Proporcionálny (pomerný) volebný systém

Volebný systém využívaný vo svete od roku 1855 a v SR od roku 1989, pri ktorom je územie rozdelené na menší počet veľkých viacmandátových krajov a mandáty sa rozdeľujú podľa počtu voličov a zisku hlasov.

Rovnosť (volebný pilier)

Zásada volebného práva v demokracii určujúca, že každý odovzdaný hlas má rovnakú váhu.

Priamosť (volebný pilier)

Zásada volebného práva znamenajúca, že volič hlasuje priamo sám za seba bez sprostredkovateľa.

Všeobecnosť (volebný pilier)

Zásada zaručujúca právo pristúpiť k voľbám každému občanovi, ktorý dosiahol vek minimálne 18 rokov.

Tajnosť (volebný pilier)

Zásada zabezpečujúca, že volič odovzdáva svoj hlas bez toho, aby niekto iný videl jeho voľbu.

Aktívne a pasívne volebné právo

Aktívne volebné právo predstavuje možnosť občana voliť, zatiaľ čo pasívne volebné právo vyjadruje možnosť byť volený.

Ústava SR (časové vymedzenie a štruktúra)

Základný zákon štátu prijatý 1. septembra 1992 s účinnosťou od 1. januára 1993, ktorý sa skladá z Preambuly, deviatich hláv a 156 článkov.

Rigidná ústava

Vlastnosť Ústavy SR vyjadrujúca jej náročnú novelizáciu, keďže na jej zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej ($\frac{3}{5}$) väčšiny všetkých poslancov.

Polylegálna ústava

Charakteristika ústavy, ktorej znenie a ústavné normy sú rozptýlené do viacerých samostatných právnych dokumentov.

Unitaristický charakter Ústavy SR

Princíp zakotvený v článku 3 odseku 1 Ústavy SR, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.

Republikánsky charakter Ústavy SR

Princíp zakotvený v článku 101 Ústavy SR stanovujúci, že hlavou štátu Slovenskej republiky je prezident.