Základy psychológie: Osobnosti, smery a psychické procesy

Komplexný súbor flashkariet pokrývajúci analytickú psychológiu C. G. Junga, kognitívne procesy pamäti a predstavivosti, psychoanalýzu S. Freuda, humanistickú koncepciu C. Rogersa a základné pojmy všeobecnej psychológie.

Carl Gustav Jung

Švajčiarsky psychiater a psychológ ($1875 - 1961$), zakladateľ analytickej psychológie, ktorý skúmal sny, symboly, mýty a nevedomé vrstvy psychiky.

Analytická psychológia

Smer v psychológii založený Carlom Gustavom Jungom po rozchode s Freudom, zameraný na skúmanie symbolov, mýtov a kolektívneho nevedomia.

Kolektívne nevedomie

Hlboká vrstva psychiky zdieľaná všetkými ľuďmi, ktorá obsahuje univerzálne vrodené psychické vzorce vytvorené počas vývoja ľudstva.

Osobné nevedomie

Vrstva nevedomia podľa Junga, ktorá obsahuje zabudnuté spomienky, potlačené zážitky a pocity konkrétneho človeka.

Archetypy

Základné vrodené vzorce a predstavy v kolektívnom nevedomí, ktoré sa prejavujú v prežívaní, snoch, mýtoch a príbehoch.

Archetyp Matka

Archetyp predstavujúci starostlivosť, ochranu, bezpečie a lásku (napríklad matka chrániaca svoje dieťa).

Archetyp Hrdina

Archetyp stelesňujúci odvahu, prekonávanie prekážok a boj proti nebezpečenstvu (napríklad Harry Potter bojujúci proti zlu).

Archetyp Múdry starec

Archetyp predstavujúci múdrosť, životné skúsenosti a vedenie (napríklad postava Gandalfa z Pána prsteňov).

Archetyp Self (Bytostné Ja)

Archetyp predstavujúci celistvosť osobnosti a snahu o rovnováhu medzi všetkými vedomými a nevedomými časťami psychiky.

Archetyp Tieň

Archetyp zahŕňajúci vlastnosti, impulzy a pocity, ktoré si človek nechce priznať alebo ich v sebe odmieta (napríklad potlačovaná žiarlivosť).

Archetyp Maska (Persona)

Tvárová rola alebo maska, ktorú človek predvádza spoločnosti, aby sa prispôsobil sociálnym očakávaniam a situáciám.

Anima a Animus

Jungove archetypy nevedomého obrazu vlastností opačného pohlavia; Anima vyjadruje ženský archetyp u muža a Animus mužský archetyp u ženy.

Pamäť

Psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí, umožňujúci informácie prijímať, uchovávať a vybavovať si.

Učenie

Zámerné a cieľavedomé vytváranie individuálnej skúsenosti človeka.

Zapamätávanie

Základný proces pamäti spočívajúci v prijatí a uložení novej informácie do pamäťového systému.

Uchovávanie (Pamätanie)

Udržanie zapamätanej informácie v pamäti po určitý čas.

Vybavovanie

Pamäťový proces vyvolania skôr uloženej informácie z pamäti späť do vedomia.

Rozpoznávanie

Identifikovanie a znovupoznanie objektu či informácie, s ktorou sme sa v minulosti už stretli.

Zabúdanie

Prirodzený proces straty informácie alebo neschopnosti vybaviť si uložený obsah z pamäti.

Úmyselná pamäť

Forma pamäti, pri ktorej si jedinec vopred vytýči cieľ zapamätať si informácie a vynakladá vôľové úsilie.

Neúmyselná pamäť

Mimovoľné ukladanie a vybavovanie si zážitkov a podnetov bez vopred stanoveného zámeru si ich pamätať.

Senzorická pamäť

Mimoriadne krátkodobé uchovávanie zmyslových vnemov (obrazu či zvuku), ktoré trvá iba niekoľko sekúnd.

Krátkodobá pamäť

Záchytný zásobník s obmedzenou kapacitou, ktorý uchováva informácie zo senzorickej pamäte na dobu niekoľkých sekúnd až minút.

Dlhodobá pamäť

Permanentný sklad informácií s obrovskou kapacitou, ktorý uchováva poznatky a zážitky od niekoľkých hodín až po celý život.

Amnézia

Časovo ohraničená alebo úplná strata pamäti vyvolaná úrazom mozgu, stratou vedomia, toxickými látkami či emocionálnou traumou.

Hypomnézia

Čiastočné alebo selektívne zníženie pamäťovej výkonnosti, často spôsobené napríklad cievnou mozgovou príhodou.

Predstavivosť

Kognitívny psychický proces vytvárania obrazov, situácií a predstáv v mysli bez ich aktuálneho zmyslového vnímania.

Predstava

Názorný obraz vo vedomí vytvorený bez priameho pôsobenia podnetu na receptory, ktorý je v porovnaní s vnemom bledší a nestálejší.

Názorné typy predstavivosti

Rozdelenie predstavivosti podľa prevažujúceho zmyslu: zrakový (vizuálny), sluchový (auditívny) a pohybový (motorický) typ.

Pamäťové predstavy

Predstavy vznikajúce reprodukciou skôr videných, počutých alebo prežitých skutočností (konkrétne alebo všeobecné kópie skúsenosti).

Fantazijné predstavy

Nové a originálne predstavy, ktoré nevznikajú iba reprodukciou minulých zážitkov, ale ich novou a tvorivou kombináciou.

Rekonštruujúca fantázia

Vytváranie nových predstáv na základe slovného opisu, schémy, mapy alebo symbolického zobrazenia.

Tvorivá fantázia

Produkcia úplne nových, dosiaľ neexistujúcich originálnych obrazov, kľúčová pre prácu vynálezcov, vedcov a umelcov.

Bdelé snenie

Zámerné vytváranie predstáv vzťahujúcich sa k vlastnej želanej budúcnosti a osobným prianiam.

Halucinácie

Chorobné predstavy vznikajúce pri poruchách organizmu, otravách alebo duševných chorobách, ktoré človek mylne považuje za reálne vnemy.

Fantázia

Psychický proces tvorby predmetov a javov prekračujúcich hranice skutočnosti, ktorý vo vývine dieťaťa predchádza mysleniu.

Sigmund Freud

Rakúsky lekár a neurológ ($1856 - 1939$), zakladateľ psychoanalýzy, ktorý zdôraznil rolu nevedomia, detstva a pudov v ľudskej psychike.

Psychoanalýza

Psychologický smer zameraný na skúmanie nevedomých pochodov, vnútorných konfliktov, pudov, snov a zážitkov z raného detstva.

Model psychiky ako ľadovec

Freudovo prirovnanie, kde malá časť nad hladinou predstavuje vedomie a dominantná skrytá časť pod vodou predstavuje nevedomie.

ID

Najhlbšia nevedomá zložka osobnosti riadená heslom „Chcem to hneď!“, obsahujúca pudy a základné biologické potreby.

Princíp potešenia

Základné pravidlo fungovania zložky ID vyžadujúce okamžité uspokojenie túžob a vyhnutie sa akejkoľvek nepríjemnosti.

EGO

Racionálna zložka osobnosti hľadajúca realistické kompromisy medzi impulzmi ID, požiadavkami SUPEREGA a vonkajšou realitou.

Princíp reality

Riadiaci princíp zložky EGO, ktorý zvažuje reálne možnosti a dôsledky konania pred uskutočnením rozhodnutia.

SUPEREGO

Zložka osobnosti predstavujúca zvnútornené morálne zásady, pravidlá, ideály a svedomie, vyvolávajúca pocity viny pri pochybení.

Carl Rogers

Americký psychológ ($1902 - 1987$), popredný predstaviteľ humanistickej psychológie, autor teórie zameranej na človeka a sebapoňatie.

Humanistická psychológia

Smer psychológie zameraný na osobný rast, sebarealizáciu, slobodnú vôľu, dôstojnosť a pozitívny potenciál každého jedinca.

Sebarealizácia

Vrodená tendencia človeka rozvíjať svoje vnútorné schopnosti, napĺňať potenciál a stávať sa najlepšou verziou seba samého.

Sebapoňatie

Súhrn predstáv, postojov a presvedčení, ktoré má človek o sebe samom ako odpoveď na otázku „Kto som?“.

Reálne Ja

Rogersov pojem označujúci spôsob, akým človek vníma sám seba, svoje vlastnosti a schopnosti v prítomnosti.

Ideálne Ja

Predstava človeka o tom, akým by si prial byť, zahŕňajúca jeho ambície, hodnotové ciele a očakávania od seba samého.

Kongruencia

Stav súladu medzi reálnym Ja a ideálnym Ja, pri ktorom je vnímaný rozdiel medzi skutočnosťou a ideálom malý.

Nekongruencia

Výrazný rozpor medzi reálnym Ja a ideálnym Ja, ktorý v človeku vyvoláva napätie, úzkosť, neistotu a nízku sebaúctu.

Bezpodmienečné prijatie

Prijatie a ocenenie človeka takého, aký je, bez ohľadu na jeho konkrétne úspechy, chyby alebo zlyhania.

Podmienečné prijatie

Poskytovanie lásky, uznania a hodnoty človeku iba za predpokladu, že plní stanovené požiadavky a kritériá druhých.

Sebaúcta

Miera toho, ako si človek sám seba váži, hodnotí sa a prijíma svoje silné aj slabé stránky.

Psychológia

Veda o duševnom živote (z gréckeho psyché = duša, logos = veda), ktorá študuje prežívanie, správanie, psychické stavy a procesy.

Wilhelm Wundt

Nemecký vedec, ktorý v roku $1879$ v Lipsku založil prvé experimentálne laboratórium, čo znamenalo vznik samostatnej psychológie.

Prežívanie

Vnútorný, subjektívny a priamo nepozorovateľný svet človeka, ktorého obsah tvoria psychické procesy, stavy a vlastnosti.

Správanie

Vonkajší pozorovateľný prejav psychiky, prostredníctvom ktorého človek komunikuje svoje postoje, emócie a potreby okoliu.

Vedomé správanie

Správanie, ktoré si človek plne uvedomuje a dokáže ho vôľou riadiť (napríklad učenie sa na písomku).

Mimovoľné správanie

Vonkajšie reakcie prebiehajúce bez vedomého úmyslu a vôľovej kontroly (napríklad začervenanie sa od hanby).

Úmyselné správanie

Zámerné konanie zamerané na dosiahnutie konkrétneho vopred vytýčeného cieľa (napríklad pomoc spolužiakovi).

Automatické správanie

Činnosť vykonávaná rutinne a zvykovo takmer bez premýšľania (napríklad umývanie zubov).

Reflexné správanie

Okamžitá a mimovoľná reakcia organizmu na zmyslový podnet (napríklad prudké odtiahnutie ruky od horúcej podložky).

Sociálne správanie

Akékoľvek správanie odohrávajúce sa vo vzťahu k iným ľuďom, zahŕňajúce komunikáciu a kooperáciu.

Agresívne správanie

Konanie smerujúce k zámernému ublíženiu, poškodeniu, napadnutiu alebo urážke inej osoby.

Psychika

Celkový duševný systém človeka integrujúci prežívanie, správanie, vedomie aj nevedomie.