Biologické základy bunky a jej chemické zloženie

Sada slovníkových kartičiek pokrývajúca sacharidy, minerálne prvky, nukleové kyseliny a históriu objavenia bunky.

Glukóza

Hroznový cukor patriaci medzi monosacharidy.

Fruktóza

Ovocný cukor patriaci medzi monosacharidy.

Deoxyribóza

Monosacharid, ktorý je zložkou $DNA$.

Sacharóza

Repný cukor patriaci medzi disacharidy.

Maltóza

Sladový cukor patriaci medzi disacharidy.

Laktóza

Mliečny cukor patriaci medzi disacharidy.

Galakóza

Mozgový cukor uvedený medzi disacharidmi.

Škrob

Polysacharid so zásobnou funkciou v rastlinách.

Glykogén

Živočíšny škrob s plnením zásobnej funkcie u živočíchov.

Luloza

Polysacharid tvoriaci bunkovú stenu rastlín.

Chitín

Polysacharid tvoriaci bunkovú stenu húb.

Horčík ($Mg$)

Prvok vstupujúci do chlorofylu a dôležitá zložka metabolizmu nukleových kyselín.

Chlór ($Cl^-$)

Anión zabezpečujúci reguláciu $pH$ bunkového prostredia.

Vápnik ($Ca^{2+}$)

Prvok regulujúci vylučovanie vody; zložka proteáz, medzibunkovej komunikácie, činnosti svalov a základu opornej sústavy.

Kyslík ($O$)

Zložka bunkovej vody a organických látok, kde $O_2$ vystupuje ako akceptor elektrónov pri aeróbnom dýchaní.

Draslík ($K$)

Základný anorganický katión bunky, aktivátor niektorých enzýmov, osmotickej regulácie a svalovej činnosti.

Železo ($Fe^{2+}$)

Prvok obsiahnutý v hemoglobíne, ktorý je krvným farbivom cicavcov.

Sodík ($Na^+$)

Katión zodpovedný za zadržiavanie vody v bunke, reguláciu osmotického tlaku a prenos nervového vzruchu.

Uhlík ($C$)

Prvok umožňujúci vytvárať rôzne dlhé reťazce, ktoré sú základom molekúl organických látok.

Nukleové kyseliny

Makromolekulové zlúčeniny nachádzajúce sa v bunkovom jadre a niektorých organelách, zodpovedné za organizáciu, rozmnožovanie, ukladanie a prenos genetických informácií a syntézu bielkovín.

Nukleotid

Základná stavebná jednotka nukleových kyselín skladajúca sa z $3$ zložiek, spájajúca sa kovalentnými väzbami do polynukleotidového reťazca.

Nukleozid

Zlúčenina, ktorá vzniká odštiepením (odstúpením) zvyšku $H_3PO_4$ z nukleotidu.

Purínové dusíkaté bázy

Dusíkaté bázy $A$ a $G$.

Pyrimidínové dusíkaté bázy

Dusíkaté bázy $C$, $T$ a $U$.

Prvý mikroskop

Vynález z roku $1610$.

Robert Hooke

Biológ, ktorý v roku $1665$ prvýkrát použil mikroskop na štúdium biologických objektov a pomenoval komôrky kôry stromov ako bunky.

Marcello Malpighi

Vedec, ktorý podrobnejšie opísal bunku a ako prvý pozoroval živočíšnu bunku.

Leeuwenhoek

Objaviteľ mikroorganizmov.

Brown

Objaviteľ bunkového jadra.

Bunková teória

Teória sformulovaná Matthiasom Jakobom Schleidenom a Theodorom Schwannom ($1838$) a taktiež Janom Evangelistom Purkyně ($1834$), definujúca bunku ako základnú štruktúrnu a funkčnú jednotku vznikajúcu delením.