Biológia - Všeobecné vlastnosti živých sústav a chemické zloženie bunky

Slovníkové kartičky zamerané na všeobecné vlastnosti živých sústav, organizáciu, históriu cytológie a chemické zloženie buniek podľa prednáškových poznámok.

Biológia

Veda o živej prírode, ktorá skúma formy živých sústav, ich vlastnosti a procesy (z gréckeho bios = život).

Biogénne prvky

Prvky tvoriace spoločný chemický základ živých sústav, napríklad $C$, $O$, $H$, $N$, $P$, $S$, $K$, $Mg$, $Fe$, $Ca$.

Štruktúra živých sústav

Stupňovité usporiadanie organizácie živej hmoty: $\text{atóm} \rightarrow \text{molekula} \rightarrow \text{makromolekuly} \rightarrow \text{bunka} \rightarrow \text{Ž: tkanivo / R: pletivo} \rightarrow \text{orgány} \rightarrow \text{orgánová sústava} \rightarrow \text{organizmus}$.

Metabolizmus

Premena látok a energií v živých sústavách, ktorá zahŕňa látkový metabolizmus (tok látok), energetický metabolizmus (tok energií) a tok informácií.

Homeostáza

Stálosť vnútorného prostredia organizmu udržiavaná pomocou autoregulácie.

Ontogenéza

Individuálny vývin jedinca od oplodnenia až po smrť, počas ktorého sa realizujú jeho genetické informácie.

Evolúcia

Dlhodobý vývoj organizmov spojený s ich prispôsobovaním sa meniacim sa podmienkam prostredia.

Nebunkové organizmy

Vnútrobunkové parazity tvorené nukleovou kyselinou obalenou bielkovinou, ktoré nemajú vlastný metabolizmus a nedokážu samostatne prežiť.

Jednobunkové organizmy

Organizmy tvorené jedinou bunkou, ktorá plní všetky ich životné funkcie; delia sa na prokaryotické a eukaryotické.

Prokaryotické organizmy

Jednoduchšie jednobunkové organizmy s nepravým jadrom, medzi ktoré patria baktérie, sinice a archeóny.

Eukaryotické jednobunkové organizmy

Zložitejšie jednobunkové organizmy s pravým jadrom, napríklad prvoky, jednobunkové riasy a jednobunkové huby (kvasinky).

Bunkové kolónie

Prechod medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami; vznikajú delením materskej bunky, kde dcérske bunky zostávajú spolu, ale každá je schopná samostatnej existencie (napr. váľač gúľavý).

Mnohobunkové organizmy

Organizmy tvorené veľkým počtom eukaryotických buniek spojených do jedného celku.

Indivíduá vyššieho rádu

Záväzné spoločenstvá organizmov s trvalým anatomickým a funkčným rozlíšením jedincov, ktorí nemôžu existovať samostatne (napr. sociálny hmyz ako včely).

Bunka

Základná stavebná a funkčná jednotka všetkých organizmov.

Cytológia

Vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom buniek.

Robert Hook

Objaviteľ mikroskopu, ktorý popísal bunky (cellula).

Marcelo Malpighi

Cytológ, ktorý popísal štruktúru rastlinnej a živočíšnej bunky.

Anthony van Leeuwenhoek

Cytológ, ktorý popísal mikroorganizmy.

Bunková teória (1838)

Teória publikovaná Purkyňom, Schleidenom a Schwannom, podľa ktorej je bunka základom tiel rastlín aj živočíchov, nositeľom všetkých životných funkcií a vzniká delením už existujúcej materskej bunky.

Voda v bunke

Tvorí $60\text{--}90$% obsahu bunky, slúži ako rozpúšťadlo anorganických a organických látok, je prostredím pre prebiehajúce chemické reakcie a zabezpečuje termoreguláciu.

Anorganické ióny v bunke

Ióny ako $Na^+$, $K^+$, $Ca^{2+}$, $Mg^{2+}$, $Fe^{2+}$, $Cl^-$ a $HCO_3^-$ (anión kyseliny uhličitej), ktoré ovplyvňujú hospodárenie s $H_2O$, pH a osmotické pomery.

Monosacharidy

Jednoduché cukry, medzi ktoré patrí ribóza (v RNA), deoxyribóza (v DNA), glukóza (hroznový / krvný cukor) a fruktóza (ovocný cukor).

Disacharidy

Cukry tvorené dvoma monosacharidmi, napríklad sacharóza (repný cukor), laktóza (mliečny cukor) a maltóza (sladový cukor).

Polysacharidy

Zložité cukry s energetickou, zásobnou a štrukturálnou funkciou, napríklad škrob a celulóza (v rastlinných bunkách), glykogén (v živočíšnych bunkách) a chitín (v bunkovej stene húb).

Tuky a lipidy

Organické zlúčeniny (estery mastných kyselín alebo vosky), ktoré plnia funkciu ochrany orgánov, tepelnú, zásobnou, energetickú, stabilnú funkciu a slúžia ako rozpúšťadlo pre vitamíny.

Proteíny (bielkoviny)

Vysokomolekulové organické látky so stavebnou a pohybovou funkciou, ktoré tvoria enzýmy, hormóny a protilátky.

Aminokyselina

Základná stavebná jednotka bielkovín; existuje $20$ druhov aminokyselín, ktorých kombináciami vznikajú rôzne typy bielkovín.

Nukleové kyseliny

Látky nachádzajúce sa v jadre každé bunky, cytoplazme a bunkových štruktúrach (napr. mitochondriách), ktoré uchovávajú a prenášajú genetickú informáciu z materskej na dcérsku bunku a sú dôležité pri tvorbe bielkovín.

Nukleotid

Základná štruktúrna jednotka nukleových kyselín tvorená pentózou (deoxyribóza v DNA, ribóza v RNA), zvyškom $H_3PO_4$ a organickými dusíkatými bázami.

Organické dusíkaté bázy nukleotidov

Podľa poznámok sa delia na purínové (adenín, cytozín) a pyrimidínové (týmín, uracil, guanín).