1/36
Looks like no tags are added yet.
Atóm, atómová teória
základná stavebná častica všetkých látok, J. Dalton sformuloval atómovú teóriu
Demokritos a Leukippos
názor, že látky sa skladajú z nepatrných a nedeliteľných čiastočiek (atomos - nedeliteľný)
Atómová teória časti
prvky su zložené z malých častíc - atómov, pri chemických reakciách dochádza k spájaniu, oddeľovaniu, atómy nevznikajú ani nemiznú
jadro sa skladá:
protóny - častice s kladným nábojom, udáva ho Z, (atómové číslo), neutróny - častice bez náboja, udáva ho N
nukleóny
protóny + neutróny, počet v jadre udáva nukleónové číslo A, (hmotnostné číslo), A = N + Z
nuklidy
látky, zložené z atómov, ktoré majú rovnaké protónové, neutrónové a rovnaké nukleónové číslo
izotopy
atómy s rovnakým počtom protónov a s rôznym počtom neutrónov, v prírode sa vyskytujú viaceré, ale vždy je jeden hlavný, majú rovnaké chemické vlastnosti, ale rôzne fyzikálne vlastnosti
elementárne častice
protóny, elektróny a neutróny, skladajú sa z trojice fundamentálnych častíc - kvarkov,
náboje častíc
protón - + 1,602 × 10 na -19 C, elektrón - - toto isté, neutrón nemá náboj
hmotnosť elementárnych častíc
protón - 10 na -27, elektrón - 10 na -31, neutrón - 10 na -27 v kg
modely atómu
planetárny, stacionárny, kvantovomechanický
planetárny model
elektróny v atómovom obale obiehajú okolo atómového jadra po bližšie neurčených kružniciach
stacionárny
elektróny obiehajú iba po kružniciach s určitým polomerom, tzv. stacionárne dráhy, s určitou konštantnou energiou, energia s môže meniť po dávkach - kvantách pri prechode z jednej dráhy na druhú
kvantovomechanický model
elektrónu sa priraďujú aj vlnové vlastnosti, Heisenbergov princíp - nemožno určiť presnú polohu a rýchlosť elektrónov, grafickým vyjadrením vlnovej funkcie je orbitál - priestor, kde je pravdepodobnosť výskytu elektrónu najväčšia
elektrónová hustota
hodnota pravdepodobnosti výskytu elektrónu v danom mieste
orbitály
oblasti najhustejšieho výskytu elektrónov v elektrónovom obale, ich stavy a energie určujú 3 kvantové čísla, ohraničujú oblasť z 95 - 99% pravdepodobnosťou výskytu elektrónu
hlavné kvantové číslo
(n), určuje energiu elektrónu v atóme, nadobúda hodnoty od 1 po nekonečno, elektróny s rovnakým kvantovým číslom tvoria elektrónovú vrstvu, označujú sa číslicami od 1 - 8 alebo písmenami od K - Q
vedľajšie kvantové číslo
(l), určuje tvar a energiu orbitálu a nadobúda hodnoty od 0 do n-1, hodnoty vedľajšieho kvantového čísla označujú písmenami s, p, d, f,
magnetické kvantové číslo
(m), určuje orientáciu orbitálu v priestore, nadobúda hodnoty od -l po +l, vrátane 0
energia elektrónu
rastie so stúpajúcim n a v rámci jednej vrstvy so stúpajúcim l, existujú orbitály aj g, h, i, ale najprv v prírode sa obsadzujú základné orbitály
orbitál s
guľovo symetrický, l = 0, m = 0
orbitál p
má 3 možné priestorové orientácie, l = 1, m = -1, 0, 1
orbitál d
má 5 priestorových orientácií, l = 2, m = -2, -1, 0, 1, 2,
orbitál f
má 7 priestorových orientácií, l = 3, m = -3, -2, -1, 0, 1, 2, 3,
podvrstva
elektróny s rovnakým hlavným a vedľajším kvantovým číslom tvoria ju, vrstva s kvantovým číslom n má n podvrstiev
degenerované orbitály
orbitály s rovnakou energiou, rovnakým hlavným a vedľajším kvantovým číslom
spinové kvantové číslo
(s), charakterizuje rotáciu elektrónu okolo vlastnej osi, nadobúda hodnoty +- 1/2, je charakteristikou elektrón, počet elektrónov 2n na 2
elektrónová konfigurácia atómu
ukazuje obsadenie atómových orbitálov elektrónmi
Pauliho princíp
v atóme nemôžu existovať elektróny, ktoré by mali všetky 4 kvantové čísla rovnaké, musia sa líšiť aspoň spinovým kvantovým číslom, v každom orbitále môžu byť max. 2 elektróny, preto s = 2, p = 6, d = 10, f = 14,
Hundovo pravidlo
orbitály s rovnakou energiou sa obsadzujú najprv všetky jedným elektrónom s rovnakým spinovým číslom, až potom sa dopĺňajú s elektrónom s opačným spinovým číslom, ak je to možné elektróny zostávajú nespárené, lebo takto majú atómy menšiu energiu
výstavbový princíp
(princíp minimálnej energie) orbitály s nižšou energiou sa zapĺňajú elektrónmi skôr než orbitály s vyššou energiou, najprv sa zapĺňajú orbitály s nižším súčtom n + l, v prírode rovnosti sa obsadzujú orbitály s menším n, 1s, 2s, 2p, 3s, 3p, 4s, 3d, 4p, 5s, 4d, 5p, 6s, 4f, 5p, 6p,
valečné elektróny
nachádzajúce sa v najvyššej energetickej hladine, valečnej vrstve, určujú chemické vlastnosti atómu prvku
excitácia
energia potrebná na odtrhnutie elektrónu od atómu, dodaním energie sa atóm dostane do excitovaného stavu a jeden alebo viac valečných elektrónov prejde na vyššiu energetickú hladinu, označuje sa *, základný stav je stav s najnižšou energiou,
ionizačná energia
na odtrhnutie jedného elektrónu od elektroneutrálneho atómu je potrebné dodať 1 ionizačnú energiu, každá nasledujúca ionizačná energia je vyššia ako predchádzajúca
ionizácia
proces, pri ktorom sa dodaním dostatočne veľkej energie odtrhne jeden alebo viac elektrónov z obalu a z elektroneutrálneho atómu vznikne katión, elektróny sa po odtrhnutí môžu spojiť s iným atómom a takto vzniká anión
elektrónová afinita
energia uvoľnená pri vzniku aniónu z atómu v plynnom stave