Náklady, výnosy a kalkulácie v podniku

Cvičné kartičky vo forme otázok a odpovedí pokrývajúce podnikovú ekonomiku: charakteristiku a členenie nákladov, výnosov, rozdiely medzi nákladmi, výdavkami a výdajmi, kalkulačný vzorec, kalkulačné metódy a výpočet bodu zlomu.

Ako sa členia náklady podniku podľa charakteru činnosti (z hľadiska účtovníctva)?

Členia sa na:

1. Náklady na hospodársku činnosť (napr. spotreba materiálu vo výrobnom podniku)

2. Náklady na finančnú činnosť (napr. platené úroky za úver do banky).

Čo sú to výnosy a ako sa členia z hľadiska podniku ako celku a z vnútroorganizačného hľadiska?

Výnosy predstavujú realizované výkony vyjadrené v peniazoch.

• Z hľadiska podniku ako celku: predstavujú zvýšenie niektorého druhu majetku alebo zníženie záväzku v peňažnom vyjadrení.

• Z vnútroorganizačného hľadiska: vznikajú pri realizácii výkonov vo vnútri podniku a označujú sa ako vnútroorganizačné výnosy.

Aký je rozdiel medzi fixnými a variabilnými nákladmi z hľadiska závislosti od objemu výkonov?

• Fixné náklady: Sú stále, nemenia sa so zmenou objemu výkonov (napr. nájomné, osvetlenie, úroky, odpisy, upratovanie, platy).
• Variabilné náklady: Sú premenlivé, ich celková výška sa mení v závislosti od objemu výkonov (napr. náklady na materiál, úkolové mzdy robotníkov).

Ako sa vypočítajú celkové náklady a priemerné náklady na jednotku výkonu?

• Celkové náklady: $\text{Celkové náklady} = \text{Fixné náklady} + \text{Variabilné náklady}$
• Priemerné náklady na jednotku: $\text{Priemerné náklady} = \frac{\text{Celkové náklady}}{\text{Objem výkonov}}$

Čo vyjadruje bod zlomu (kritický objem výroby) a aký je jeho vzorec?

Bod zlomu (break-even point) predstavuje množstvo výrobkov, ktoré musí podnik vyrobiť a predať, aby dosiahol nulový zisk (tržby sa rovnajú celkovým nákladom a podnik nie je v strate ani v zisku). Vzorec: $\text{Kritický objem} = \frac{\text{celkové fixné náklady}}{\text{cena jedného výrobku} - \text{variabilné náklady na jeden výrobok}}$

Čo je to kalkulácia a akými veličinami môže byť vyjadrený kalkulovaný výkon?

Kalkulácia je výpočet priamych a nepriamych nákladov na výrobok alebo službu. Výkon môže byť vyjadrený:

• množstvom ($\text{ks}$, kusy)
• hmotnosťou ($\text{kg}$, kilogramy)
• plochou ($\text{m}^2$, štvorcové metre)
• časom (hodiny) a iné.

Aký je rozdiel medzi priamymi a nepriamymi nákladmi pri zostavovaní kalkulácie?

• Priame náklady: Dajú sa priamo priradiť ku konkrétnemu výrobku (napr. látka na $1$ tričko, mzda krajčírky za ušitie $1$ trička) a počítajú sa priamo na kalkulačnú jednotku podľa noriem spotreby.
• Nepriame náklady: Sú spoločné pre viacero výrobkov alebo činností a nedajú sa jednoducho priradiť jednému výrobku (napr. osvetlenie haly, nájom skladu); rozpočítavajú sa pomocou režijnej prirážky alebo režijnej sadzby.

Aké tri základné druhy réžie rozlišujeme a čo zahŕňajú?

1. Výrobná réžia: Spoločné výrobné náklady, ktoré sa nedajú určiť priamo na jeden produkt (napr. spotreba energie, mzda vedúceho výroby).
2. Správna réžia: Náklady na riadenie a administratívu firmy (napr. kancelárske potreby, cestovné náklady).
3. Odbytová réžia: Náklady súvisiace s odbytom výrobkov alebo služieb (napr. reklama, skladovanie).

Čo označuje ekonomický pojem odbyt?

Označuje predaj a umiestňovanie hotových výrobkov, tovarov alebo služieb na trhu.

Aké položky a medzisúčty tvoria úplný kalkulačný vzorec?

1. Priamy materiál
2. Priame mzdy
3. Ostatné priame náklady (napr. zdravotné a sociálne poistenie)
4. Výrobná réžia $\rightarrow$ Súčet 1.–4. = Vlastné náklady výroby
5. Správna réžia $\rightarrow$ Súčet 1.–5. = Vlastné náklady výkonu
6. Odbytová réžia $\rightarrow$ Súčet 1.–6. = Úplné vlastné náklady výkonu (ÚVNV)
7. Zisk $\rightarrow$ Súčet 1.–7. = Predajná cena bez DPH
8. DPH (nepriama daň) $\rightarrow$ Súčet 1.–8. = Predajná cena s DPH.

Ako sa členia kalkulácie podľa času ich zostavenia a aký je ich význam?

1. Predbežná kalkulácia: Určuje náklady na kalkulačnú jednotku vopred a slúži ako podklad pre cenové rozhodovanie.
2. Výsledná kalkulácia: Zostavuje sa po uskutočnení výkonov, zisťuje skutočnú spotrebu na kalkulačnú jednotku a slúži ako základ na zistenie výsledku hospodárenia.

Kedy sa v podniku používa kalkulácia jednoduchým delením a kedy kalkulácia pomerovými číslami?

• Jednoduchým delením: Používa sa vtedy, keď podnik vyrába iba jeden rovnaký druh výrobku.
• Pomerovými číslami: Používa sa v podnikoch, kde sa vyrába viac druhov výrobkov s rovnakým alebo podobným technologickým postupom, ktoré sa však odlišujú hmotnosťou, veľkosťou alebo kvalitou.

Aký je rozdiel medzi režijnou sadzbou a režijnou prirážkou pri prirážkovej kalkulácii?

• Režijná sadzba: Udáva výšku nepriamych nákladov na jednotku výkonu/činnosti (napr. na jednu strojovú hodinu): $\text{Režijná sadzba} = \frac{\text{režijné náklady}}{\text{rozvrhová základňa v naturálnych jednotkách}}$
• Režijná prirážka: Vyjadruje percentuálny podiel režijných nákladov z peňažnej rozvrhovej základne (napr. z priamych miezd): $\text{Režijná prirážka} = \frac{\text{režijné náklady}}{\text{rozvrhová základňa v peňažných jednotkách}} \times 100\%$

Ako sa pri kalkulácii pomerovými číslami prepočítava skutočný objem výroby (na príklade pekárne s rožkami, uzlami a chlebom)?

Skutočný objem výroby sa vynásobí pomerovým číslom každého výrobku:

• Rožok celozrnný: $20\,000\,\text{kg} \times 1{,}0 = 20\,000\,\text{kg}$
• Uzol celozrnný: $8\,000\,\text{kg} \times 1{,}4 = 11\,200\,\text{kg}$
• Chlieb pšenično-ražný: $12\,000\,\text{kg} \times 1{,}5 = 18\,000\,\text{kg}$ Spolu prepočítaná výroba činí $49\,200\,\text{kg}$. Pri celkových nákladoch výroby $68\,880\,\text{€}$ sú náklady na $1\,\text{kg}$ prepočítaného výrobku: $\frac{68\,880\,\text{€}}{49\,200\,\text{kg}} = 1{,}4\,\text{€/kg}$.

Ako sa vypočíta percento prirážky réžie pri rozvrhovej základni priamych miezd $10\,000\,\text{€}$ a rozpočtoch réžií: výrobná $15\,000\,\text{€}$, správna $18\,000\,\text{€}$ a odbytová $2\,700\,\text{€}$?

• % prirážky výrobnej réžie: $\frac{15\,000\,\text{€}}{10\,000\,\text{€}} \times 100\% = 150\%$
• % prirážky správnej réžie: $\frac{18\,000\,\text{€}}{10\,000\,\text{€}} \times 100\% = 180\%$
• % prirážky odbytovej réžie: $\frac{2\,700\,\text{€}}{10\,000\,\text{€}} \times 100\% = 27\%$

Čo sú to prvotné (externé) náklady a aké skupiny nákladov do nich patria?

Prvotné náklady predstavujú spotrebu výrobných faktorov pri ich vstupe do podniku a vznikajú pri styku s externým okolím (dodávateľmi). Patria sem:

• Spotrebované nákupy (energia, materiál)
• Náklady na externé služby (opravy a udržiavanie DM, cestovné, nájomné)
• Osobné náklady (mzdové, sociálne a zdravotné poistenie)
• Dane a poplatky (daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľností)
• Odpisy (odpisy DNM a DHM)
• Finančné náklady (platené úroky, kurzové straty)
• Iné (dary, manká a škody).

Čo sú to druhotné (interné) náklady a aké sú ich typické príklady?

Sú to náklady, ktoré vznikajú pri poskytovaní výkonov vnútri toho istého podniku a predstavujú spotrebu výkonov iných vnútroorganizačných útvarov. Príklady:

• Podniková doprava pre výrobné oddelenie
• Oprava strojov vlastným údržbárskym oddelením
• Dodávka energie z vlastnej podnikovej elektrárne.

Aký je vecný rozdiel medzi pojmami náklad, výdavok a výdaj?

1. Náklad: Peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov (napr. spotreba materiálu vo výrobe).
2. Výdavok: Úbytok a úhrada peňažných prostriedkov.
3. Výdaj: Fyzický úbytok materiálu zo skladu.

V čom spočíva vecný a časový nesúlad medzi nákladmi a výdavkami a aké položky vznikajú pri časovom nesúlade?

• Vecný nesúlad: Nastáva vtedy, keď vznikne výdavok, ktorý nie je nákladom, alebo vznikne náklad, ktorý nie je výdavkom.
• Časový nesúlad: Náklady a výdavky vznikajú v odlišných časových obdobiach. Položky časového nesúladu: a) Náklady budúcich období: Najskôr vznikne výdavok a až neskôr náklad (napr. predplatné novín, vopred zaplatené nájomné). b) Výdavky budúcich období: Náklady bežného účtovného obdobia, ktoré sa finančne uhradia až v budúcom období (napr. nájomné za december zaplatené v januári).

Podľa akých hlavných hľadísk sa v podniku členia náklady?

1. Podľa pôvodu: prvotné a druhotné
2. Podľa druhov (druhové členenie): spotreba materiálu a energie, mzdové náklady, odpisy DNM a DHM atď.
3. Z hľadiska kalkulácie: priame a nepriame
4. Podľa závislosti od objemu výkonov: fixné a variabilné
5. Podľa charakteru činnosti: náklady na hospodársku činnosť a náklady na finančnú činnosť.