1/28
Looks like no tags are added yet.
Ján Kollár
básnik a evanjelický farár, nie celkom historik
idea všeslovanskej vzájomnosti; druhá fáza národného obrodenia (pôsobil v Pešti), neskôr univerzita vo Viedni
vo Viedni vydával Slovenské noviny v biblickej češtine
Slovania podľa neho jeden národ so 4 jazykmi, slovenčina = podnárečie češtiny; odmietal Štúrovu slovenčinu
nie je kritický historik
Diela:
Slávy dcéra (1824) – prvá báseň o slovanstve, žalospev nad slovanskou minulosťou; predspev + 5 spevov podľa riek; osobnosti dejín delí do slovanského neba a pekla
Národné spievanky čili písne svjetské lidu slovenského v uhřích – 2 zväzky (so Šafárikom a Benediktom), ľudové piesne zapísané v dobovej slovenčine
Hlasové o potřebe jednoty spisovného jazyka pro Čechi, Moravani a Slováki – odpoveď na Štúrove jazykové diela z 1846, obhajoba biblickej češtiny proti štúrovcom
Staroitália Slavjanská (vyšlo po smrti) – dokazuje osídlenie severného Talianska Slovanmi
Ľudovít Štúr
kodifikátor spisovnej slovenčiny (1843), tretia fáza obrodenia; politik, jazykovedec, novinár, básnik
spolok Tatrín (1844); Slovenskje národnje noviny s prílohou Orol tatranský (1845 – 1848)
1847 – 1848 poslanec Uhorského snemu za Zvolen; 1848 Slovanský zjazd v Prahe, vznik SNR vo Viedni
Diela:
19. storočie a maďarizmus (1845) – obranný spis v nemčine o útlaku Slovákov
Nárečia slovenskou a potreba písania v tomto nárečí – zdôvodnenie spisovného jazyka
Náuka reči slovenskej – gramatika a fonetický pravopis
Spevy a piesne (1853) – sklamanie z revolúcie, nádej na zmenu
Starý a nový vek Slovákov – asi poznámky k prednáškam na lýceu; dejiny Slovákov, odsúdenie maďarizácie
Slovanstvo a svet budúcnosti (po smrti, v Rusku) – budúcnosť Slovanov; kríza Západu, odmieta socializmus
Mikuláš Dohnány
. pisovateľ, redaktor, historik
Štúrov študent, na protest odišiel z Bratislavy do Levoče; účastník dobrovoľníckych výprav 1848/49
prvý historik povstania 1848/49, písal ako jeho účastník (treba konfrontovať s prameňmi)
Diela:
Odchod z Bratislavy (hraná 1846 v Levoči, len v rukopise) – hra o protestnom odchode študentov po zosadení Štúra
História povstania slovenského 1848 – 2. diel nedopísal; 1. diel: dejiny od Veľkej Moravy po 40. roky, príprava povstania, príloha s dobovými dokumentmi
Ľudovít Stárek
katolícky kňaz, regionálny historik stredného Považia, Žiliny a Trenčína; riaditeľ gymnázia v Trenčíne
propagoval kult sv. Svorada a Benedikta; usporiadal žilinský mestský archív
1852 znovuobjavil nápis na trenčianskej hradnej skale (preklad nesprávny)
Diela:
Dejiny mesta Žilina vypísané a zostavené z archívnych listín – v rukopise; Lombardini ho preložil a vydal pod svojím menom ako Stručný dejepis slobodného mesta Žilina (1870)
Dejiny Trenčína – ostali v rukopise
Sprievodca po trenčianskej hradnej zrúcanine… (časť vyšla 1852) – staršie dejiny mesta a hradu
Juraj Ďurikovič
vlastivedný bádateľ, právnik, úradník na panstvách; prívrženec maďarizácie
pokračoval v odkaze Mateja Bela – historicko-geografický opis stolíc; vydal len Oravskú stolicu
Diela:
Notitia historico-geographica comitatus Arvensis – doplnenie Belovej notície o Orave: príroda, obyvateľstvo, topografia obcí
Vypsání cesty z Prešpurské stolice do Oravské – veršovaný prosbopis po slovensky
Diplomatarium civitatis Posoniensis, Diplomatarium civitatum oppidorum Arcium – diplomatáre, v rukopise v Budapešti
Michal Semian
prezývka „milujúci švagor“; evanjelický kňaz, vychovávateľ v Lubline (Poľsko)
písal príležitostné básne (k meninam a sviatkom), prekladal z maďarčiny
obdivovateľ Jozefa II. a jeho reforiem
Diela:
Kratičké historické vypsání kniežat a králů uhorských (1786 Bratislava) – v jozefínskom duchu, z maďarských prameňov bez kritiky; vynecháva Veľkú Moravu a začína uhorskými panovníkmi; teória trojitého zaujatia vlasti (Huni, Avari, Maďari); oslava vládnucej šľachty
rukopisný denník – zemepisný obraz miest zo študijných ciest po Nemecku
Jonáš Záborský
spisovateľ, historik, publicista; evanjelický, neskôr katolícky kňaz
v Halle sa zoznámil so Štúrom, ideovo si neboli blízki; prívrženec Kollára, preto odmietol Tatrín
podieľal sa na Žiadostiach slovenského národa (1848), za činnosť väznený
1850 – 1853 redaktor Slovenských novín vo Viedni (biblická čeština, vydával Kollár)
spoluzakladateľ Matice slovenskej (dal 100 zlatých); štipendiá pre chudobných študentov
Diela:
Panslavistický farár (1870) – epizódy z vlastného života
Hlovík medzi vzbúreným ľudom – historické udalosti, napr. cholerové povstanie 1831 na Zemplíne
Dva dni v Chujave (1873) – próza; prvý deň škaredý (spustnutá dedina), druhý pekný (ideálna budúcnosť)
Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do čias žigmundových – najväčšia práca (1 600 rukopisných strán, 2 500 poznámok); Matica ju napokon odmietla vydať, vyšla až nedávno ako edícia; 3 časti: 1000 – 1173 (zápas východnej a západnej cirkvi), 1173 – 1301 (víťazstvo latinčiny v cirkvi), 1301 – 1395 (od Anjouovcov po Žigmunda); subjektívne a s chybami
Jozef Hložník Hložanský
príbuzný maliara Vincenta Hložníka
1855 vstúpil k jezuitom v Trnave
vydával časopis Biele Uhorsko (historické, politické, národohospodárske články, recenzie)
prvý zo slovenských historikov zdôrazňoval historiografiu a pomocné vedy historické, kritické skúmanie uhorských prameňov; učebnice diplomatiky
skúmal roky 890 – 1048; vychádzal z Anonymovej kroniky v interpretácii A. L. von Schlözera, posunýval udalosti v čase; za hlavné mesto VM považoval Stoličný Belehrad
kritizovali ho Záborský a Sasinek
Diela
Úvod k poznaniu histórie uhorskej – štúdia v Pešťbudínskych vedomostiach
Rušia sa staré budoviská Európy (1870, článok) – na príklade prusko-francúzskej vojny predpovedal rozpad habsburskej monarchie a vznik samostatných štátov; odsúdený na 10 mesiacov väzenia a pokutu 500 zlatých
Štefan Nikolaj Híroš
šľachtický rod (povyšenie od Leopolda I.); 1836 vysvätený za katolíckeho kňaza, pôsobil v Spišskej kapitule
člen Tatrína, zakladajúci člen Matice slovenskej, Spolok sv. Vojtecha
účastník memorandového zhromaždenia, člen delegácie, ktorá odovzdala memorandum v Pešti a vo Viedni
prispieval do periodik Cyril a Metod, Sokol, Priateľ školy a literatúry, Katolícke noviny
Diela:
Kežmarok, jeho páni a okolie
Zámok Likava a jeho páni (1876) – vydal na vlastné náklady; z archívnych prameňov, poznámkový aparát tvorí tretinu diela
Opis starobylých chrámov a maľieb – v rukopise; cirkevné pamiatky Liptova
Alexander Lombardini
právnik; otec Talian
doktorát 1873 v Budapešti; v Žiline advokát, právny zástupca mesta a archívar
písal hlavne články a ich série, staršie rukopisy využíval nekriticky
Diela
Stručný dejepis slobodného mesta Žilina (1870) – preklad Stárekovho rukopisu o dejinách Žiliny, vydaný pod vlastným menom
séria článkov o dejinách 11 hradov (Bytča, Lietava, Súľov, Vršatec, Ilava…) – podľa Marsinu prevzal poznámkový aparát z Kerekéšovho rukopisu o Trenčianskej stolici
Udalosti v Žiline a jej susedstve v rokoch 1848/49 – preklad latinského diela františkána Henricha Hájskeho
Palatín gróf Juraj Turzo z Betlanoviec – štúdia
články o dejinách kníhtlače v Žiline, hrade Lietava a Žofii Bosniákovej
Jozef Hradský
cirkevný hodnostár, najvýznamnejší spišský historik; históriu neštudoval, ale dobre ovládal jazyky
teológia v Spišskej kapitule
člen Uhorského karpatského spolku a Spišského dejepisného spolku
témy: stredoveké osídlenie Spiša, spišské hrady, reformácia, cirkevné inštitúcie
vychádzal z farských archívov, písal hlavne po nemecky a latinsky, vydával na vlastné náklady
Diela:
Spišský hrad a jeho okolie (1884)
Spišská stolica pred Moháčskou katastrofou
Názvy obcí na Spiši – vývoj miestnych názvov do 13. st., kde sa prelínali nemecké a slovenské výrazy
Bratstvo 24 kráľovských farárov a reformácia na Spiši – reformácia z pohľadu cirkevného hodnostára, prísne objektívne; nevychvaľuje katolíkov ani nehaní protestantov
Začiatky, vývoj a súčasný stav Spišskej kapituly (1901, latinsky) – takmer 650 strán + dodatok s 800 stranami; dejiny Spišského biskupstva zo spišského archívu
kratšie práce: zavedenie maďarčiny do slovenských škôl, zavedenie gregoriánskeho kalendára, pôvod názvov Karpaty a Tatry
Ján Miloslav Gerometa
kazateľ, publicista, národno-kultúrny pracovník
od 1853 v Kremnici (kňaz aj učiteľ), pôsobil aj v Španej Doline a na Starých Horách
publikoval hlavne kázne a náboženské úvahy, ale aj politické články
prispieval do Slovenských národných novín, Orla tatranského, Pešťbudínskych vedomostí; kritizoval maďarskú štátnu ideu a dôsledky maďarizácie v cirkvi
jeden zo zakladajúcich členov Matice slovenskej
Diela:
Staršie a novšie pokusy maďarizácie v Uhorsku s osobitným zreteľom na Slovákov – národnostné krivdy na Slovákoch od 40. rokov po 70. roky 19. st. (zatvorenie Matice slovenskej)
Maďarská štátna idea, cirkev a národnosti v Uhorsku – polemika, krivdy páchané na Slovákoch počas maďarizácie
oba spisy vyšli po nemecky v Prahe, aby na problémy v Uhorsku upozornil európsku verejnosť
Pavol Križko
historik a popredný slovenský archívar; v Kremnici učiteľ a organista, od 1872 mestský archívar
1861 objavil staré nápisy na vrchu Velestúr pri Kremnici a nazval ich Kremnické runo-slovanské nápisy (publikoval 1862 – 1865, vychádzal z Kollárovej Staroitálie Slavjanskej); Matunák po jeho smrti tvrdil, že sú falošné
usporiadal a sprístupnil mestský archív, publikoval vyše 120 listín
1889 založil mestské múzeum v Kremnici
Diela:
Kráľ Gabriel Betlen v Kremnici
Kremnická komora a jej grófi
Slovenské miestne názvy – názvy v Kremnici a okolí, mnohé prevzaté z nemčiny
Kremnické školstvo v rokoch 1528 až 1674 – najväčšia práca, nevyšla ako monografia, ale v článkoch v periodikách
František Víťazoslav Sasinek
historik, pôvodne cirkevný predstaviteľ, archívar;
1846 vstúpil ku kapucínom vo Viedni
od 1865 opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej – prvý archívar celoslovenského charakteru; tajomník Matice a redaktor jej časopisu; po zatvorení Matice prišiel o prácu
najplodnejší historik 2. polovice 19. st., hoci históriu neštudoval; vyše 2 500 štúdií a článkov (250 čisto historických)
slovenské dejiny chcel ako súčasť uhorských; zastánca autochtónnosti Slovanov; chcel dokázať historický nárok Slovákov na územie Slovenska, chýba mu objektívnosť
Diela:
Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska svetský a náboženský (1871) – učebnica dejín Uhorska, jedna z prvých tlačí Spolku sv. Vojtecha
preklad Svätého písma – na žiadosť Spolku sv. Vojtecha
Teodor Ortvay
teológia a filozofia v Temešvári, kaplán Čanádskej diecézy
kustód archeólogického oddelenia Maďarského národného múzea, potom učiteľ v Bratislave
30 samostatne vydaných prác
Diela:
Geschichte der Stadt Pressburg (Dejiny mesta Bratislava, 1892 – 1912) – 7 zväzkov v 4 častiach: arpádovské obdobie (do 1301), zvyšok stredoveku, prílohy, roky 1526 – 1564 (Bratislava hlavné a korunovačné mesto); z mestského a kapitulského archívu, časť ostala v rukopise
Stary vodopis Uhorska do 18 st.
Cirkevna geografia Uhorska do začiatku 18 st
Viliam Fraknói
historik a cirkevný hodnostár (opát, biskup);
uhorské dejiny 15. – 18. st., dejiny cirkvi a diplomacie
vyše 60 viaczväzkových prác z domácich aj zahraničných archívov (Viedeň, Rím, Florencia, Krakov, Paríž…)
založil historický úrad v Ríme (v poznámkach s otazníkom)
Diela:
10 zväzkov prameňov zo zasadnutí Uhorského snemu 1526 – 1606
Monumenta Vaticana 1 – 4 (1868 – 1872, Budapešť) – pramene z Vatikánskych archívov
Náčrt stavu kultúry maďarského národa v časoch prvých kniežat – z obdobia v Trnave
Peter Pázmáň a jeho doba – trojzväzkové
Obdobie Huňadiovcov a Jagelovcov – k mileniálnym oslavám na konci 19. st.
O vzťahu uhorského kráľovstva so svätou stolicou – trojzväzkové
Listy kráľa Mateja (1895, Budapešť) – korešpondencia Mateja Korvína s pápežmi
Július Botto
advokát a verejný notár v Revúcej, historik, publicista; otec evanjelický farár
pozitivistický historik – opieral sa o pramene, písal kriticky, reagoval na maďarskú historiografiu
stojí za vznikom modernej koncepcie slovenských národných dejín
Diela:
Slováci, vývin ich národného povedomia – 2 zväzky; Slováci vo Veľkej Morave, Cyril a Metod, potom skok o 1 000 rokov na národné obrodenie až po súčasnosť (vynechané roky bral ako dejiny kráľov a šľachty, nie ľudu)
Krátka história Slovákov (1923) – v poznámkach ako „prvé dejiny Matice slovenskej“; syntéza slovenských dejín (100 strán), poukazuje na maďarský útlak, za dielo bol odsúdený
Ján Kvačala
cely život sa venoval Komenskemu
historik, pedagóg, komeniológ; otec učiteľ
teológia a filozofia v Bratislave a Lipsku; profesor v Bratislave a v Tartu (Estónsko)
vydal viacero pramenných edícií
porovnával Komenského a Campanellu (väčší vplyv na pedagogiku mal Komenský);
Diela:
Korespondence Jána Ámosa Komenského
Komenský, jeho život a jeho spisy (1892) – k 300. výročiu narodenia Komenského, po nemecky, veľký ohlas, čerpá sa z neho dodnes
Analecta Comeniana (1909, Tartu)
Dejiny reformácie na Slovensku (po smrti) – cirkevno-historická práca; najcennejší je opis protestantských škôl, osnov a učebných textov
Michal Matunák
historik, archívar, katolícky kňaz; ovládal turecky a cigánsky jazyk
priekopník skúmania tureckej okupácie (16. – 17. st.) na našom území; štúdie vychádzali v Slovenských pohľadoch
zbieral ľudové piesne z obdobia tureckej okupácie, kuruckých bojov a revolúcie 1848/49
veľa cestoval (južná Európa, severná Afrika, Palestína)
Diela:
Dejiny rodu Bošnákovcov, obrancov Nových Zámkov
Dejiny bývalého mesta Šurany
Nové Zámky pod tureckým panstvom
Turecko-uhorské boje v severozápadnom Uhorsku (1530 – 1564)
Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice (1928) – na veľkom výskume prameňov, vyvrátil omyly historikov; založenie mesta, obyvateľstvo, hospodárstvo, cirkevné a vojenské dejiny
Václav Chaloupecký
uznávaný odborník, predstaviteľ idey čechoslovakizmu; žiak Josefa Pekařa
1919 – 1938 štátny inšpektor archívov a knižníc na Slovensku, na Univerzite Komenského prednášal československé dejiny (istý čas rektor); 1938 odišiel
venoval sa hlavne stredoveku; významné sú jeho pramenné edície
o slovenských dejinách sa často vyjadroval negatívne; Martinskú deklaráciu podcenil, podiel Slovákov na vzniku 1. ČSR znevažoval
Diela:
Staré Slovensko (1923) – syntéza dejín Slovenska do konca 13. st.; reakcia na romantické predstavy Križka a Sasinka; osídlené len dolné toky Váhu, Nitry a Hrona, sever podľa neho nebol obývaný; obyvateľstvo priradil k českej národnosti; Slovákom upieral cyrilo-metodskú tradíciu; reagoval jazykovedec Škultéty, kritika až od Rapanta (cez Húščavu)
Kniha Žilinská (1934) – znovuobjavený rukopis, najstaršia právna pamiatka na Slovensku v národnom jazyku; prepis urobil Holinka, Chaloupecký napísal úvod
Středověké listy ze Slovenska (1937) – listy a listiny v národnom jazyku
Rudolf Holinka
český historik; história a filozofia v Prahe a Bratislave, žiak a asistent Chaloupeckého (prepisoval Knihu Žilinskú a Středověké listy ze Slovenska)
1938 sa vrátil do Čiech, profesor na Masarykovej univerzite
stredoveké cirkevné dejiny
Diela:
Svätci Slovenska (1934) – štúdia o sv. Svoradovi a Benediktovi, najkritickejšie vydanie legendy v latinčine
Založení trnavské univerzity (1935) – k 300. výročiu univerzity
Svätý Vojtech (1947) – popularizačná kniha
Hrdinové a věštci českého národa (1948) – predstavitelia českej národnej minulosti
Sektářství v Čechách před revolucí husitskou – štúdia
Mária Opočenská
historička a archívárka, uznávaná, no nedocenená; brat Ján tiež historik
história a filozofia na Karlovej univerzite; 1929 – 1960 archív SNM v Martine, kde vytvorila najlepšie vybavený archív na Slovensku
počas okupácie Martina zachránila najvzácnejšie fondy prevozom do BB; s manželom v odboji a SNP
po vojne zachraňovala skonfiškované archívy z Turca a pomáhala pri repatriácii odvlečených archívov
dejiny Turca (rody, biografie); recenzie a bibliografie
Diela:
dvojzväzkový inventár archívu SNM v Martine (1938) – prvá archívna príručka na Slovensku
Slovenský diplomatár – druhá časť ostala v rukopise
O rode Ivanka z Jordanu a Draškoviec (1938) – genealogická práca (dejiny rodu do 13. st.) v kontexte Turčianskej stolice, politika a hospodárstvo Turca
Andrej Kabuliak
historik a lesný inžinier; študoval v Banskej Štiavnici
v 1. svetovej vojne zajatý Rusmi, niekoľko rokov žil na Urale
väčšina prác o lesníctve (oravský komposesorát); prekladal sovietsku odbornú literatúru; vysokoškolská učebnica o zriaďovaní lesov
Diela:
Hrad Orava (1927)
Oravský komposesorát (1930) – dejiny Oravského panstva
Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku (1942)
Lietava, podnik feudálneho hospodárskeho systému (1949)
Historický miestopis Oravy (1955, Bratislava)
Jozef Špirko
historik, vysokoškolský pedagóg, cirkevný hodnostár; teológia v Rožňave, Spišskej kapitule a viedenskom Pazmaneu
zaslúžil sa o slovenské gymnázium v Kežmarku; učil cirkevné právo a dejiny
1945 zatknutý Nemcami, 1950 internovaný bez súdu (prešiasledovanie v súvislosti s Jánom Vojtašákom)
cirkevné dejiny a dejiny Spiša, aj spišské umenie a ochrana pamiatok; životopisy spišských historikov (Hradský, Mišík)
zakladateľ cirkevnej histórie na Slovensku
Diela:
Cirkevné dejiny s osobitým zreteľom na vývin cirkevných dejín Slovenska (1943) – prvé slovensky písané dejiny katolíckej cirkvi so zreteľom na Slovensko; 2 zväzky, dodnes neprekonané; Spolok sv. Vojtecha odmietol, vydala Matica
Patrológia – príručka o živote a učení cirkevných otcov
Snem v Tridente (1947)
Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1937) – prvý rozlíšil tieto pojmy
Július Barták
historik, archívar, úradník v štátnych lesoch v BB a na Liptove; samouk
1948 – 1955 zakladateľ a prvý riaditeľ Pôdohospodárskeho archívu v Bratislave (predchodca Slovenského národného archívu) – chránil archívy skonfiškovaných panstiev, kaštieľov, podnikov, spolkov
dejiny lesníctva, lesníckeho školstva a stredoslovenských banských miest
Diela:
Z minulosti štátneho lesného hospodárstva v okolí Banskej Bystrice a Starých Hôr (1929)
Stručné dejiny lesného hospodárstva na Slovensku (1932)
Z minulosti Liptovského Hrádku (1935)
Z dejín siedmych banských miest na strednom Slovensku (1937)
Vývin lesníckeho školstva na Slovensku (1942) – z písomností archívu v Liptovskom Hrádku (kráľovská lesná škola)
Juraj Hodál
historik, stredoškolský učiteľ, literárny historik
teológia v Nitre a Budapešti, doktorát z teológie na Karlovej univerzite
od 1922 tajomník Spolku sv. Vojtecha
staršie cirkevné dejiny (Veľká Morava) a národné obrodenie
Diela:
Ján Holý, jeho život, dielo a pamiatka (1923) – zborník s dokumentmi o Holého živote
O praobyvateľoch dnešného Slovenska (1925)
Z minulosti Slovenska (1928) – zborník
Kostol kniežaťa Pribinu v Nitre 1830 – 1930; Kostol Pribinov v pravom svetle (1933)
dielo o spisovateľke Elene Brestenskej Gessayovej (1943)
Život svätých Svorada a Benedikta; Slovensko v období Veľkej Moravy – ostali v rukopise
Teodor Lamoš
historik, archívar; dejepis a zemepis na Univerzite Komenského; pracoval v Historickom ústave SAVU
od 1951 mestský archívar v Kremnici (pokračovateľ Križka a Matunáka); 1957 vydal sprievodcu po archíve
staršie slovenské dejiny, spájal historickú a geografickú metódu
podieľal sa na príprave Slovenského diplomatára
Diela:
Sídelný dejepis / zemepis mesta Kremnice (1946, dizertačná práca) – osídlenie Kremnice a okolia
Bibliografia archívov na Slovensku (50. roky)
Atlas československých dejín (1965) – vedúci pracovník pri zostavení
Slováci v stredovekej Kremnici; Výsady kremnických minciarov v stredoveku
František Bokes
historik; dejepis a zemepis na Univerzite Komenského; stredoškolský profesor, riaditeľ historického ústavu, vedúci odboru na Povereníctve školstva
sestra tiež historička (dejiny medicíny na Trnavskej univerzite)
ako editor vydával listiny, listy a memóre Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera
Diela:
Vývin osídlenia mesta Bratislava (1940) – historická geografia
Slovenský životný priestor v minulosti a dnes – od najstarších čias po koniec 2. svetovej vojny
Osudy memoranda; Pokusy o slovensko-maďarské vyrovnanie v rokoch 1861 – 1868 – politické a kultúrne dejiny 19. st.
Dejiny Slovenska a Slovákov od najstarších čias až po prítomnosť (1946, Bratislava) – pokus o súhrnné dejiny, s metodologickými a materiálovými nedostatkami
Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914 – trojzväzkové
Alexander Húščava
spolu s Rapantom a Varšíkom prví slovenskí historici – univerzitní učitelia
študoval na Univerzite Komenského a v Prahe; pracoval v Československom štátnom historickom ústave v Prahe a v Ríme; od 1937 na Univerzite Komenského, 1940 jeden z najmladších slovenských univerzitných profesorov
vo Vatikánskych archívoch skúmal slovaciká z pontifikátu Inocenta VI. (2. polovica 14. st.)
prvý slovenský bádateľ, ktorý systematicky skúmal pomocné vedy historické (diplomatika, stredoveké listiny)
aj vďaka nemu sa od 1950 na UK vyučuje archívnictvo
Diela:
Kolonizácia Liptova do konca 14. storočia (1930, Bratislava) – pod vplyvom Chaloupeckého, podporoval teóriu o neosídlení Liptova a severu pred 13. st.; reagoval na ňu Rapant
Ján Literát a liptovské falzá (1936, habilitačná práca)
Dejiny a vývoj nášho písma – prvá slovenská učebnica paleografie
Poľnohospodárske miery na Slovensku – metrológia