Chémia p-prvkov: Chalkogény, Halogény a Vzácne plyny

Súbor kartičiek definujúcich kľúčové chemické pojmy, prvky, zlúčeniny a procesy z učiva o chalkogénoch, halogénoch a vzácnych plynoch.

Halogény

Prvky 17. skupiny (VII. A) s valenčnou konfiguráciou $ns^2 np^5$, ktorých názov je odvodený z gréckeho slova hals (soľ).

Fluór

Zelenožltý plynný halogén s najvyššou elektronegativitou spomedzi všetkých prvkov; v zlúčeninách má iba oxidačné číslo $-I$ a je najsilnejším oxidovadlom.

Jód

Sivá tuhá látka, ktorá sublimuje za vzniku fialových pár; je slabo rozpustná vo vode, rozpúšťa sa v roztoku $KI$ a v tele tvorí súčasť hormónu tyroxínu.

Astát

Rádioaktívny polokov a najvzácnejší prírodný prvok na Zemi, ktorého celkové množstvo v prírode predstavuje približne $1\,g$.

Jódová tinktúra

Liečivo tvorené $5\,\%$ roztokom jódu ($I_2$) v etanole.

Lugolov roztok

Vodný roztok jódu ($I_2$) a jodidu draselného ($KI$), ktorý sa využíva na dôkaz škrobu.

Halogenovodíky

Bezfarebné, jedovaté, ostro zapáchajúce plyny leptajúce dýchacie cesty, ktorých rozpúšťaním vo vode vznikajú halogenovodíkové kyseliny.

Kyselina fluorovodíková ($HF$)

Stredne silná kyselina, v ktorej tvorba vodíkových mostíkov bráni odštiepeniu hydrónu ($H^+$); leptá sklo a vykazuje neurotoxický účinok.

Kyselina chlórna ($HClO$)

Veľmi slabá a nestála kyslíkatá kyselina chlóru, ktorej soli chlórnany ($NaClO$, $Ca(ClO)_2$) sa používajú na bielenie a dezinfekciu.

Kyselina chlorečná ($HClO_3$)

Silné oxidačné činidlo, ktorého soli chlorečnany sa rozkladajú za vzniku kyslíka a využívajú sa v pyrotechnike aj v hlavičkách zápaliek.

Vzácne plyny

Prvky 18. skupiny (VIII. A) s plne obsadenou valenčnou vrstvou (oktet, hélium má duet), ktoré existujú ako voľné atómy, sú chemicky inertné a majú vysokú ionizačnú energiu.

Hélium

Druhý najzastúpenejší prvok vo vesmíre s valenčnou konfiguráciou $1s^2$; slúži ako ľahký plyn do balónov a chladivo s najnižšou teplotou topenia ($0{,}9\,K$) a varu ($4{,}2\,K$).

Radón

Rádioaktívny vzácny plyn vznikajúci v zemskej kôre, ktorého koncentrácia v ovzduší sa monitoruje a ktorý sa využíva pri liečbe rakoviny.

Chalkogény

Prvky 16. skupiny (VI. A) so 6 valenčnými elektrónmi ($ns^2 np^4$), ktorých pomenovanie pochádza z gréckeho výrazu chalkos (ruda).

Ozón ($O_3$)

Trojatómová molekula kyslíka vznikajúca účinkom UV žiarenia alebo blesku; chráni Zem pred žiarením, v prízemnej vrstve je toxická a slúži na dezinfekciu pitnej vody či bielenie celulózy.

Peroxid vodíka ($H_2O_2$)

Bezfarebná kvapalina s oxidačným číslom kyslíka $-I$, ktorá sa používa v $3\,\%$ koncentrácii na dezinfekciu a bielenie, pričom nad $10\,\%$ pôsobí ako žieravina.

Kyselinotvorné oxidy

Oxidy nekovov, polokovov a kovov s oxidačným číslom vyšším ako $V$ (napr. $CO_2$, $SO_3$), ktoré reagujú s vodou na kyseliny a s hydroxidmi na soľ a vodu.

Zásadotvorné oxidy

Oxidy kovov 1. a 2. skupiny (napr. $CaO$, $Na_2O$), ktoré reakciou s vodou tvoria hydroxidy a reakciou s kyselinami dávajú soľ a vodu.

Amfotérne oxidy

Oxidy kovov s nižšími oxidačnými číslami (napr. $Al_2O_3$, $ZnO$), ktoré nereagujú s vodou, ale reagujú s kyselinami aj s roztokmi hydroxidov.

Inertné oxidy

Oxidy (napr. $CO$, $NO$), ktoré nevstupujú do reakcií s vodou, kyselinami ani hydroxidmi.

Plastická síra

Amorfná forma síry pripravená prudkým ochladením kvapalnej síry.

Sírny kvet

Amorfná forma síry pripravená prudkým ochladením pár síry.

Vulkanizácia

Chemický proces zosieťovania kaučuku sírnymi mostíkmi, ktorý vedie k zvýšeniu jeho pružnosti.

Sulfán ($H_2S$)

Bezfarebný, prudko jedovatý plyn zapáchajúci po skazených vajciach, ktorý má výlučne redukčné vlastnosti a jeho rozpúšťaním vo vode vzniká kyselina sulfánová.

Oleum

Roztok oxidu sírového ($SO_3$) v bezvodej kyseline sírovej ($H_2SO_4$), zodpovedajúci kyseline disírovej ($H_2S_2O_7$), využívaný pri výrobe $H_2SO_4$.

Kyselina sírová ($H_2SO_4$)

Silná dvojsýtna kyselina predávaná ako $96 - 98\,\%$ koncentrát; má dehydratačné vlastnosti, pôsobí ako silné oxidovadlo a pasivuje olovo.

Selén

Biogénny mikroprvok a antioxidant potrebný na syntézu DNA a selenoproteínov (selenocysteínu), využívaný vo fotočlánkoch a na farbenie skla.