Botanika: Kvet, list, semeno a plod

Súbor kartičiek zameraný na morfológiu a anatómiu kvetu, listu, procesy opelenia a oplodnenia a systematiku plodov a semien rastlín.

Kvet (Flos)

Reprodukčný orgán rastlín listového pôvodu, ktorého hlavnou úlohou je tvorba pohlavných buniek slúžiacich na rozmnožovanie a zachovanie druhu.

Kvetné šištice borovicorastov

„Nepravé kvety“ borovicorastov; žlté šištice sú samčie (tvorené tyčinkami s 2 peľovými komôrkami na vretene) a červené šištice sú samičie (tvorené podpornými listenami a semennými šupinami s 2 nahými vajíčkami).

Kvetné lôžko

Vrcholová časť skrátenej stonky, na ktorej sú usporiadané kvetné časti v kruhu alebo v závitnici; najčastejšie je ploché, ale býva aj kužeľovité (vyduté) alebo pohárikovité (preliačené do vnútra).

Okvetie (perigon, P)

Kvetný obal tvorený tvarovo a farebne nerozlíšenými okvetnými lístkami (napr. u tulipánu alebo veternice).

Kalich (calyx, K)

Vonkajšia časť rozlíšeného kvetného obalu, najčastejšie zelenej farby, tvorená z kališných lístkov; kalich, ktorý neopadne a vytrváva aj na plode, sa označuje ako trváci kalich.

Koruna (corolla, C)

Vnútorná, pestro sfarbená časť rozlíšeného kvetného obalu tvorená korunnými lupienkami, ktorá láka opeľovače.

Piestik (pistillum, G)

Samičí pohlavný orgán magnóliorastov vzniknutý zrastaním jedného alebo viacerých plodolistov (gyneceum); skladá sa z blizny, čnelky a semenníka.

Uloženie piestika v kvete

Rozlišuje sa na: 1. vrchný piestik (tyčinky a obaly vyrastajú pod semenníkom, napr. repka), 2. polospodný piestik (obaly a tyčinky sú v polovici dĺžky semenníka), 3. spodný piestik (tyčinky a obaly vyrastajú nad semenníkom, napr. jabloň).

Mikropyle

Peľový vchod; malý otvor vo vrchnej časti vajíčka, kde integumenty neuzatvárajú vajíčko a kadiaľ doň po opelení prerastá klíčiace peľové vrecúško.

Tyčinka (andreceum, A)

Samčí pohlavný orgán kvetu zložený z tenkej nitky a peľnice, pričom súbor všetkých tyčiniek v kvete sa označuje ako andreceum.

Stavba kvetu

Zahŕňa sterilné kvetné obaly (kališné lístky a korunné lupienky, prípadne okvetné lístky) vyrastajúce z kvetného lôžka a fertilné reprodukčné orgány (tyčinky s nitkou a peľnicou a piestik s bliznou, čnelkou a semenníkom s vajíčkami).

List (Fylom)

Bočný vegetatívny orgán rastliny s obmedzeným rastom, ktorého tromi základnými funkciami sú fotosyntéza, transpirácia (odparovanie vody) a výmena plynov.

Morfológia listu

Vonkajšia stavba listu, ktorú tvoria tri hlavné časti: listová čepeľ, žilnatina a stopka.

Bifaciálny list

Typ listu s anatomicky aj vizuálne odlíšenou vrchnou stranou (líce) a spodnou stranou (rub); vyskytuje sa najmä u dvojklíčnolistových rastlín.

Monofaciálny list

Typ listu, ktorý má rovnakú vnútornú aj vonkajšiu stavbu na oboch stranách čepele; typický pre výslnné, tropické a väčšinou jednoklíčnolistové rastliny (napr. tulipán).

Fytotaxia

Zákonité priestorové usporiadanie (postavenie) listov na stonke vyrastajúcich z uzlov (nódov): striedavé (1 list z uzla), protistojné (2 listy z uzla), krížnoprotistojné (2 listy otočené o $90^\natural$) a praslenovité (3 a viac listov z jedného uzla).

Palisádový parenchým

Vrchné asimilačné pletivo mezofylu bifaciálneho listu tvorené predĺženými bunkami s vysokým obsahom chloroplastov, čo spôsobuje tmavšie zelené sfarbenie lícnej strany listu.

Špongiový parenchým

Spodná hubovitá vrstva mezofylu s menším počtom chloroplastov a početnými intercelulárnymi priestormi, ktorou prechádzajú kolaterálne cievne zväzky obalené kolenchymatickou pošvou.

Žilnatina (nervatúra)

Súbor spevnených cievnych zväzkov v listovej čepeli; rozlišuje sa na vidlicovitú (najstaršia, napr. ginkgo), rovnobežnú (trávy), perovitú (slivka, čerešňa) a dlaňovitú (javor).

Metamorfózy listu

Funkčné a tvarové premeny listov prispôsobené špeciálnym úlohám, napr. cibuľa (zásobná), listové tŕnie (ochranná), dužinaté listy (zásobáreň vody), listové úponky (prichytávanie k opore), listy mäsožravých rastlín (tentakuly s enzýmami) a listové korene.

Opelenie

Prenos peľového zrnka z peľnice tyčinky na bliznu piestika (u krytosemenných) alebo na vajíčko (u nahosemenných); môže byť cudzoopelivé (alogamia) alebo samoopelivé (autogamia).

Jednoduché oplodnenie borovicorastov

Oplodnenie, pri ktorom jedna spermatická bunka splynie s oosférou zárodočníka za vzniku diploidnej zygóty (embrya s $3 - 8$ klíčnymi listami), zatiaľ čo druhá spermatická bunka zaniká.

Dvojité oplodnenie magnóliorastov

Typické oplodnenie krytosemenných rastlín: 1. spermatická bunka splynie s oosférou za vzniku diploidnej zygóty ($2n$) a 2. spermatická bunka splynie s diploidným centrálnym jadrom zárodočného mieška za vzniku triploidného endospermu ($3n$).

Plod (fructus)

Rastlinný orgán vznikajúci po oplodnení premenou piestika; zabezpečuje výživu semien počas ich dozrievania a uľahčuje ich rozširovanie (chória).

Geokarpia

Jav, pri ktorom sa kvety oplodnia na nadzemnej časti rastliny, ale plody sa zavrtávajú a dozrievajú pod zemou (napr. podzemnica olejná – búrske oriešky).

Pravé plody

Plody, ktoré vznikli výlučne premenou piestika po úspešnom oplodnení.

Nepravé plody

Plody, na ktorých vzniku sa okrem piestika podieľajú aj iné časti kvetu, najčastejšie zdužnatené kvetné lôžko (napr. jahoda).

Pukavé suché plody

Suché, prevažne viacsemenné plody, ktorých oplodie sa v dobe zrelosti otvára rôznymi spôsobmi a uvoľňuje semená (patria sem: mechúrik, struk, šešuľa, šešuľka, tobolka).

Nepukavé suché plody

Suché, najčastejšie jednosemenné plody, ktoré sa v zrelosti neotvárajú a od materskej rastliny odpadávajú v celku spolu so semenom (patria sem: nažka, oriešok, zrno).

Súplodie

Súbor plodov vzniknutých z celého jedného súkvetia; môže byť voľné (strapec bobúľ viniča, nažky v úbore slnečnice, zrná kukurice v šúľku) alebo zrastené (súplodie bobúľ ananásu).

Plodstvo

Súbor plodov vzniknutých z jedného jediného kvetu, ktorý obsahoval viacero voľných piestikov (napr. plodstvo kôstkovičiek maliny, plodstvo nažiek jahody, plodstvo nažiek v šípke).

Rozdelenie a typy plodov

Morfologická klasifikácia plodov na dužinaté (bobuľa, kôstkovica, malvica) a suché, ktoré sa delia na pukavé (struk, šešuľa, šešuľka, mechúrik, tobolka), nepukavé (nažka, oriešok, zrno) a rozpadavé/poltivé (dvojnažka, tvrdka).