Dejepis: Uhorsko v novoveku, stavovské povstania a osvietenstvo

Súbor pojmových kartičiek pokrývajúcich dejiny Uhorska od bitky pri Moháči, cez protiturecké boje a protihabsburské stavovské povstania, až po obdobie osvietenstva a vládu Márie Terézie a Jozefa II.

Bitka pri Moháči (1526)

Vojenské stretnutie, v ktorom zahynul kráľ Ľudovít II. Jagelovský, čo viedlo k uvoľneniu uhorského a českého trónu a k následnému rozpadu Uhorska.

Mier vo Veľkom Varadíne (1538)

Dohoda medzi Ferdinandom I. Habsburským a Jánom Zápoľským, podľa ktorej si obaja ponechali vládu na ovládanom území a po smrti bezdetného Zápoľského malo územie pripadnúť Ferdinandovi.

Budínsky pašalík

Osmanská provincia zriadená v roku 1541 sultánom Sulejmanom v strede Podunajskej nížiny s centrom v Budíne.

Sandžak

Územno-administratívna jednotka Osmanskej ríše tvoriaca časť pašalíka, na čele ktorej stál správca nazývaný beg.

Kráľovské Uhorsko

Časť Uhorska ovládaná habsburskou monarchiou po rozdelení krajiny v roku 1541, zahŕňajúca územie Slovenska a časti Rakúska a Chorvátska.

Uhorská komora

Hospodársky a finančný úrad sídliaci v Bratislave, ktorý spravoval kráľovské majetky a vyberal dane.

Janičiari

Elitní osmanskí pešiaci vzniknutí z odvlečených kresťanských chlapcov, ktorí boli vychovávaní vo vojenskom duchu a nenávisti voči nemoslimom.

Vašvársky mier (1664)

Pre Uhorsko nevýhodný mier uzavretý cisárom Leopoldom I., ktorým Osmanská ríša získala Nové Zámky a územie medzi Ipľom a Váhom.

Hajdúsi

Pôvodne ozbrojení pastieri a pohoniči dobytka, ktorí sa zapojili do povstania Štefana Bočkaja ako významná vojenská sila.

Viedenský mier (1606)

Mierová zmluva uzatvárajúca povstanie Štefana Bočkaja, ktorou uhorská šľachta získala náboženskú slobodu.

Mikulovský mier (1622)

Mierová dohoda ukončujúca povstanie Gabriela Betléna, ktorá potvrdila výsledky Viedenského mieru.

Linecký mier (1645)

Mier uzavretý po povstaní Juraja I. Rákociho, ktorý priznal náboženskú slobodu nielen šľachte, ale aj poddaným.

Kuruci

Pomenovanie povstaleckých uhorských vojakov bojujúcich proti habsburskej nadvláde, najmä v armádach Imricha Tökölyho a Františka II. Rákociho.

Labanci

Označenie cisárskych habsburských vojakov bojujúcich proti povstalcom (kurucom).

Prešovské jatky (1687)

Mimoriadny súd zriadený cisárskym generálom Caraffom po Tökölyho povstaní, pri ktorom bolo popravených 24 protestantských mešťanov a šľachticov.

Szatmársky mier (1711)

Mierová dohoda ukončujúca povstanie Františka II. Rákociho a celé obdobie stavovských povstaní; zabezpečila dedičnosť uhorskej koruny Habsburgovcom a zachovala výsady uhorskej šľachty.

Osvietenstvo

Myšlienkové a filozofické hnutie 17. a 18. storočia („vek rozumu“), kladúce dôraz na ľudský rozum, slobodu človeka a odstránenie nevedomosti.

Tabula rasa

Pojem Johna Locka („čistá doska“), vyjadrujúci, že človek sa rodí bez vrodených predstáv a jediným prameňom poznania je zmyslové vnímanie.

Racionalizmus

Filozofický smer presadzovaný Reném Descartom („Myslím, teda som“), ktorý stavia rozum na prvé miesto pri poznávaní skutočnosti.

Ateizmus

Filozofický svetonázor a presvedčenie odmietajúce existenciu boha.

Deizmus

Názor, že boh síce stvoril svet a určil mu zákony, ale ďalej do jeho fungovania a vývoja nezasahuje.

Polyhistor

Učenec, ktorý vyniká hlbokými znalosťami vo viacerých vedných odboroch a oblastiach (napríklad Denis Diderot).

Osvietenský absolutizmus

Spôsob vlády, pri ktorom panovník uplatňuje osvietenské myšlienky, uskutočňuje reformy v štáte zhora a oslabuje privilégiá šľachty.

Pragmatická sankcia (1713)

Habsburský dynastický zákon vydaný Karolom III., ktorý stanovil nedeliteľnosť habsburskej monarchie a dedičnosť trónu po praslici (v ženskej línii).

Urbársky patent (1767)

Tereziánska reforma upravujúca vzťahy medzi poddanými a zemepánmi, ktorá presne stanovila rozsah poddanských povinností (napr. 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo).

Ratio educationis (1777)

Organizačný poriadok školstva vydaný Máriou Teréziou, ktorý zaviedol povinnú školskú dochádzku od 6 do 12 rokov a zriadil triviálne školy.

Merkantilizmus

Hospodárska politika spájaná s Jeanom-Baptistom Colbertom, zameraná na podporu domácej manufaktúrnej výroby, vysoké clá na dovoz a zákaz vývozu drahých kovov.

Jozef II.

Habsburský panovník (1780 – 1790) a rímsko-nemecký cisár, ktorý sa odmietol dať korunovať v Bratislave (prezývaný „kráľ klobúk“), autor Tolerančného patentu a Patentu o zrušení nevoľníctva.

Tolerančný patent (1781)

Výnos Jozefa II., ktorý popri rímskokatolíckom náboženstve povolil vyznávanie viery evanjelikom, kalvínom a pravoslávnym.

Patent o zrušení nevoľníctva (1785 v Uhorsku)

Reforma Jozefa II., ktorá umožnila poddaným slobodne sa sťahovať, uzatvárať manželstvá a dávať deti na remeslo či štúdium bez súhlasu vrchnosti.