Ústava Slovenskej republiky a deľba štátnej moci

Súbor pojmových kartičiek sumarizujúci štruktúru Ústavy SR, deľbu štátnej moci a funkcie jednotlivých ústavných orgánov Slovenskej republiky.

Ústava SR

Základný zákon štátu prijatý $1.\,9.\,1992$, ktorý sa skladá z Preambuly, $9$ hláv a $156$ článkov.

Preambula

Úvodná časť významnej listiny; vyjadruje ciele a hodnoty, ktoré sa štát usiluje dosiahnuť, a vychádza z historického vývoja na území Slovákov.

Prvá hlava Ústavy SR

Časť ústavy, v ktorej je Slovenská republika definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Druhá hlava Ústavy SR

Časť ústavy, ktorá zaručuje základné ľudské práva a slobody bez rozdielu pohlavia, rasy, pleti, jazyka, viery a politického zmýšľania.

Tretia hlava Ústavy SR

Časť ústavy, ktorá upravuje otázky hospodárstva.

Štvrtá hlava Ústavy SR

Časť ústavy pojednávajúca o územnej samospráve, konkrétne o obci a vyššom územnom celku.

Piata, šiesta a siedma hlava Ústavy SR

Časti ústavy venované vymedzeniu právomocí troch zložiek moci: zákonodarnej, výkonnej a súdnej.

Ôsma hlava Ústavy SR

Časť ústavy, ktorá je venovaná prokuratúre.

Deviata hlava Ústavy SR

Záverečná časť ústavy obsahujúca záverečné ustanovenia.

Deľba štátnej moci

Rozdelenie moci v štáte na $3$ od seba nezávislé zložky (zákonodarnú, výkonnú a súdnu) s cieľom zabrániť zneužitiu moci a jej sústredeniu v rukách jedného človeka.

Zákonodarná moc

Zložka štátnej moci tvorená štátnymi orgánmi (parlamentom), ktoré vytvárajú pravidlá (zákony, nariadenia, vyhlášky), ktorými sa riadi spoločnosť.

Národná rada SR (NR SR)

Jednokomorový parlament a jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR; reprezentuje suverenitu štátu a ľudu a schvaľuje štátny rozpočet, ústavu a zákony.

Poslanci NR SR

Zákonodarcovia volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním v celkovom počte $150$ s funkčným obdobím trvajúcim $4$ roky.

Zákonodarná iniciatíva

Právo navrhovať zákony, ktoré ústava priznáva presne určeným štátnym orgánom, pričom parlament sa týmito návrhmi musí zaoberať.

Výkonná moc

Zložka štátnej moci tvorená štátnymi orgánmi (vládou a prezidentom), ktoré uvádzajú zákony do života.

Vláda SR

Orgán výkonnej moci tvorený zborom ministrov na čele s predsedom, ktorých menuje a odvoláva prezident; za svoju činnosť zodpovedá Národnej rade SR.

Vyslovenie nedôvery vláde

Úkon NR SR voči vláde ako celku alebo jednotlivým ministrom, v dôsledku ktorého vláda podáva demisiu a prezident ju odvolá.

Prijímanie dôležitých rozhodnutí vlády

Hlasovanie vlády o zásadných otázkach (návrhy zákonov, program, štátny rozpočet, medzinárodné zmluvy), ktoré sa schvaľujú nadpolovičnou väčšinou.

Prezident SR

Hlava štátu a súčasť výkonnej moci volená občanmi na $5$ rokov, ktorá zastupuje štát navonok a zo svojej funkcie sa nezodpovedá žiadnemu štátnemu orgánu.

Právomoci prezidenta SR

Celkovo $19$ právomocí vymedzených v ústave; zahŕňajú vetovanie zákonov, udelenie milosti, rozpustenie parlamentu, velenie ozbrojeným silám či vyhlásenie referenda.

Súdna moc

Zložka štátnej moci patriaca nezávislým a nestranným súdom, ktoré rozhodujú v sporoch medzi občanmi a v trestných veciach.

Ústavný súd SR

Súdny orgán s osobitným postavením medzi súdmi, ktorý rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a o tom, či nedochádza k porušovaniu ľudských práv.