Slovak Syntax: Sentence Elements and Syntactic Pairs
Podmet (Syntaktický člen a jeho druhy)
Podmet je základný vetný člen prisudzovacieho skladu. Pomenúva konateľa deja, nositeľa vlastnosti alebo stavu. Pýtame sa naň otázkou Kto? Čo? v spojení s prísudkom.
- Holý podmet: Tvorený jedným nerozvitým slovom (spravidla podstatným menom alebo zámenom v nominatíve).
- Príklad: O svoje deti sa starajú najviac rodičia.
- Rozvitý podmet: Podmet, ktorý je ďalej spresnený a rozvitý ďalším vetným členom (najčastejšie zhodným prívlastkom).
- Príklad: Usilovní žiaci neleňošia.
- Viacnásobný podmet: Skladá sa zo dvoch alebo viacerých rovnocenných podmetov spojených priraďovacím skladom.
- Príklad: Babky a dedkovia sa prechádzajú.
- Zamlčaný podmet: Nie je vo vete priamo vyjadrený slovom, ale dá sa jednoznačne doplniť z tvaru slovesa alebo z kontextu.
- Príklad: (On) Zavrel sa do izby.
Prísudok a vetný základ
Prísudok je základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorý vyjadruje dej, stav alebo vlastnosť podmetu. Odpovedá na otázku Čo robí podmet? Čo sa s ním deje?
Slovesný prísudok
- Jednoduchý slovesný prísudok: Je tvorený jedným plnovýznamovým slovesom v určitom tvare.
- Príklady:
- Naše dievčatá pekne tancujú.
- Janko čítal časopis.
- Príklady:
- Zložený slovesný prísudok: Je tvorený spájacím (pomocným, spôsobovým alebo fázovým) slovesom a neurčitkom plnovýznamového slovesa.
- Príklady:
- Ľudia chcú pracovať.
- Konečne si prestal vystrájať!
- Príklady:
Slovesno-menný prísudok
Pozostáva zo sponového slovesa (byť, stať sa) a mennej časti (podstatné meno, prídavné meno, zámeno alebo číslovka).
- Príklady:
- Šimpanzy sú naši najbližší príbuzní.
- V súťaži boli traja žiaci.
- Chlapci sú vyčerpaní po zápase.
- Táto vec bude dobrá.
- Náš dedko je dobrák.
Vetný základ
Je hlavným vetným členom v jednočlenných vetách (ktoré nemajú podmetovo-prísudkovú dvojicu).
- Slovesný vetný základ: Vyjadrený neosobným slovesným tvarom.
- Príklad: Rozvidnelo sa.
Predmet (Priamy a nepriamy predmet)
Predmet je rozvíjajúci vetný člen, ktorý dopĺňa a spresňuje význam slovesa alebo prídavného mena. Pýtame sa naň pádovými otázkami okrem nominatívu.
Priamy predmet
Priamy predmet je vyjadrený výlučne v akuzatíve (4. pád) bez predložky.
- Príklady z praxe:
- Zbor nacvičoval pieseň.
- Konečne navrhol ten plán.
- Medveď zničil včelín.
- Zuzka si zablatila topánky.
- Babka predáva zeleninu.
- Študenti počúvajú prednášku.
Nepriamy predmet
Nepriamy predmet je vyjadrený v akomkoľvek inom páde (G, D, L, I) alebo v akuzatíve s predložkou.
- Príklady z praxe s určením pádu:
- Zločinec pohŕda zákonom (nepriamy predmet, Inštrumentál / I).
- Deti by mali pomáhať rodičom (nepriamy predmet, Datív / D).
- Mám sa báť tmy? (nepriamy predmet, Genitív / G).
- Učiteľ sa zahľadel na chlapca (nepriamy predmet, Akuzatív s predložkou / A).
- Nezamestnaný sa chopil príležitosti (nepriamy predmet, Genitív / G).
- Rodina rozmýšľala o dovolenke (nepriamy predmet, Lokál / L).
- Leonardo da Vinci bol už od raného veku posadnutý myšlienkou lietania (nepriamy predmet, Inštrumentál / I).
Transformácia predmetov na viacnásobné predmety
- Študuje angličtinu. Študuje angličtinu a nemčinu.
- Pes napadol mačku. Pes napadol mačku a človeka.
- Riaditeľ sa nezaoberá klebetami. Riaditeľ sa nezaoberá klebetami a klamstvami.
- Nemožno plytvať vodou. Nemožno plytvať vodou a plynom.
- Otec uznal argumenty. Otec uznal argumenty a výhovorky.
Príslovkové určenia
Príslovkové určenie je rozvíjajúci vetný člen, ktorý vyjadruje rôzne okolnosti deja, ako sú čas, miesto, spôsob a príčina.
- Príslovkové určenie času: Odpovedá na otázky Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?
- Doplnenie k prísudku vrátil sa: vrátil sa po chvíli (alebo po čase / včera).
- Príslovkové určenie miesta: Odpovedá na otázky Kde? Kam? Odkiaľ? Kadiaľ?
- Doplnenie k prísudku rekreuje sa: rekreuje sa doma.
- Vo vete: Konečne sedíme s kamarátkou v cukrárni (v cukrárni = príslovkové určenie miesta).
- Príslovkové určenie spôsobu: Odpovedá na otázky Ako? Akým spôsobom?
- Doplnenie k prísudku kreslí: kreslí pekne.
- Príslovkové určenie príčiny: Odpovedá na otázky Prečo? Z akej príčiny?
- Doplnenie k prísudku hnevá sa: hnevá sa pre neplechu (alebo pre neposlušnosť).
Prívlastok (Zhodný a nezhodný prívlastok)
Prívlastok rozvíja podstatné meno a odpovedá na otázky Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie? Ktorý?
Zhodný prívlastok
Stojí spravidla pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde. Vyjadruje sa prídavným menom, zámenom alebo číslovkou.
Nezhodný prívlastok
Stojí spravidla za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v gramatických kategóriách. Býva vyjadrený podstatným menom v nepriamom páde alebo príslovkou.
- Príklady vo vetách:
- V ruke drží šálku s kávou (s kávou = nezhodný prívlastok k šálke).
- Genetici stvorili syntetickú napodobeninu DNA (DNA = nezhodný prívlastok k napodobenine).
Zmena nezhodných prívlastkov na zhodné
- vôňa kávy (nezhodný) kávová vôňa (zhodný)
- plač detí (nezhodný) detský plač (zhodný)
- úsmev nakrivo (nezhodný) krivý úsmev (zhodný)
- príbor z plastu (nezhodný) plastový príbor (zhodný)
- písmo Sumerov (nezhodný) sumerské písmo (zhodný)
- pokyn učiteľa (nezhodný) učiteľov pokyn (zhodný)
- pastelky Lenky (nezhodný) Lenkine pastelky (zhodný)
- bájky Ezopa (nezhodný) Ezopove bájky (zhodný)
Zmena zhodných prívlastkov na nezhodné
- hercov výkon (zhodný) výkon herca (nezhodný)
- banánová torta (zhodný) torta z banánov / torta z banánu (nezhodný)
- vianočný čas (zhodný) čas Vianoc (nezhodný)
Vetné sklady
Vetný sklad vzniká spojením dvoch plnovýznamových slov vo vete, medzi ktorými existuje syntaktický vzťah.
- Prisudzovací sklad (predikatívny): Tvoria ho základné vetné členy, t. j. podmet a prísudok.
- Určovací sklad (determinačný): Tvoria ho nadradený a podradený vetný člen (jeden vetný člen určuje a rozvíja druhý).
- Priraďovací sklad (koordinačný): Tvoria ho rovnocenné vetné členy (viacnásobný vetný člen).

Kompletný rozbor vetných členov a vetných skladov
Veta G: "Nerastné látky podporujú tvorbu kostry a chrupu."
- Určenie vetných členov:
Nerastné– zhodný prívlastok (5z)látky– podmet (1s)podporujú– slovesný prísudok (2v)tvorbu– priamy predmet v akuzatíve (3A)kostry– nezhodný prívlastok (5n)a– priraďovacia spojkachrupu– nezhodný prívlastok (5n)
- Vetné sklady:
- Prisudzovací: látky podporujú
- Určovacie: nerastné látky, podporujú tvorbu, tvorbu kostry, tvorbu chrupu
- Priraďovací: kostry a chrupu
Veta H: "Bohaté zlaté vlasy padali na bielu šiju."
- Určenie vetných členov:
Bohaté– zhodný prívlastok (5z)zlaté– zhodný prívlastok (5z)vlasy– podmet (1s)padali– slovesný prísudok (2v)na bielu– zhodný prívlastok (5z)šiju– príslovkové určenie miesta (4m)
- Vetné sklady:
- Prisudzovací: vlasy padali
- Určovacie: bohaté vlasy, zlaté vlasy, padali na šiju, bielu šiju
- Priraďovací: bohaté, zlaté (postupne rozvíjajúci / priraďovací prívlastok)
Veta I: "Na cestu zo záhrad pozerajú žlté ruže a astry."
- Určenie vetných členov:
Na cestu– príslovkové určenie miesta (4m)zo záhrad– nezhodný prívlastok (5n)pozerajú– slovesný prísudok (2v)žlté– zhodný prívlastok (5z)ruže– viacnásobný podmet (1s)a– priraďovacia spojkaastry– viacnásobný podmet (1s)
- Vetné sklady:
- Prisudzovací: ruže, astry pozerajú
- Určovacie: pozerajú na cestu, cestu zo záhrad, žlté ruže, žlté astry
- Priraďovací: ruže a astry
Veta J: "Po prázdninovom oddychu žiaci a žiačky zaplnili svoje triedy."
- Určenie vetných členov:
Po prázdninovom– zhodný prívlastok (5z)oddychu– príslovkové určenie času (4č)žiaci– viacnásobný podmet (1s)a– priraďovacia spojkažiačky– viacnásobný podmet (1s)zaplnili– slovesný prísudok (2v)svoje– zhodný prívlastok (5z)triedy– priamy predmet v akuzatíve (3A)
- Vetné sklady:
- Prisudzovací: žiaci, žiačky zaplnili
- Určovacie: zaplnili po oddychu, prázdninovom oddychu, zaplnili triedy, svoje triedy
- Priraďovací: žiaci a žiačky
Prehľadná tabuľka vypracovania vetných skladov

| Veta | Prisudzovacie sklady | Určovacie sklady | Priraďovacie sklady |
|---|---|---|---|
| G) Nerastné látky podporujú tvorbu kostry a chrupu. | látky podporujú | nerastné látky, podporujú tvorbu, tvorbu kostry, tvorbu chrupu | kostry a chrupu |
| H) Bohaté zlaté vlasy padali na bielu šiju. | vlasy padali | bohaté vlasy, zlaté vlasy, padali na šiju, bielu šiju | — |
| I) Na cestu zo záhrad pozerajú žlté ruže a astry. | ruže, astry pozerajú | pozerajú na cestu, cestu zo záhrad, žlté ruže, žlté astry | ruže a astry |
| J) Po prázdninovom oddychu žiaci a žiačky zaplnili svoje triedy. | žiaci, žiačky zaplnili | zaplnili po oddychu, prázdninovom oddychu, zaplnili triedy, svoje triedy | žiaci a žiačky |