WORDS TO STUDY (copy)
Stuff in the Kitchen (kitchen items) = Bagay ki nan Kizinn nan (é,è,ò)
The Stove / a stove = récho a / yon récho
The Oven = Fou a
The Dishes = assièt yo
The Spoon = Kiyè a
The Fork = fouchèt la
The pot = chodyè a
The Cup = godé a
The Trash = fatra a
The trash can = bwat fatra a
The Fire = difé a
The TV = télévision an
The Living room = salon an
The Dining room = sal a manjé a
The Light = limyè a
Glass = vè
Cup = godé, tass
Glass of water = vè dlo
The Chair = chèz la
the chairs = chèz yo
The Table = tab la
The Oil = Lwil la
The Flour = farinn nan
The Faucet = tiyo a
The tables = tab yo
The blender = blendè a
The fridge = frigidè a
The fan = vantilatè a
The Knife = kouto a
The Salt = sèl la
The sugar = suk la
Meat = viann
The food , the meal = manje a
The picture = tablo a
The Cookie = bonbon an
The floor = atè a
The Flour = farinn nan
The Flower = flè a
The broom = balé a
The Bottle = boutèy la
The bottle of water = boutèy dlo a
The strainer = paswa a
The Paper plate = asyèt katon an
The Beans = pwa yo
The Plastic = plastik yo
The Water = dlo a
The Banana = fig la
The Bread = pen an
The Cup of coffee = tass café a
The Cup of tea = tass té a
Ingredients = ingrédyan
The Spices =épis yo
The Avocado = zaboka a
The Sweet potato = patat la
The Pastic = The plastik
The Flour = farinn nan
The Grater = graj la
The Bucket = bokit la
The Gloves = gan yo
The Cat food = manjé chat la
The Dog food = manjé chen an
The Drawers = tiwa yo
Breakfast = petit-déjeuner
Lunch = déjeuner
Dinner = Dîner
Four seasons = kat sézon yo
Spring =le printemps
Summer = l’été
Fall, autumn = l’automne
Winter = l’hiver
Color = Koulè
White = blan
Black = nwa
Blue= bleu
Red = rouj
Green = vèr
Pink= roz
Purple = mov
Yellow = jonn
Grey = gri
Brown maron
Day =Jou
Days of the week = Jou semèn nan
Monday = Lundi
Tuesday = Mardi
Wednesday Mercredi
Thursday = Jeudi
Friday = Vendredi
Saturday = Samedi
Sunday = Dimanche
Months of the year =Mwa ané a
January = janvyé/ Janvier
February = Fevryé /Février
March = Mas /Mars
April = Avril / Avril
May = Mé / Mai
June = Jwin / Juin
July = Jiyè / Juillet
August = Out / Aoȗt
September = Septanm / Septembre
October = Oktòb / Octobre
Novembre = Novanm / Novembre
December = Desanm / Decembre
THe Seasons = séton yo
Spring =
Summer
Fall/Autumn
Winter
Stuff in the Bathroom and laundry room (bathroom items) =Bagay ki nan sal de ben ak laundry an (é,è,ò)
The Shampoo = chanpou a
The Soap = savon an
The Toilet paper = papyé twalèt a
The Iron =fè a
To Wipe = siyé
To throw = jété
To Take a bath = benyen
To Wash the clothes = lavé rad yo
To remember = sonjé
To forgive = bliyé
To recall = raplé
To retake = repran
To steal = volè
To make = fè
Thief = volè
To Iron the clothes = pasé rad yo
In the bathroom = nan douch la
Toothbrush = bròs dan
ToothPaste/ paste = pat
Tooth = dan
Tongue = lang
Towel = sèvièt
Pan = pantalon
Underwear, boxer = slip
Shirt = chemiz
t-shirt= mayo
Shorts = bout pantalon
The Shoe = soulyéa
The Snickers = ténis lan
Suit, jacket = vès, kostum,
The Socks = chosèt yo
The Cabinet = kabinè la
The Box = bwat la
The Mirror = glas la
The Cologne, perfume = pafun an
The Door = pòt la
The house = kay la
The floor = atè a
The Bed = kabann nan
The Pillow =zoryéa
The Window = fénèt la
The Blinds = rido yo
The Mattress = Matla a
The Closet = klozèt la
The Blanket = Dra a
It’s time to wake up = li lè pou ou levé
To Wash your face = lavé figi ou
To Brush your hair = brosé tèt ou
To Open the door = ouvè pòt la
To Close the door = fèmen pòt la
To Put on some déodorant = mété déodoran
To Put some clothes on = mété rad sou ou
Put your shoes on = mété soulyé nan pyé ou
To Put your sandals on = mété sandal nan pyé ou
To Go sweep the floor with the broom = al’ lavé atè a avék balé a
To Close the door = fèmen pòt la
You can go play basketball outside = ou ka al jwé baskèt deyò a
To Open the door = ouvè pòt la
To Wash your head = lavé tèt ou
To Brush your teeth = brosé dan ou
To Mop the floor = lavé atè a
To Go take a shower = al benyen
To Turn off the water = fèmen dlo a
To Turn off the lights = étènn limyè a
To Turn the lights on = limen limyè a
To Put the water on a boil = mété dlo a bouyi
To Put the beans on the stove= mété pwa a sou récho a
To Go do the dishes = Al lavé asyèt yo
To Go wash the pot = Al lavé chodyè a
How was your day/week/night = kijan jounen an/ semèn nan/ nwit la té yé?
How do you feel = kijan ou santi ou?
Is everything ok?= eske tout bagay anfom/byen?
To Call the kids for me = Rélé ti moun yo pou Mwen
Are you feeling better ? Esk ou santi ou pi byen?
What are you doing now = kisa w’ap fè la kounéya
SENTENCES WITH THE NOUNS & VERBS
To Cook food = fè manjé
To Boil the water = bouyi dlo a
To Bring me some water = poté ti dlo pou mwen
To Bring me some juice = poté ti jus pou mwen
To Bring me some peanut = poté ti pistach pou mwen
Bring me some peanut butter= poté ti manba pou mwen
To Bring me some food = poté ti manjé pou mwen
To Bring me some cake = poté ti gato pou mwen
To Spice the chicken = mété épis nan poul la
To Sit down here = chita la
Don’t stand up = pa lévé
Stand up = lévé
To Fry the chicken = fri poul la
To Defrost the chicken = mété poul la déglasé
To Wash the floor = lavé atè a
To Come here so I can talk to you = vini‘ m palé ou
Where are you going? = Ki koté ou pralé?
When are you coming back? = kilè wap tounen?
Come quick = fè rapid / vini rapid
To Stay here = rété la
To Move forward = avansé devan
Move backward = avansé dèyè
To Move over = avansé
Do the dishes = lavé asyèt yo
To Give me a bottle of water = pran yon boutèy dlo pou mwen
To Throw the trash away = jété fatra a
Sweat = swé
Sweating = ap swé
Upset = nèvé/ faché
weird , funny= dròl
Thirsty =swaf
Hungry = grangou
Tired= fatigué
I am mad = Mwen faché
I am happy = Mwen faché
I need = Mwen bezwen
I feel = Mwen santi
Fast=rapid
Slow = dousman
The living room = salon an
The Dining room = Sal a manjé a
Beautiful = Bèl
Ugly = lèd
Tall = ro
Short = kout
Dirty = Sal
Big = gwo
Small = Piti
Salty = salé
Sweet = sukré
Discouraged =Dekourajé =
Encouraged = enkourajé =
In a Hurry = présé
Sad = tris
Happy = kontan
Mad with you = Faché avek ou
Crazy = fou
sick = malad
To laugh = ri
To Cry = kriyé
To hear = tandé
To speak = palé
To hold =kenbé
To understand = konprann
To walk = maché
To work = travay
To have = gen , genyen
To buy = achté
To buy food = acheté manjé
Headache = tèt fè mal
Stomach Ache = vant fè mal
Toothache = dan fè mal
I am sorry = mwen dézolé / ékizé mwen
Don’t worry = pa inkyété’w, pa gen pwoblèm
Don’t be afraid pa pè
Shut up =pé bouch ou
Stay quiet= Rété trankil
God loves you a lot = Bondyé renmen’w anpi
Very much , a lot = anpil
It’s over = sé fini
It just began = li fèk komanse
Words for : Transition words / common expressions/ preposition and others
Almost = prèské
Because of that = Akoz de sa
And = épi
Better = pi byen
Worse = pi mal
Bigger = pi grow
Smaller = pi piti
Hotter = pi cho
Colder = pi frèt
Ready = prè
Are you ready? = èské ou prè?
above= sou
Don’t = pa
Never = pa janm
While = pandan ke
Although = tandiske
Different = pa menm / diféran
Under = anba
Same = menm
same as = menm jan ak
Same way = menm jan
Jump = soté
come here = vini la
Go there = alé la
Like = tankou
It’s like = sévtankou
It smells good = li santi bon
It smells bad, it’s stinky = li santi mové
Bad smells = mové sant
It smells = li santi
The dog smells bad = chyen an santi fò
Smell = sant
Good = bon
bad = mové
To be honest = honètman
To be honest with you= pou’ m honèt avèk ou
For no reason, without reason = San rézon
Keep on = ap pédé, toujou ap
It depends = sa dépan
Outside = deyò
Up = an wo
Down = anba
Up, On, over = sou
Down = anba
Until today = juska jodi a
Now = kounyé a
Tomorrow = demain
Always , all the time= toujou , tout tan
Non stop = san rété
Never = jamè
The Way to do = fason pou fè
Way , road = wout , chemen
The Street = la rue a
Keep on = ap pédé
Already, yet = déja
Not yet = poko
Until = juskaske
The light = limyè a
Stay here = rété la
Hurry = présé
We ran out = nou pa genyen , li fini
hurry up = fè rapid, fè présé
Fast =rapid, vit
Slow = dousman
Very = pi, anpil
Much = anpil
Small =piti, ti kal
Big = gwo
Rather = Pito
Inside = an dédan
The same way also = menm jan you
Also = tou
Wait = tann
Not really = pa vrèman
Not too much = pa tròp
Not enough = pa asé
Not always = pa toujou
Not often = pa souvan
Not A lot = pa anpil
More = pi
Too little , too small = trò Piti
Too much = tròp
Wait for me here = tann mwen la
Don’ t go yet = poko alé
Run = kouri
Stay = kanpé
Here = isit
There = la
With = avèk / ak
Without = san
After that = aprè sa
drink = Bwè
Eat = manjé
I am thirsty = mwen swaf
I am hungry = mwen grangou
I am thirsty = Mwen fatigé
I am sleepy = mwen gen dòmi
It doesn’t matter = zafè , sa pa pwoblèm
Why = Poukisa
For who =Poukiyès
Already finished = fini déja
I already finished it = mwen fini li déja
Moreover, in addition, additionally = en plus de sa
In conclusion = pou fini
If = si
Prefere=
Later = talè
Early = bonè
Late = ta
Continue = kontinyé
Quick =vit
Too much time = twòp tan
Wait = kanpe tann
wait here = tann la
It’s hot = Li fè cho
It’s cold =Li fè fwèt
often= souvan
Sometimes =kèk lè , gen dé lè, pafwa
Again = ankò
However, but = men
Later = pita
Never = jamè, janm
I never do that = mwen pa janm fè sa
In a few, shortly = talè
Stop = suspann, rété
To swim = najé
To share =patajé
To Continue = kontinyé
It tastes good = li gen bon gou
There is no time = pa gen tan
Enough = assé, sufi
Too much = trò
Too little = trò piti
Ok , alright= d’accord
Even if = menm si
Nor = ni
Or = ou , ouben
Many = anpil
More = en plus
He, she, it = Li
To read = li
Thing = bagay
Morning = maten
Night = aswè
Afternoon = aprè midi
Outside = deyò a
Inside = an dedan
Start = komanse
Finish = fini
Brush your tooth = bosé dan ou
To pee = pipi
To poo = watè
Even though = malgré
Me too = mwen tou
Me either = mwen menm tou
Go = Ale / Al
Go do that = Al fè sa
Maybe = petèt
Or = ou
Any = ninpòt
First = d’abò, premyé
Last = denyé
Next = ensuite
New = nouvo
Old = ansyen
Fresh = fré
Rotten = pouri
Next year = ané prochènn
Last year = ané dènyé
Next week = semènn prochènn
Last week = semenn dènyé
Next month = mwa prochen
Last month = mwa dènyé
It’s like that = sé tankou sa
like = tankou
To Like = renmen
Hate = Rayi
To borrow = prété
To touch = manyen
A Lie = yon manti
To Lie = Bay manti
You are liying = ou ap bay manti
You are telling the truth = ou ap bay vérité
Lastly, to finish = pou finish
First = premyé
Last = dernié
Do you? = Eske ou ?
Did you =Eske Ou té?
Will you ? Eske ou Pral?
Would you ? Eske ou ta?
Could you? Eske ou te ka?
What = Kisa?
Where = ki koté, ki bò
Who is he/she? = ki moun sa?
What I know = sa ké Mwen konen
To mean = vlé di
Why = poukisa
When = lè ke
How old are you?= Ki laj ou?
How is it? = Kiyès sa
How = kijan , kisa
Who = Kiyès
What time= kilè
What day = kijou
When =kilè
THE ANIMALS = BèT YO
I can never do that = Mwen pap janm ka fè sa
Mouse = sourit
Bird = zwazo
Fly = mouch
Ant =foumi
Lezard = zandolit
Worm = vè
Snake = koulèv
Rat = rat
Turkey = kana, dinde
Pigeon = pijon
Chicken = poul
Fish = pwason
Cat = chat
Dog = chyen
Mosquitoes = marengwen, moustik
Roaches = ravèt
the cat keeps on jumping =Chat la ap pédé soté
The dog keeps on barking = chen an ap pédé japé
Common Words used at church (é,è,ò)
The Church = légliz la
The Church parking = pakinn légliz la
The Church yard = lakou légliz la
Technology = téknoloji
Computer = òdinatè
Seventh day adventist = advantis du sétyèm jou
Jesus = Jézu
God = bondyé
Disciple = disip
Heavens = syèl
Christians = krétyen
The Devil = Diab la
Satan = satan
Pray God = priyé bondyé
The Lamb = anyo a
Angel = zanj, anj
The Lord = Sényè a
Soldier = solda
In the name of Jesus = nan non Jézu
To follow Jesus = swiv Jézu
Holy Ghost, Holy Spirit = Sentéspri
The Disciples = disip yo
The bible = bib la
Religion = rélijyon
Read the bible = li bib la
Everyday = chak jou
Say amen = di amènn
Believe = Kwè
The street = la ri a
The Hall= koulwa a
The yard, backyard = la kou a
I think so = mwen kwè sa/ mwen pansé sa
You can sit down = ou mèt chita
You can stand up = ou mèt kanpé
New testament = nouvo téstaman
Old testament = ansyen téstaman
The Assembly = asanblé a
Brothers = frè
Missionary bulletin = bultin misionè
The prayer = la pryè
Reading = lécture
Bible reading = lécture de la bib
The Verse = vèsè a
The Chapter = chapit la
The Offerings = ofrann yo
Paragraph = paragraf
The Page = paj la
The bible page- Paj bib la
To Collect the Tithes and offerings = Ramasé offrann ak dim
The Tithes = dim yo
The Money = kòb la
The Money = lajan an
Lot of money = Anpil lajan
Rich = rich
Poor = pòv
Dollar =dola
Tithes and offerings = dim ak ofrann
Sermon = prèch
To preach = préché
Special selection = chan spésyal
The Gospel = lévanjil la
The Music = mizik la
To worship = adoré
let’s sing = Ann chanté
Praise and worship = louanj ak adorasyon
Sabbath school director = diréktris lékòl saba
Hymnals book= im é louanj
Sabbath school = lékòl saba
Sabbath school lesson = léson lékòl saba
Sing = chanté
Songs = chanté, kantik
Sing loud = chanté fò
To Sing the songs = chanté chanté yo
To Sing the songs = chanté kantik yo
Crusade = kwazad
Revival =révèy
Conference = konférans
The Deacons/Deaconess = diak yo, diakònès yo
Elders = ansyen
Pastor = pastè
Children , kids = ti moun
Kid’s corner = coin des enfants
Body of elders = ansyéna
Sabbat school = école saba
Church Secretary = sékrété légliz
Sisters = sè
Brothers =frè
My Brethrens = frè ak sèm yo
Visitors = vizitè
Friend = zanmi
Youth = jènn
Visitor friends = zanmi vizité
To Greet = salyé
I thank God = mwen di bondyé mèsi
Let’s kneel down to pray = an nou mété ajenou pou pryé
To Play = jwé
Drum = batri
Play the drum = jwé batri a
Piano = piano
Guitar = gita
Praise team = chant yo
The prayer = la pryè
To pray = pryé
To cry out = kryé
To stand = kanpé
Let’s stand up = an’nou kanpé
Let’s pray = an’nou pryé
Bow our heads for prayer = bésé tèt nou pou nou priyé
Grace = gras
Glory = glwa
Glory to God = glwa a Dieu
Mercy = pityé
Country = péyi
City = vil
To free = libéré
Haiti = Ayiti
Love = lanmou
Pardon , forgiveness = padon
Forgive = padoné
Forgiven = padoné
Sins = péché yo
Sinners = péchè
I ask you for forgiveness = mwen mandé ou padon
Father God = bondyé papa
The Son of God = pitit bondyé a
God does a lot for us = Bondyé fè anpil bagay pou nou
God does a lot for our family = Bondyé fè anpil bagay pou fanmi nou
God protects our family = Bondyé protéjé fanmi nou
_____________________________________
ARTICLE - RULES 👍
If it ends with a vowel - a or an
If it ends with a t - la
_______________________________________
Comfortable = alèz
Feel = santi
smell = santi
Come = vini
Speak = palé
Wait = tann
Go = alé
Come in, come on in = antré
Come out = soti
Come from school = Sot’ lekòl = soti lékòl
Go to school = Al lékòl
Wash = lavé
Walk = maché
Sit down = chita
Come = vini
Eat = manjé
speak = palé
Ask = mandé
Give = bay
Close = fèmen
Open = ouvè
Full = plen
Empty = vid
Take = pran
Put = mété
To clean =pròpté
To help = édé
Take out = retiré
Play = jwé
Walk = maché
To Jump = volé
To Dance = dansé
To Want = vlé
To Need = bezwen
To Can = kapab
To Do = fè
To Can = kapab
To Create = kréé
To Carry = levé
To Wake up =levé
To Look for = chèché
To Lose = pèdi
To Find = jwenn
To Fall = tonbé
To take = pran
To make = fè
To die = mouri
ALMOST SAME SPELLING AS IN CREOLE (é,è,ò)
To Dance = dansé
To Prepare = préparé
To form = fòmé
To enter = antré
To discipline = disipliné
To chant, sing = chanté
To refuse = refuzé
To apply = apliké
To accuse = akuzé
To refuse =réfizé
To accept = aksepté
To demand, ask = aksepté
To admire =admiré
To excuse = eskuzé
To discourage = dékourajé
To abandon = abandoné
To arrive =rivé
To deliver = delivré
To test = testé
To separate = séparé
Use, utilize = utilizé
To review , to revise = révizé
To Suppose = supozé
To advance = avansé
To Express = exprimé
To Repeat = répété
To practice = pratiké
To marry = maryé
To divorce = divòsé
To satisfy = satisfé
To judge = jijé
To marry = maryé
To express = eksprimé
To excuse = ekskizé
To suffer = soufri
To explain = expliké
To trace = trasé
To Repeat = médité
To fly = volé
To motivate = motivé
To rinse = rinsé
To call = rélé
To decide = désidé
To represent = reprézanté
To present = prézanté
To assist = assisté, édé
To protect = protéjé
To hel =édé
To meditate = médité
To occupy =
Okipé
To conduct, to drive = kondwi
To advance = avansé
Audience = odyans
Content, satisfy = contan
To mix = melanjé
To study =étudyé
To serve = sèvi
To exercice = fè egzèsis , fè spò