Mathematics Advanced State Examination Formula Reference Guide Algebraic Identities Cube of a sum and cube of a difference:
( a ± b ) 3 = a 3 ± 3 a 2 b + 3 a b 2 ± b 3 (a \pm b)^3 = a^3 \pm 3a^2 b + 3ab^2 \pm b^3 ( a ± b ) 3 = a 3 ± 3 a 2 b + 3 a b 2 ± b 3
Sum and difference of cubes:
( a ± b ) ( a 2 ∓ a b + b 2 ) = a 3 ± b 3 (a \pm b)(a^2 \mp ab + b^2) = a^3 \pm b^3 ( a ± b ) ( a 2 ∓ ab + b 2 ) = a 3 ± b 3
Logarithms Basic logarithmic identity:
a log a ( b ) = b a^{\log_a(b)} = b a l o g a ( b ) = b
Logarithm of a product:
log a ( b ⋅ c ) = log a ( b ) + log a ( c ) \log_a(b \cdot c) = \log_a(b) + \log_a(c) log a ( b ⋅ c ) = log a ( b ) + log a ( c )
Logarithm of a quotient:
log a ( b c ) = log a ( b ) − log a ( c ) \log_a\left(\frac{b}{c}\right) = \log_a(b) - \log_a(c) log a ( c b ) = log a ( b ) − log a ( c )
Power rule for argument:
log a ( b k ) = k ⋅ log a ( b ) \log_a(b^k) = k \cdot \log_a(b) log a ( b k ) = k ⋅ log a ( b )
Power rule for base:
log a k ( b ) = 1 k ⋅ log a ( b ) \log_{a^k}(b) = \frac{1}{k} \cdot \log_a(b) log a k ( b ) = k 1 ⋅ log a ( b )
Change of base formula:
log a ( b ) = log c ( b ) log c ( a ) \log_a(b) = \frac{\log_c(b)}{\log_c(a)} log a ( b ) = l o g c ( a ) l o g c ( b )
Trigonometry Sine of double angle:
sin ( 2 α ) = 2 sin ( α ) cos ( α ) \sin(2\alpha) = 2\sin(\alpha)\cos(\alpha) sin ( 2 α ) = 2 sin ( α ) cos ( α )
Cosine of double angle:
cos ( 2 α ) = cos 2 ( α ) − sin 2 ( α ) \cos(2\alpha) = \cos^2(\alpha) - \sin^2(\alpha) cos ( 2 α ) = cos 2 ( α ) − sin 2 ( α )
Tangent of double angle:
tan ( 2 α ) = 2 tan ( α ) 1 − tan 2 ( α ) \tan(2\alpha) = \frac{2\tan(\alpha)}{1 - \tan^2(\alpha)} tan ( 2 α ) = 1 − t a n 2 ( α ) 2 t a n ( α )
Sine of sum/difference:
sin ( α ± β ) = sin ( α ) cos ( β ) ± cos ( α ) sin ( β ) \sin(\alpha \pm \beta) = \sin(\alpha)\cos(\beta) \pm \cos(\alpha)\sin(\beta) sin ( α ± β ) = sin ( α ) cos ( β ) ± cos ( α ) sin ( β )
Cosine of sum/difference:
cos ( α ± β ) = cos ( α ) cos ( β ) ∓ sin ( α ) sin ( β ) \cos(\alpha \pm \beta) = \cos(\alpha)\cos(\beta) \mp \sin(\alpha)\sin(\beta) cos ( α ± β ) = cos ( α ) cos ( β ) ∓ sin ( α ) sin ( β )
Tangent of sum/difference:
tan ( α ± β ) = tan ( α ) ± tan ( β ) 1 ∓ tan ( α ) tan ( β ) \tan(\alpha \pm \beta) = \frac{\tan(\alpha) \pm \tan(\beta)}{1 \mp \tan(\alpha)\tan(\beta)} tan ( α ± β ) = 1 ∓ t a n ( α ) t a n ( β ) t a n ( α ) ± t a n ( β )
Table of Trigonometric Values for Standard Angles Angle α = 0 ∘ \alpha = 0^\circ α = 0 ∘ (0 rad 0\text{ rad} 0 rad ):
sin ( 0 ∘ ) = 0 \sin(0^\circ) = 0 sin ( 0 ∘ ) = 0 cos ( 0 ∘ ) = 1 \cos(0^\circ) = 1 cos ( 0 ∘ ) = 1 tan ( 0 ∘ ) = 0 \tan(0^\circ) = 0 tan ( 0 ∘ ) = 0
Angle α = 30 ∘ \alpha = 30^\circ α = 3 0 ∘ ( π 6 rad ) \left(\frac{\pi}{6}\text{ rad}\right) ( 6 π rad ) :sin ( 30 ∘ ) = 1 2 \sin(30^\circ) = \frac{1}{2} sin ( 3 0 ∘ ) = 2 1 cos ( 30 ∘ ) = 3 2 \cos(30^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{2} cos ( 3 0 ∘ ) = 2 3 tan ( 30 ∘ ) = 3 3 \tan(30^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{3} tan ( 3 0 ∘ ) = 3 3
Angle α = 45 ∘ \alpha = 45^\circ α = 4 5 ∘ ( π 4 rad ) \left(\frac{\pi}{4}\text{ rad}\right) ( 4 π rad ) :sin ( 45 ∘ ) = 2 2 \sin(45^\circ) = \frac{\sqrt{2}}{2} sin ( 4 5 ∘ ) = 2 2 cos ( 45 ∘ ) = 2 2 \cos(45^\circ) = \frac{\sqrt{2}}{2} cos ( 4 5 ∘ ) = 2 2 tan ( 45 ∘ ) = 1 \tan(45^\circ) = 1 tan ( 4 5 ∘ ) = 1
Angle α = 60 ∘ \alpha = 60^\circ α = 6 0 ∘ ( π 3 rad ) \left(\frac{\pi}{3}\text{ rad}\right) ( 3 π rad ) :sin ( 60 ∘ ) = 3 2 \sin(60^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{2} sin ( 6 0 ∘ ) = 2 3 cos ( 60 ∘ ) = 1 2 \cos(60^\circ) = \frac{1}{2} cos ( 6 0 ∘ ) = 2 1 tan ( 60 ∘ ) = 3 \tan(60^\circ) = \sqrt{3} tan ( 6 0 ∘ ) = 3
Angle α = 90 ∘ \alpha = 90^\circ α = 9 0 ∘ ( π 2 rad ) \left(\frac{\pi}{2}\text{ rad}\right) ( 2 π rad ) :sin ( 90 ∘ ) = 1 \sin(90^\circ) = 1 sin ( 9 0 ∘ ) = 1 cos ( 90 ∘ ) = 0 \cos(90^\circ) = 0 cos ( 9 0 ∘ ) = 0 tan ( 90 ∘ ) \tan(90^\circ) tan ( 9 0 ∘ ) is undefined (− - − )
Basic Trigonometric Equations Sine equation:
If sin ( x ) = a \sin(x) = a sin ( x ) = a , where a ∈ [ − 1 ; 1 ] a \in [-1; 1] a ∈ [ − 1 ; 1 ] , then:
x = ( − 1 ) k arcsin ( a ) + π k , k ∈ Z x = (-1)^k \arcsin(a) + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = ( − 1 ) k arcsin ( a ) + π k , k ∈ Z
Cosine equation:
If cos ( x ) = a \cos(x) = a cos ( x ) = a , where a ∈ [ − 1 ; 1 ] a \in [-1; 1] a ∈ [ − 1 ; 1 ] , then:
x = ± arccos ( a ) + 2 π k , k ∈ Z x = \pm \arccos(a) + 2\pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = ± arccos ( a ) + 2 π k , k ∈ Z
Tangent equation:
If tan ( x ) = a \tan(x) = a tan ( x ) = a , where a ∈ R a \in \mathbb{R} a ∈ R , then:
x = arctan ( a ) + π k , k ∈ Z x = \arctan(a) + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = arctan ( a ) + π k , k ∈ Z
Progressions Arithmetic Progression n n n -th term formula:
a n = a 1 + d ( n − 1 ) a_n = a_1 + d(n - 1) a n = a 1 + d ( n − 1 )
Common difference:
d = a n + 1 − a n d = a_{n+1} - a_n d = a n + 1 − a n
Sum of the first n n n terms:
S n = a 1 + a n 2 ⋅ n = 2 a 1 + d ( n − 1 ) 2 ⋅ n S_n = \frac{a_1 + a_n}{2} \cdot n = \frac{2a_1 + d(n - 1)}{2} \cdot n S n = 2 a 1 + a n ⋅ n = 2 2 a 1 + d ( n − 1 ) ⋅ n
Variable definitions: a n a_n a n is the n n n -th term, d d d is the common difference, n n n is the term position/index, and S n S_n S n is the sum of the first n n n terms.
Geometric Progression n n n -th term formula:
b n = b 1 ⋅ q n − 1 b_n = b_1 \cdot q^{n-1} b n = b 1 ⋅ q n − 1
Common ratio (q ≠ 0 q \neq 0 q = 0 ):
q = b n + 1 b n q = \frac{b_{n+1}}{b_n} q = b n b n + 1
Sum of the first n n n terms:
S n = b 1 ( 1 − q n ) 1 − q = b 1 − b n q 1 − q S_n = \frac{b_1(1 - q^n)}{1 - q} = \frac{b_1 - b_n q}{1 - q} S n = 1 − q b 1 ( 1 − q n ) = 1 − q b 1 − b n q
Sum of an infinitely decreasing geometric progression (∣ q ∣ < 1 |q| < 1 ∣ q ∣ < 1 ):
S = b 1 1 − q S = \frac{b_1}{1 - q} S = 1 − q b 1
Variable definitions: b n b_n b n is the n n n -th term, q q q is the common ratio (q ≠ 0 q \neq 0 q = 0 ), n n n is the term index, S n S_n S n is the sum of the first n n n terms, and S S S is the sum of the infinitely decreasing geometric progression.
Vectors Magnitude (length) of vector a = ( x 1 ; y 1 ) \mathbf{a} = (x_1; y_1) a = ( x 1 ; y 1 ) :
∣ a ∣ = x 1 2 + y 1 2 |\mathbf{a}| = \sqrt{x_1^2 + y_1^2} ∣ a ∣ = x 1 2 + y 1 2
Dot product of vectors a = ( x 1 ; y 1 ) \mathbf{a} = (x_1; y_1) a = ( x 1 ; y 1 ) and b = ( x 2 ; y 2 ) \mathbf{b} = (x_2; y_2) b = ( x 2 ; y 2 ) :
a ⋅ b = x 1 x 2 + y 1 y 2 = ∣ a ∣ ⋅ ∣ b ∣ ⋅ cos ( α ) \mathbf{a} \cdot \mathbf{b} = x_1 x_2 + y_1 y_2 = |\mathbf{a}| \cdot |\mathbf{b}| \cdot \cos(\alpha) a ⋅ b = x 1 x 2 + y 1 y 2 = ∣ a ∣ ⋅ ∣ b ∣ ⋅ cos ( α )
Variable definitions: ∣ a ∣ |\mathbf{a}| ∣ a ∣ is vector magnitude, ( x 1 ; y 1 ) (x_1; y_1) ( x 1 ; y 1 ) and ( x 2 ; y 2 ) (x_2; y_2) ( x 2 ; y 2 ) are vector coordinates, and α \alpha α is the angle between the two vectors.
Triangle Geometry Law of Cosines:
a 2 = b 2 + c 2 − 2 b c ⋅ cos ( A ) a^2 = b^2 + c^2 - 2bc \cdot \cos(A) a 2 = b 2 + c 2 − 2 b c ⋅ cos ( A )
Law of Sines:
a sin ( A ) = b sin ( B ) = c sin ( C ) = 2 R \frac{a}{\sin(A)} = \frac{b}{\sin(B)} = \frac{c}{\sin(C)} = 2R s i n ( A ) a = s i n ( B ) b = s i n ( C ) c = 2 R
Area of a Triangle Formulas:
Using two sides and the included angle:
S = 1 2 a b ⋅ sin ( C ) S = \frac{1}{2} ab \cdot \sin(C) S = 2 1 ab ⋅ sin ( C ) Heron's formula:
S = p ( p − a ) ( p − b ) ( p − c ) S = \sqrt{p(p - a)(p - b)(p - c)} S = p ( p − a ) ( p − b ) ( p − c ) Using inradius r r r :
S = r ⋅ p S = r \cdot p S = r ⋅ p Using circumradius R R R :
S = a b c 4 R S = \frac{abc}{4R} S = 4 R ab c Variable definitions: a , b , c a, b, c a , b , c are the side lengths; A , B , C A, B, C A , B , C (or ∠ A , ∠ B , ∠ C \angle A, \angle B, \angle C ∠ A , ∠ B , ∠ C ) are the opposite angles; p = a + b + c 2 p = \frac{a + b + c}{2} p = 2 a + b + c is the semi-perimeter; r r r is the radius of the inscribed circle (inradius); R R R is the radius of the circumscribed circle (circumradius).
Solid Geometry (Stereometry) Cylinder Lateral surface area:
S lat = 2 π R H S_{\text{lat}} = 2\pi R H S lat = 2 π R H
Volume:
V = π R 2 H V = \pi R^2 H V = π R 2 H
Variable definitions: R R R is the base radius, H H H is the height.
Cone Lateral surface area:
S lat = π R l S_{\text{lat}} = \pi R l S lat = π R l
Volume:
V = 1 3 π R 2 H V = \frac{1}{3} \pi R^2 H V = 3 1 π R 2 H
Variable definitions: R R R is the base radius, l l l is the slant height (generator), H H H is the height.
Frustum of a Cone Lateral surface area:
S lat = π ( R + r ) l S_{\text{lat}} = \pi(R + r)l S lat = π ( R + r ) l
Volume:
V = 1 3 π H ( R 2 + R r + r 2 ) V = \frac{1}{3} \pi H (R^2 + Rr + r^2) V = 3 1 π H ( R 2 + R r + r 2 )
Variable definitions: R R R and r r r are base radii, l l l is the slant height, H H H is the height.
Sphere Total surface area:
S total = 4 π R 2 S_{\text{total}} = 4\pi R^2 S total = 4 π R 2
Volume:
V = 4 3 π R 3 V = \frac{4}{3} \pi R^3 V = 3 4 π R 3
Variable definitions: R R R is the sphere radius.
Spherical Segment (Cap) Curved surface area:
S curved = 2 π R H S_{\text{curved}} = 2\pi R H S curved = 2 π R H
Volume:
V = 1 3 π H 2 ( 3 R − H ) V = \frac{1}{3} \pi H^2 (3R - H) V = 3 1 π H 2 ( 3 R − H )
Variable definitions: R R R is the sphere radius, H H H is the segment height.
Pyramid Volume Volume of a pyramid:
V = 1 3 S H V = \frac{1}{3} S H V = 3 1 S H
Variable definitions: S S S is the base area, H H H is the height.
Frustum of a Pyramid Volume Volume of a frustum of a pyramid:
V = 1 3 H ( S 1 + S 1 S 2 + S 2 ) V = \frac{1}{3} H (S_1 + \sqrt{S_1 S_2} + S_2) V = 3 1 H ( S 1 + S 1 S 2 + S 2 )
Variable definitions: S 1 S_1 S 1 and S 2 S_2 S 2 are base areas, H H H is the height.
Differential Calculus Differentiation Rules Product rule:
( f ( x ) ⋅ g ( x ) ) ′ = f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) + f ( x ) ⋅ g ′ ( x ) (f(x) \cdot g(x))' = f'(x) \cdot g(x) + f(x) \cdot g'(x) ( f ( x ) ⋅ g ( x ) ) ′ = f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) + f ( x ) ⋅ g ′ ( x )
Quotient rule:
( f ( x ) g ( x ) ) ′ = f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) − f ( x ) ⋅ g ′ ( x ) ( g ( x ) ) 2 \left(\frac{f(x)}{g(x)}\right)' = \frac{f'(x) \cdot g(x) - f(x) \cdot g'(x)}{(g(x))^2} ( g ( x ) f ( x ) ) ′ = ( g ( x ) ) 2 f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) − f ( x ) ⋅ g ′ ( x )
Composite function rule (Chain rule):
( f ( g ( x ) ) ) ′ = f ′ ( g ( x ) ) ⋅ g ′ ( x ) (f(g(x)))' = f'(g(x)) \cdot g'(x) ( f ( g ( x )) ) ′ = f ′ ( g ( x )) ⋅ g ′ ( x )
Derivatives of Basic Functions Trigonometric derivatives:
( sin ( x ) ) ′ = cos ( x ) (\sin(x))' = \cos(x) ( sin ( x ) ) ′ = cos ( x ) ( cos ( x ) ) ′ = − sin ( x ) (\cos(x))' = -\sin(x) ( cos ( x ) ) ′ = − sin ( x ) ( tan ( x ) ) ′ = 1 cos 2 ( x ) (\tan(x))' = \frac{1}{\cos^2(x)} ( tan ( x ) ) ′ = c o s 2 ( x ) 1
Exponential and logarithmic derivatives:
( a x ) ′ = a x ⋅ ln ( a ) (a^x)' = a^x \cdot \ln(a) ( a x ) ′ = a x ⋅ ln ( a ) ( log a ( x ) ) ′ = 1 x ⋅ ln ( a ) (\log_a(x))' = \frac{1}{x \cdot \ln(a)} ( log a ( x ) ) ′ = x ⋅ l n ( a ) 1
Tangent Line Equation Equation of the tangent line to the function graph y = f ( x ) y = f(x) y = f ( x ) at point ( x 0 ; f ( x 0 ) ) (x_0; f(x_0)) ( x 0 ; f ( x 0 )) :
y = f ′ ( x 0 ) ( x − x 0 ) + f ( x 0 ) y = f'(x_0)(x - x_0) + f(x_0) y = f ′ ( x 0 ) ( x − x 0 ) + f ( x 0 )
Slope (direction coefficient) of the tangent line:
k = f ′ ( x 0 ) k = f'(x_0) k = f ′ ( x 0 )
Integral Calculus Indefinite Integrals Power function:
∫ x n d x = x n + 1 n + 1 + C ( n ≠ − 1 ) \int x^n \, dx = \frac{x^{n+1}}{n+1} + C \quad (n \neq -1) ∫ x n d x = n + 1 x n + 1 + C ( n = − 1 )
Reciprocal function:
∫ 1 x d x = ln ∣ x ∣ + C \int \frac{1}{x} \, dx = \ln|x| + C ∫ x 1 d x = ln ∣ x ∣ + C
Exponential function:
∫ a x d x = a x ln ( a ) + C \int a^x \, dx = \frac{a^x}{\ln(a)} + C ∫ a x d x = l n ( a ) a x + C
Trigonometric functions:
∫ sin ( x ) d x = − cos ( x ) + C \int \sin(x) \, dx = -\cos(x) + C ∫ sin ( x ) d x = − cos ( x ) + C ∫ cos ( x ) d x = sin ( x ) + C \int \cos(x) \, dx = \sin(x) + C ∫ cos ( x ) d x = sin ( x ) + C ∫ 1 cos 2 ( x ) d x = tan ( x ) + C \int \frac{1}{\cos^2(x)} \, dx = \tan(x) + C ∫ c o s 2 ( x ) 1 d x = tan ( x ) + C
Constant definition: C C C represents a real constant (C ∈ R C \in \mathbb{R} C ∈ R ).
Volume of Solid of Revolution Volume generated by revolving f ( x ) f(x) f ( x ) around the x-axis from a a a to b b b :
V = π ∫ a b ( f ( x ) ) 2 d x V = \pi \int_a^b (f(x))^2 \, dx V = π ∫ a b ( f ( x ) ) 2 d x Combinatorics, Probability, and Statistics Number of combinations of n n n elements taken k k k at a time:
C n k = n ! k ! ( n − k ) ! C_n^k = \frac{n!}{k!(n - k)!} C n k = k ! ( n − k )! n !
Number of arrangements (permutations of k k k from n n n ):
A n k = n ! ( n − k ) ! A_n^k = \frac{n!}{(n - k)!} A n k = ( n − k )! n !
Discrete Random Variables Random variable X X X values: x 1 , x 2 , … , x n x_1, x_2, \dots, x_n x 1 , x 2 , … , x n
Corresponding probabilities: p 1 , p 2 , … , p n p_1, p_2, \dots, p_n p 1 , p 2 , … , p n
Expected Value (Mathematical Expectation / Mean) E X \mathrm{E}X E X :
E X = x 1 p 1 + x 2 p 2 + ⋯ + x n p n \mathrm{E}X = x_1 p_1 + x_2 p_2 + \dots + x_n p_n E X = x 1 p 1 + x 2 p 2 + ⋯ + x n p n
Variance D X \mathrm{D}X D X :
D X = ( x 1 − E X ) 2 p 1 + ( x 2 − E X ) 2 p 2 + ⋯ + ( x n − E X ) 2 p n \mathrm{D}X = (x_1 - \mathrm{E}X)^2 p_1 + (x_2 - \mathrm{E}X)^2 p_2 + \dots + (x_n - \mathrm{E}X)^2 p_n D X = ( x 1 − E X ) 2 p 1 + ( x 2 − E X ) 2 p 2 + ⋯ + ( x n − E X ) 2 p n
Binomial Experiments (Bernoulli Trials) Binomial probability distribution formula:
P ( X = k ) = P n ( k ) = C n k p k q n − k P(X = k) = P_n(k) = C_n^k p^k q^{n - k} P ( X = k ) = P n ( k ) = C n k p k q n − k
Variable definitions: X X X is the random variable, n n n is the total number of trials, k k k is the number of successes, p p p is the probability of success in a single trial, and q = 1 − p q = 1 - p q = 1 − p is the probability of failure.
Binomial expansion formula:
( a + b ) n = a n + C n 1 a n − 1 b + C n 2 a n − 2 b 2 + ⋯ + C n k a n − k b k + ⋯ + b n (a + b)^n = a^n + C_n^1 a^{n-1}b + C_n^2 a^{n-2}b^2 + \dots + C_n^k a^{n-k}b^k + \dots + b^n ( a + b ) n = a n + C n 1 a n − 1 b + C n 2 a n − 2 b 2 + ⋯ + C n k a n − k b k + ⋯ + b n Algebrinės tapatybės Kubo suma ir skirtumas: ( a ± b ) 3 = a 3 ± 3 a 2 b + 3 a b 2 ± b 3 (a \pm b)^3 = a^3 \pm 3a^2 b + 3ab^2 \pm b^3 ( a ± b ) 3 = a 3 ± 3 a 2 b + 3 a b 2 ± b 3 1 pavyzdys: ( x + 2 ) 3 = x 3 + 3 ⋅ x 2 ⋅ 2 + 3 ⋅ x ⋅ 2 2 + 2 3 = x 3 + 6 x 2 + 12 x + 8 (x + 2)^3 = x^3 + 3 \cdot x^2 \cdot 2 + 3 \cdot x \cdot 2^2 + 2^3 = x^3 + 6x^2 + 12x + 8 ( x + 2 ) 3 = x 3 + 3 ⋅ x 2 ⋅ 2 + 3 ⋅ x ⋅ 2 2 + 2 3 = x 3 + 6 x 2 + 12 x + 8 2 pavyzdys: ( 2 x − 3 ) 3 = ( 2 x ) 3 − 3 ⋅ ( 2 x ) 2 ⋅ 3 + 3 ⋅ ( 2 x ) ⋅ 3 2 − 3 3 = 8 x 3 − 36 x 2 + 54 x − 27 (2x - 3)^3 = (2x)^3 - 3 \cdot (2x)^2 \cdot 3 + 3 \cdot (2x) \cdot 3^2 - 3^3 = 8x^3 - 36x^2 + 54x - 27 ( 2 x − 3 ) 3 = ( 2 x ) 3 − 3 ⋅ ( 2 x ) 2 ⋅ 3 + 3 ⋅ ( 2 x ) ⋅ 3 2 − 3 3 = 8 x 3 − 36 x 2 + 54 x − 27 Kubų suma ir skirtumas: ( a ± b ) ( a 2 ∓ a b + b 2 ) = a 3 ± b 3 (a \pm b)(a^2 \mp ab + b^2) = a^3 \pm b^3 ( a ± b ) ( a 2 ∓ ab + b 2 ) = a 3 ± b 3 1 pavyzdys: ( x + 3 ) ( x 2 − 3 x + 9 ) = x 3 + 3 3 = x 3 + 27 (x + 3)(x^2 - 3x + 9) = x^3 + 3^3 = x^3 + 27 ( x + 3 ) ( x 2 − 3 x + 9 ) = x 3 + 3 3 = x 3 + 27 2 pavyzdys: ( 2 x − 1 ) ( 4 x 2 + 2 x + 1 ) = ( 2 x ) 3 − 1 3 = 8 x 3 − 1 (2x - 1)(4x^2 + 2x + 1) = (2x)^3 - 1^3 = 8x^3 - 1 ( 2 x − 1 ) ( 4 x 2 + 2 x + 1 ) = ( 2 x ) 3 − 1 3 = 8 x 3 − 1 Logaritmai Pagrindinė logaritmo tapatybė: a log a ( b ) = b a^{\log_a(b)} = b a l o g a ( b ) = b 1 pavyzdys: 2 log 2 ( 8 ) = 8 2^{\log_2(8)} = 8 2 l o g 2 ( 8 ) = 8 2 pavyzdys: 5 log 5 ( x + 1 ) = x + 1 5^{\log_5(x + 1)} = x + 1 5 l o g 5 ( x + 1 ) = x + 1 Sandaugos logaritmas: log < e m > a ( b ⋅ c ) = log < / e m > a ( b ) + log a ( c ) \log<em>a(b \cdot c) = \log</em>a(b) + \log_a(c) log < e m > a ( b ⋅ c ) = log < / e m > a ( b ) + log a ( c ) 1 pavyzdys: log < e m > 2 ( 4 ⋅ 8 ) = log < / e m > 2 ( 4 ) + log 2 ( 8 ) = 2 + 3 = 5 \log<em>2(4 \cdot 8) = \log</em>2(4) + \log_2(8) = 2 + 3 = 5 log < e m > 2 ( 4 ⋅ 8 ) = log < / e m > 2 ( 4 ) + log 2 ( 8 ) = 2 + 3 = 5 2 pavyzdys: log < e m > 3 ( 9 x ) = log < / e m > 3 ( 9 ) + log < e m > 3 ( x ) = 2 + log < / e m > 3 ( x ) \log<em>3(9x) = \log</em>3(9) + \log<em>3(x) = 2 + \log</em>3(x) log < e m > 3 ( 9 x ) = log < / e m > 3 ( 9 ) + log < e m > 3 ( x ) = 2 + log < / e m > 3 ( x ) Dalmens logaritmas: log < e m > a ( b c ) = log < / e m > a ( b ) − log a ( c ) \log<em>a\left(\frac{b}{c}\right) = \log</em>a(b) - \log_a(c) log < e m > a ( c b ) = log < / e m > a ( b ) − log a ( c ) 1 pavyzdys: log < e m > 5 ( 125 5 ) = log < / e m > 5 ( 125 ) − log 5 ( 5 ) = 3 − 1 = 2 \log<em>5\left(\frac{125}{5}\right) = \log</em>5(125) - \log_5(5) = 3 - 1 = 2 log < e m > 5 ( 5 125 ) = log < / e m > 5 ( 125 ) − log 5 ( 5 ) = 3 − 1 = 2 Argumento rodiklio taisyklė: log < e m > a ( b k ) = k ⋅ log < / e m > a ( b ) \log<em>a(b^k) = k \cdot \log</em>a(b) log < e m > a ( b k ) = k ⋅ log < / e m > a ( b ) 1 pavyzdys: log < e m > 2 ( 8 4 ) = 4 ⋅ log < / e m > 2 ( 8 ) = 4 ⋅ 3 = 12 \log<em>2(8^4) = 4 \cdot \log</em>2(8) = 4 \cdot 3 = 12 log < e m > 2 ( 8 4 ) = 4 ⋅ log < / e m > 2 ( 8 ) = 4 ⋅ 3 = 12 Pagrindo rodiklio taisyklė: log < e m > a k ( b ) = 1 k ⋅ log < / e m > a ( b ) \log<em>{a^k}(b) = \frac{1}{k} \cdot \log</em>a(b) log < e m > a k ( b ) = k 1 ⋅ log < / e m > a ( b ) 1 pavyzdys: log < e m > 8 ( 2 ) = log < / e m > 2 3 ( 2 ) = 1 3 ⋅ log 2 ( 2 ) = 1 3 \log<em>8(2) = \log</em>{2^3}(2) = \frac{1}{3} \cdot \log_2(2) = \frac{1}{3} log < e m > 8 ( 2 ) = log < / e m > 2 3 ( 2 ) = 3 1 ⋅ log 2 ( 2 ) = 3 1 Pagrindo keitimo formulė: log < e m > a ( b ) = log < / e m > c ( b ) log c ( a ) \log<em>a(b) = \frac{\log</em>c(b)}{\log_c(a)} log < e m > a ( b ) = l o g c ( a ) l o g < / e m > c ( b ) 1 pavyzdys: log < e m > 4 ( 8 ) = log < / e m > 2 ( 8 ) log 2 ( 4 ) = 3 2 = 1,5 \log<em>4(8) = \frac{\log</em>2(8)}{\log_2(4)} = \frac{3}{2} = 1{,}5 log < e m > 4 ( 8 ) = l o g 2 ( 4 ) l o g < / e m > 2 ( 8 ) = 2 3 = 1 , 5 Trigonometrija Dvigubo kampo sinusas: sin ( 2 α ) = 2 sin ( α ) cos ( α ) \sin(2\alpha) = 2\sin(\alpha)\cos(\alpha) sin ( 2 α ) = 2 sin ( α ) cos ( α ) 1 pavyzdys: Jei sin ( α ) = 3 5 \sin(\alpha) = \frac{3}{5} sin ( α ) = 5 3 ir cos ( α ) = 4 5 \cos(\alpha) = \frac{4}{5} cos ( α ) = 5 4 , tai sin ( 2 α ) = 2 ⋅ 3 5 ⋅ 4 5 = 24 25 \sin(2\alpha) = 2 \cdot \frac{3}{5} \cdot \frac{4}{5} = \frac{24}{25} sin ( 2 α ) = 2 ⋅ 5 3 ⋅ 5 4 = 25 24 Dvigubo kampo kosinusas: cos ( 2 α ) = cos 2 ( α ) − sin 2 ( α ) \cos(2\alpha) = \cos^2(\alpha) - \sin^2(\alpha) cos ( 2 α ) = cos 2 ( α ) − sin 2 ( α ) 1 pavyzdys: Jei cos ( α ) = 4 5 \cos(\alpha) = \frac{4}{5} cos ( α ) = 5 4 ir sin ( α ) = 3 5 \sin(\alpha) = \frac{3}{5} sin ( α ) = 5 3 , tai cos ( 2 α ) = ( 4 5 ) 2 − ( 3 5 ) 2 = 16 25 − 9 25 = 7 25 \cos(2\alpha) = \left(\frac{4}{5}\right)^2 - \left(\frac{3}{5}\right)^2 = \frac{16}{25} - \frac{9}{25} = \frac{7}{25} cos ( 2 α ) = ( 5 4 ) 2 − ( 5 3 ) 2 = 25 16 − 25 9 = 25 7 Dvigubo kampo tangentas: tan ( 2 α ) = 2 tan ( α ) 1 − tan 2 ( α ) \tan(2\alpha) = \frac{2\tan(\alpha)}{1 - \tan^2(\alpha)} tan ( 2 α ) = 1 − t a n 2 ( α ) 2 t a n ( α ) 1 pavyzdys: Jei tan ( α ) = 3 \tan(\alpha) = 3 tan ( α ) = 3 , tai tan ( 2 α ) = 2 ⋅ 3 1 − 3 2 = 6 − 8 = − 3 4 \tan(2\alpha) = \frac{2 \cdot 3}{1 - 3^2} = \frac{6}{-8} = -\frac{3}{4} tan ( 2 α ) = 1 − 3 2 2 ⋅ 3 = − 8 6 = − 4 3 Kampų sumos ir skirtumo sinusas: sin ( α ± β ) = sin ( α ) cos ( β ) ± cos ( α ) sin ( β ) \sin(\alpha \pm \beta) = \sin(\alpha)\cos(\beta) \pm \cos(\alpha)\sin(\beta) sin ( α ± β ) = sin ( α ) cos ( β ) ± cos ( α ) sin ( β ) 1 pavyzdys: sin ( 75 ∘ ) = sin ( 45 ∘ + 30 ∘ ) = sin ( 45 ∘ ) cos ( 30 ∘ ) + cos ( 45 ∘ ) sin ( 30 ∘ ) = 2 2 ⋅ 3 2 + 2 2 ⋅ 1 2 = 6 + 2 4 \sin(75^\circ) = \sin(45^\circ + 30^\circ) = \sin(45^\circ)\cos(30^\circ) + \cos(45^\circ)\sin(30^\circ) = \frac{\sqrt{2}}{2} \cdot \frac{\sqrt{3}}{2} + \frac{\sqrt{2}}{2} \cdot \frac{1}{2} = \frac{\sqrt{6} + \sqrt{2}}{4} sin ( 7 5 ∘ ) = sin ( 4 5 ∘ + 3 0 ∘ ) = sin ( 4 5 ∘ ) cos ( 3 0 ∘ ) + cos ( 4 5 ∘ ) sin ( 3 0 ∘ ) = 2 2 ⋅ 2 3 + 2 2 ⋅ 2 1 = 4 6 + 2 Kampų sumos ir skirtumo kosinusas: cos ( α ± β ) = cos ( α ) cos ( β ) ∓ sin ( α ) sin ( β ) \cos(\alpha \pm \beta) = \cos(\alpha)\cos(\beta) \mp \sin(\alpha)\sin(\beta) cos ( α ± β ) = cos ( α ) cos ( β ) ∓ sin ( α ) sin ( β ) 1 pavyzdys: cos ( 15 ∘ ) = cos ( 45 ∘ − 30 ∘ ) = cos ( 45 ∘ ) cos ( 30 ∘ ) + sin ( 45 ∘ ) sin ( 30 ∘ ) = 6 + 2 4 \cos(15^\circ) = \cos(45^\circ - 30^\circ) = \cos(45^\circ)\cos(30^\circ) + \sin(45^\circ)\sin(30^\circ) = \frac{\sqrt{6} + \sqrt{2}}{4} cos ( 1 5 ∘ ) = cos ( 4 5 ∘ − 3 0 ∘ ) = cos ( 4 5 ∘ ) cos ( 3 0 ∘ ) + sin ( 4 5 ∘ ) sin ( 3 0 ∘ ) = 4 6 + 2 Kampų sumos ir skirtumo tangentas: tan ( α ± β ) = tan ( α ) ± tan ( β ) 1 ∓ tan ( α ) tan ( β ) \tan(\alpha \pm \beta) = \frac{\tan(\alpha) \pm \tan(\beta)}{1 \mp \tan(\alpha)\tan(\beta)} tan ( α ± β ) = 1 ∓ t a n ( α ) t a n ( β ) t a n ( α ) ± t a n ( β ) 1 pavyzdys: tan ( 75 ∘ ) = tan ( 45 ∘ + 30 ∘ ) = 1 + 3 3 1 − 1 ⋅ 3 3 = 2 + 3 \tan(75^\circ) = \tan(45^\circ + 30^\circ) = \frac{1 + \frac{\sqrt{3}}{3}}{1 - 1 \cdot \frac{\sqrt{3}}{3}} = 2 + \sqrt{3} tan ( 7 5 ∘ ) = tan ( 4 5 ∘ + 3 0 ∘ ) = 1 − 1 ⋅ 3 3 1 + 3 3 = 2 + 3 Pagrindinių kampų trigonometrinių reikšmių lentelė Kampas α = 0 ∘ \alpha = 0^\circ α = 0 ∘ (0 rad 0\text{ rad} 0 rad ): sin ( 0 ∘ ) = 0 \sin(0^\circ) = 0 sin ( 0 ∘ ) = 0 , cos ( 0 ∘ ) = 1 \cos(0^\circ) = 1 cos ( 0 ∘ ) = 1 , tan ( 0 ∘ ) = 0 \tan(0^\circ) = 0 tan ( 0 ∘ ) = 0 Kampas α = 30 ∘ \alpha = 30^\circ α = 3 0 ∘ ( π 6 rad ) \left(\frac{\pi}{6}\text{ rad}\right) ( 6 π rad ) : sin ( 30 ∘ ) = 1 2 \sin(30^\circ) = \frac{1}{2} sin ( 3 0 ∘ ) = 2 1 , cos ( 30 ∘ ) = 3 2 \cos(30^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{2} cos ( 3 0 ∘ ) = 2 3 , tan ( 30 ∘ ) = 3 3 \tan(30^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{3} tan ( 3 0 ∘ ) = 3 3 Kampas α = 45 ∘ \alpha = 45^\circ α = 4 5 ∘ ( π 4 rad ) \left(\frac{\pi}{4}\text{ rad}\right) ( 4 π rad ) : sin ( 45 ∘ ) = 2 2 \sin(45^\circ) = \frac{\sqrt{2}}{2} sin ( 4 5 ∘ ) = 2 2 , cos ( 45 ∘ ) = 2 2 \cos(45^\circ) = \frac{\sqrt{2}}{2} cos ( 4 5 ∘ ) = 2 2 , tan ( 45 ∘ ) = 1 \tan(45^\circ) = 1 tan ( 4 5 ∘ ) = 1 Kampas α = 60 ∘ \alpha = 60^\circ α = 6 0 ∘ ( π 3 rad ) \left(\frac{\pi}{3}\text{ rad}\right) ( 3 π rad ) : sin ( 60 ∘ ) = 3 2 \sin(60^\circ) = \frac{\sqrt{3}}{2} sin ( 6 0 ∘ ) = 2 3 , cos ( 60 ∘ ) = 1 2 \cos(60^\circ) = \frac{1}{2} cos ( 6 0 ∘ ) = 2 1 , tan ( 60 ∘ ) = 3 \tan(60^\circ) = \sqrt{3} tan ( 6 0 ∘ ) = 3 Kampas α = 90 ∘ \alpha = 90^\circ α = 9 0 ∘ ( π 2 rad ) \left(\frac{\pi}{2}\text{ rad}\right) ( 2 π rad ) : sin ( 90 ∘ ) = 1 \sin(90^\circ) = 1 sin ( 9 0 ∘ ) = 1 , cos ( 90 ∘ ) = 0 \cos(90^\circ) = 0 cos ( 9 0 ∘ ) = 0 , tan ( 90 ∘ ) \tan(90^\circ) tan ( 9 0 ∘ ) neapibrėžtasPagrindinės trigonometrinės lygtys Sinuso lygtis: Jei sin ( x ) = a \sin(x) = a sin ( x ) = a , kai a ∈ [ − 1 ; 1 ] a \in [-1; 1] a ∈ [ − 1 ; 1 ] , tai: x = ( − 1 ) k arcsin ( a ) + π k , k ∈ Z x = (-1)^k \arcsin(a) + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = ( − 1 ) k arcsin ( a ) + π k , k ∈ Z 1 pavyzdys: sin ( x ) = 1 2 ⇒ x = ( − 1 ) k π 6 + π k , k ∈ Z \sin(x) = \frac{1}{2} \Rightarrow x = (-1)^k \frac{\pi}{6} + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} sin ( x ) = 2 1 ⇒ x = ( − 1 ) k 6 π + π k , k ∈ Z Kosinuso lygtis: Jei cos ( x ) = a \cos(x) = a cos ( x ) = a , kai a ∈ [ − 1 ; 1 ] a \in [-1; 1] a ∈ [ − 1 ; 1 ] , tai: x = ± arccos ( a ) + 2 π k , k ∈ Z x = \pm \arccos(a) + 2\pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = ± arccos ( a ) + 2 π k , k ∈ Z 1 pavyzdys: cos ( x ) = 2 2 ⇒ x = ± π 4 + 2 π k , k ∈ Z \cos(x) = \frac{\sqrt{2}}{2} \Rightarrow x = \pm \frac{\pi}{4} + 2\pi k, \quad k \in \mathbb{Z} cos ( x ) = 2 2 ⇒ x = ± 4 π + 2 π k , k ∈ Z Tangento lygtis: Jei tan ( x ) = a \tan(x) = a tan ( x ) = a , kai a ∈ R a \in \mathbb{R} a ∈ R , tai: x = arctan ( a ) + π k , k ∈ Z x = \arctan(a) + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} x = arctan ( a ) + π k , k ∈ Z 1 pavyzdys: tan ( x ) = 1 ⇒ x = π 4 + π k , k ∈ Z \tan(x) = 1 \Rightarrow x = \frac{\pi}{4} + \pi k, \quad k \in \mathbb{Z} tan ( x ) = 1 ⇒ x = 4 π + π k , k ∈ Z Progresijos Aritmetinė progresija n n n –ojo nario formulė: a < e m > n = a < / e m > 1 + d ( n − 1 ) a<em>n = a</em>1 + d(n - 1) a < e m > n = a < / e m > 1 + d ( n − 1 ) 1 pavyzdys: Jei a < e m > 1 = 3 a<em>1 = 3 a < e m > 1 = 3 ir d = 4 d = 4 d = 4 , tai a < / e m > 5 = 3 + 4 ( 5 − 1 ) = 19 a</em>5 = 3 + 4(5 - 1) = 19 a < / e m > 5 = 3 + 4 ( 5 − 1 ) = 19 Skirtumas: d = a < e m > n + 1 − a < / e m > n d = a<em>{n+1} - a</em>n d = a < e m > n + 1 − a < / e m > n 1 pavyzdys: Jei a < e m > 1 = 2 a<em>1 = 2 a < e m > 1 = 2 ir a < / e m > 2 = 7 a</em>2 = 7 a < / e m > 2 = 7 , tai d = 7 − 2 = 5 d = 7 - 2 = 5 d = 7 − 2 = 5 Pirmųjų n n n narių suma: S < e m > n = a < / e m > 1 + a < e m > n 2 ⋅ n = 2 a < / e m > 1 + d ( n − 1 ) 2 ⋅ n S<em>n = \frac{a</em>1 + a<em>n}{2} \cdot n = \frac{2a</em>1 + d(n - 1)}{2} \cdot n S < e m > n = 2 a < / e m > 1 + a < e m > n ⋅ n = 2 2 a < / e m > 1 + d ( n − 1 ) ⋅ n 1 pavyzdys: Kai a < e m > 1 = 2 a<em>1 = 2 a < e m > 1 = 2 ir a < / e m > 10 = 20 a</em>{10} = 20 a < / e m > 10 = 20 : S 10 = 2 + 20 2 ⋅ 10 = 110 S_{10} = \frac{2 + 20}{2} \cdot 10 = 110 S 10 = 2 2 + 20 ⋅ 10 = 110 Geometrinė progresija n n n –ojo nario formulė: b < e m > n = b < / e m > 1 ⋅ q n − 1 b<em>n = b</em>1 \cdot q^{n-1} b < e m > n = b < / e m > 1 ⋅ q n − 1 1 pavyzdys: Jei b < e m > 1 = 2 b<em>1 = 2 b < e m > 1 = 2 ir q = 3 q = 3 q = 3 , tai b < / e m > 4 = 2 ⋅ 3 3 = 54 b</em>4 = 2 \cdot 3^3 = 54 b < / e m > 4 = 2 ⋅ 3 3 = 54 Vardiklis (q ≠ 0 q \neq 0 q = 0 ): q = b < e m > n + 1 b < / e m > n q = \frac{b<em>{n+1}}{b</em>n} q = b < / e m > n b < e m > n + 1 1 pavyzdys: Jei b < e m > 1 = 5 b<em>1 = 5 b < e m > 1 = 5 ir b < / e m > 2 = 10 b</em>2 = 10 b < / e m > 2 = 10 , tai q = 10 5 = 2 q = \frac{10}{5} = 2 q = 5 10 = 2 Pirmųjų n n n narių suma: S < e m > n = b < / e m > 1 ( 1 − q n ) 1 − q = b < e m > 1 − b < / e m > n q 1 − q S<em>n = \frac{b</em>1(1 - q^n)}{1 - q} = \frac{b<em>1 - b</em>n q}{1 - q} S < e m > n = 1 − q b < / e m > 1 ( 1 − q n ) = 1 − q b < e m > 1 − b < / e m > n q 1 pavyzdys: Jei b < e m > 1 = 3 b<em>1 = 3 b < e m > 1 = 3 , q = 2 q = 2 q = 2 , n = 4 n = 4 n = 4 : S < / e m > 4 = 3 ( 1 − 2 4 ) 1 − 2 = 45 S</em>4 = \frac{3(1 - 2^4)}{1 - 2} = 45 S < / e m > 4 = 1 − 2 3 ( 1 − 2 4 ) = 45 Nykstamosios geometrinės progresijos suma (∣ q ∣ < 1 |q| < 1 ∣ q ∣ < 1 ): S = b 1 1 − q S = \frac{b_1}{1 - q} S = 1 − q b 1 1 pavyzdys: Jei b 1 = 6 b_1 = 6 b 1 = 6 ir q = 0,5 q = 0{,}5 q = 0 , 5 , tai S = 6 1 − 0,5 = 12 S = \frac{6}{1 - 0{,}5} = 12 S = 1 − 0 , 5 6 = 12 Vektoriai Vektoriaus a = ( x < e m > 1 ; y < / e m > 1 ) \mathbf{a} = (x<em>1; y</em>1) a = ( x < e m > 1 ; y < / e m > 1 ) ilgis: ∣ a ∣ = x < e m > 1 2 + y < / e m > 1 2 |\mathbf{a}| = \sqrt{x<em>1^2 + y</em>1^2} ∣ a ∣ = x < e m > 1 2 + y < / e m > 1 2 1 pavyzdys: Jei a = ( 3 ; 4 ) \mathbf{a} = (3; 4) a = ( 3 ; 4 ) , tai ∣ a ∣ = 3 2 + 4 2 = 5 |\mathbf{a}| = \sqrt{3^2 + 4^2} = 5 ∣ a ∣ = 3 2 + 4 2 = 5 Skaliarinė sandauga: a ⋅ b = x < e m > 1 x < / e m > 2 + y < e m > 1 y < / e m > 2 = ∣ a ∣ ⋅ ∣ b ∣ ⋅ cos ( α ) \mathbf{a} \cdot \mathbf{b} = x<em>1 x</em>2 + y<em>1 y</em>2 = |\mathbf{a}| \cdot |\mathbf{b}| \cdot \cos(\alpha) a ⋅ b = x < e m > 1 x < / e m > 2 + y < e m > 1 y < / e m > 2 = ∣ a ∣ ⋅ ∣ b ∣ ⋅ cos ( α ) 1 pavyzdys: Jei a = ( 1 ; 2 ) \mathbf{a} = (1; 2) a = ( 1 ; 2 ) ir b = ( 3 ; 4 ) \mathbf{b} = (3; 4) b = ( 3 ; 4 ) , tai a ⋅ b = 1 ⋅ 3 + 2 ⋅ 4 = 11 \mathbf{a} \cdot \mathbf{b} = 1 \cdot 3 + 2 \cdot 4 = 11 a ⋅ b = 1 ⋅ 3 + 2 ⋅ 4 = 11 Trikampio geometrija Kosinusų teorema: a 2 = b 2 + c 2 − 2 b c ⋅ cos ( A ) a^2 = b^2 + c^2 - 2bc \cdot \cos(A) a 2 = b 2 + c 2 − 2 b c ⋅ cos ( A ) 1 pavyzdys: Jei b = 3 b = 3 b = 3 , c = 4 c = 4 c = 4 ir ∠ A = 60 ∘ \angle A = 60^\circ ∠ A = 6 0 ∘ , tai a 2 = 3 2 + 4 2 − 2 ⋅ 3 ⋅ 4 ⋅ 1 2 = 13 ⇒ a = 13 a^2 = 3^2 + 4^2 - 2 \cdot 3 \cdot 4 \cdot \frac{1}{2} = 13 \Rightarrow a = \sqrt{13} a 2 = 3 2 + 4 2 − 2 ⋅ 3 ⋅ 4 ⋅ 2 1 = 13 ⇒ a = 13 Sinusų teorema: a sin ( A ) = b sin ( B ) = c sin ( C ) = 2 R \frac{a}{\sin(A)} = \frac{b}{\sin(B)} = \frac{c}{\sin(C)} = 2R s i n ( A ) a = s i n ( B ) b = s i n ( C ) c = 2 R 1 pavyzdys: Jei a = 6 a = 6 a = 6 ir ∠ A = 30 ∘ \angle A = 30^\circ ∠ A = 3 0 ∘ , tai 2 R = 6 sin ( 30 ∘ ) = 12 ⇒ R = 6 2R = \frac{6}{\sin(30^\circ)} = 12 \Rightarrow R = 6 2 R = s i n ( 3 0 ∘ ) 6 = 12 ⇒ R = 6 Trikampio ploto formulės: Pagal dvi kraštines ir kampą: S = 1 2 a b ⋅ sin ( C ) S = \frac{1}{2} ab \cdot \sin(C) S = 2 1 ab ⋅ sin ( C ) Pavyzdys: Jei a = 4 a = 4 a = 4 , b = 5 b = 5 b = 5 , ∠ C = 30 ∘ \angle C = 30^\circ ∠ C = 3 0 ∘ , tai S = 1 2 ⋅ 4 ⋅ 5 ⋅ 1 2 = 5 S = \frac{1}{2} \cdot 4 \cdot 5 \cdot \frac{1}{2} = 5 S = 2 1 ⋅ 4 ⋅ 5 ⋅ 2 1 = 5 Herono formulė: S = p ( p − a ) ( p − b ) ( p − c ) S = \sqrt{p(p - a)(p - b)(p - c)} S = p ( p − a ) ( p − b ) ( p − c ) , kur p = a + b + c 2 p = \frac{a + b + c}{2} p = 2 a + b + c Pavyzdys: Jei a = 3 a = 3 a = 3 , b = 4 b = 4 b = 4 , c = 5 c = 5 c = 5 , tai p = 6 p = 6 p = 6 , S = 6 ( 3 ) ( 2 ) ( 1 ) = 6 S = \sqrt{6(3)(2)(1)} = 6 S = 6 ( 3 ) ( 2 ) ( 1 ) = 6 Naudojant įbrėžtinio apskritimo spindulį r r r : S = r ⋅ p S = r \cdot p S = r ⋅ p Naudojant apibrėžtinio apskritimo spindulį R R R : S = a b c 4 R S = \frac{abc}{4R} S = 4 R ab c Erdvės geometrija (Stereometrija) Ritinys Šoninio paviršiaus plotas: S s ˇ on = 2 π R H S_{\text{šon}} = 2\pi R H S s ˇ on = 2 π R H Tūris: V = π R 2 H V = \pi R^2 H V = π R 2 H 1 pavyzdys: Jei R = 3 R = 3 R = 3 ir H = 5 H = 5 H = 5 , tai V = π ⋅ 3 2 ⋅ 5 = 45 π V = \pi \cdot 3^2 \cdot 5 = 45\pi V = π ⋅ 3 2 ⋅ 5 = 45 π Kūgis Šoninio paviršiaus plotas: S s ˇ on = π R l S_{\text{šon}} = \pi R l S s ˇ on = π R l Tūris: V = 1 3 π R 2 H V = \frac{1}{3} \pi R^2 H V = 3 1 π R 2 H 1 pavyzdys: Jei R = 3 R = 3 R = 3 ir H = 4 H = 4 H = 4 , tai V = 1 3 π ⋅ 3 2 ⋅ 4 = 12 π V = \frac{1}{3} \pi \cdot 3^2 \cdot 4 = 12\pi V = 3 1 π ⋅ 3 2 ⋅ 4 = 12 π Nupjautinis kūgis Šoninio paviršiaus plotas: S s ˇ on = π ( R + r ) l S_{\text{šon}} = \pi(R + r)l S s ˇ on = π ( R + r ) l Tūris: V = 1 3 π H ( R 2 + R r + r 2 ) V = \frac{1}{3} \pi H (R^2 + Rr + r^2) V = 3 1 π H ( R 2 + R r + r 2 ) Rutulys Paviršiaus plotas: S pav = 4 π R 2 S_{\text{pav}} = 4\pi R^2 S pav = 4 π R 2 Tūris: V = 4 3 π R 3 V = \frac{4}{3} \pi R^3 V = 3 4 π R 3 1 pavyzdys: Jei R = 3 R = 3 R = 3 , tai V = 4 3 π ⋅ 3 3 = 36 π V = \frac{4}{3} \pi \cdot 3^3 = 36\pi V = 3 4 π ⋅ 3 3 = 36 π Rutulio nuopjova Paviršiaus plotas: S nuopj = 2 π R H S_{\text{nuopj}} = 2\pi R H S nuopj = 2 π R H Tūris: V = 1 3 π H 2 ( 3 R − H ) V = \frac{1}{3} \pi H^2 (3R - H) V = 3 1 π H 2 ( 3 R − H ) Piramidė Tūris: V = 1 3 S H V = \frac{1}{3} S H V = 3 1 S H Nupjautinės piramidės tūris: V = 1 3 H ( S < e m > 1 + S < / e m > 1 S < e m > 2 + S < / e m > 2 ) V = \frac{1}{3} H (S<em>1 + \sqrt{S</em>1 S<em>2} + S</em>2) V = 3 1 H ( S < e m > 1 + S < / e m > 1 S < e m > 2 + S < / e m > 2 ) Diferencialinis skaičiavimas Išvestinių taisyklės Sandaugos išvestinė: ( f ( x ) ⋅ g ( x ) ) ′ = f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) + f ( x ) ⋅ g ′ ( x ) (f(x) \cdot g(x))' = f'(x) \cdot g(x) + f(x) \cdot g'(x) ( f ( x ) ⋅ g ( x ) ) ′ = f ′ ( x ) ⋅ g ( x ) + f ( x ) ⋅ g ′ ( x ) 1 pavyzdys: ( x ⋅ sin ( x ) ) ′ = sin ( x ) + x cos ( x ) (x \cdot \sin(x))' = \sin(x) + x\cos(x) ( x ⋅ sin ( x ) ) ′ = sin ( x ) + x cos ( x ) Dalmens išvestinė: \left(\frac{f(x)}{g(x)}\right)' = \frac{f'(x) \cdot g(x) - f(x)
\cdot g'(x)}{(g(x))^2}Sudėtinės funkcijos išvestinė: ( f ( g ( x ) ) ) ′ = f ′ ( g ( x ) ) ⋅ g ′ ( x ) (f(g(x)))' = f'(g(x)) \cdot g'(x) ( f ( g ( x )) ) ′ = f ′ ( g ( x )) ⋅ g ′ ( x ) 1 pavyzdys: ( sin ( 3 x ) ) ′ = 3 cos ( 3 x ) (\sin(3x))' = 3\cos(3x) ( sin ( 3 x ) ) ′ = 3 cos ( 3 x ) Pagrindinių funkcijų išvestinės Trigonometrinės: ( sin ( x ) ) ′ = cos ( x ) (\sin(x))' = \cos(x) ( sin ( x ) ) ′ = cos ( x ) ( cos ( x ) ) ′ = − sin ( x ) (\cos(x))' = -\sin(x) ( cos ( x ) ) ′ = − sin ( x ) ( tan ( x ) ) ′ = 1 cos 2 ( x ) (\tan(x))' = \frac{1}{\cos^2(x)} ( tan ( x ) ) ′ = c o s 2 ( x ) 1 Rodiklinės ir logaritminės: ( a x ) ′ = a x ⋅ ln ( a ) (a^x)' = a^x \cdot \ln(a) ( a x ) ′ = a x ⋅ ln ( a ) ( log a ( x ) ) ′ = 1 x ⋅ ln ( a ) (\log_a(x))' = \frac{1}{x \cdot \ln(a)} ( log a ( x ) ) ′ = x ⋅ l n ( a ) 1 Liestinės lygtis Liestinės lygtis taške ( x < e m > 0 ; f ( x < / e m > 0 ) ) (x<em>0; f(x</em>0)) ( x < e m > 0 ; f ( x < / e m > 0 )) : y = f ′ ( x < e m > 0 ) ( x − x < / e m > 0 ) + f ( x 0 ) y = f'(x<em>0)(x - x</em>0) + f(x_0) y = f ′ ( x < e m > 0 ) ( x − x < / e m > 0 ) + f ( x 0 ) Liestinės krypties koeficientas: k = f ′ ( x 0 ) k = f'(x_0) k = f ′ ( x 0 ) Integralinė matematika Neapibrėžtiniai integralai Laipsninė funkcija: ∫ x n d x = x n + 1 n + 1 + C ( n ≠ − 1 ) \int x^n \, dx = \frac{x^{n+1}}{n+1} + C \quad (n \neq -1) ∫ x n d x = n + 1 x n + 1 + C ( n = − 1 ) 1 pavyzdys: ∫ x 2 d x = x 3 3 + C \int x^2 \, dx = \frac{x^3}{3} + C ∫ x 2 d x = 3 x 3 + C Racionalioji funkcija: ∫ 1 x d x = ln ∣ x ∣ + C \int \frac{1}{x} \, dx = \ln|x| + C ∫ x 1 d x = ln ∣ x ∣ + C Rodiklinė funkcija: ∫ a x d x = a x ln ( a ) + C \int a^x \, dx = \frac{a^x}{\ln(a)} + C ∫ a x d x = l n ( a ) a x + C Trigonometrinės funkcijos: ∫ sin ( x ) d x = − cos ( x ) + C \int \sin(x) \, dx = -\cos(x) + C ∫ sin ( x ) d x = − cos ( x ) + C ∫ cos ( x ) d x = sin ( x ) + C \int \cos(x) \, dx = \sin(x) + C ∫ cos ( x ) d x = sin ( x ) + C Sukinio tūris Tūris sukant apie x ašį nuo a a a iki b b b : V = π ∫ a b ( f ( x ) ) 2 d x V = \pi \int_a^b (f(x))^2 \, dx V = π ∫ a b ( f ( x ) ) 2 d x Kombinatorika, tikimybės ir statistika Deriniai: C n k = n ! k ! ( n − k ) ! C_n^k = \frac{n!}{k!(n - k)!} C n k = k ! ( n − k )! n ! 1 pavyzdys: C 5 2 = 5 ! 2 ! ⋅ 3 ! = 10 C_5^2 = \frac{5!}{2! \cdot 3!} = 10 C 5 2 = 2 ! ⋅ 3 ! 5 ! = 10 Gretiniai: A n k = n ! ( n − k ) ! A_n^k = \frac{n!}{(n - k)!} A n k = ( n − k )! n ! 1 pavyzdys: A 5 2 = 5 ! 3 ! = 20 A_5^2 = \frac{5!}{3!} = 20 A 5 2 = 3 ! 5 ! = 20 Matematinė viltis ir dispersija Matematinė viltis: E X = x < e m > 1 p < / e m > 1 + x < e m > 2 p < / e m > 2 + ⋯ + x < e m > n p < / e m > n \mathrm{E}X = x<em>1 p</em>1 + x<em>2 p</em>2 + \dots + x<em>n p</em>n E X = x < e m > 1 p < / e m > 1 + x < e m > 2 p < / e m > 2 + ⋯ + x < e m > n p < / e m > n Dispersija: D X = ( x < e m > 1 − E X ) 2 p < / e m > 1 + ( x < e m > 2 − E X ) 2 p < / e m > 2 + ⋯ + ( x < e m > n − E X ) 2 p < / e m > n \mathrm{D}X = (x<em>1 - \mathrm{E}X)^2 p</em>1 + (x<em>2 - \mathrm{E}X)^2 p</em>2 + \dots + (x<em>n - \mathrm{E}X)^2 p</em>n D X = ( x < e m > 1 − E X ) 2 p < / e m > 1 + ( x < e m > 2 − E X ) 2 p < / e m > 2 + ⋯ + ( x < e m > n − E X ) 2 p < / e m > n Binominiai bandymai Bernulio formulė: P ( X = k ) = P < e m > n ( k ) = C < / e m > n k p k q n − k P(X = k) = P<em>n(k) = C</em>n^k p^k q^{n - k} P ( X = k ) = P < e m > n ( k ) = C < / e m > n k p k q n − k Išskleidimas: ( a + b ) n = a n + C < e m > n 1 a n − 1 b + C < / e m > n 2 a n − 2 b 2 + ⋯ + C n k a n − k b k + ⋯ + b n (a + b)^n = a^n + C<em>n^1 a^{n-1}b + C</em>n^2 a^{n-2}b^2 + \dots + C_n^k a^{n-k}b^k + \dots + b^n ( a + b ) n = a n + C < e m > n 1 a n − 1 b + C < / e m > n 2 a n − 2 b 2 + ⋯ + C n k a n − k b k + ⋯ + b n