Dejiny umenia: Pravek a starovek

UMENIE OBDOBIA PRAVEKU

Periodizácia praveku z aspektu dejín umenia

  • Mladší paleolit (najstaršia doba kamenná):
    • Obdobie: cca 40 000 – 10 000 p. n. l.40\,000\,\text{–}\,10\,000\,\text{p.\,n.\,l.}
    • Charakteristika: Kultúra lovcov a zberačov, typické je tesanie kameňa.
    • Umelecké prejavy: Figurálne umenie staršej doby kamennej, prvé prejavy jaskynného umenia.
    • Sochárstvo: Ženské sošky známe ako Venuše.
    • Maľba: Najväčší rozkvet jaskynných malieb vo franko-kantaberskej oblasti.
  • Mezolit (stredná doba kamenná):
    • Obdobie: cca 8000 – 4000 p. n. l.8000\,\text{–}\,4000\,\text{p.\,n.\,l.}
    • Charakteristika: Začiatok poľnohospodárstva.
  • Neolit (najmladšia doba kamenná):
    • Obdobie: cca 4000 – 2000 p. n. l.4000\,\text{–}\,2000\,\text{p.\,n.\,l.}
    • Charakteristika: Kultúra poľnohospodárov a chovateľov, brúsenie kameňa.
    • Umelecké prejavy: Počiatky keramickej tvorby, rozvoj geometrického ornamentu.
    • Architektúra: Počiatky megalitickej architektúry okolo roku 3000 p. n. l.3000\,\text{p.\,n.\,l.}
  • Chalkolit (eneolit):
    • Etymológia: Chalkos (meď z gréčtiny) alebo aeneus (meď z latinčiny).
    • Obdobie: cca od 2000 p. n. l.2000\,\text{p.\,n.\,l.}
    • Charakteristika: Prechodné obdobie, charakteristické prijatím technológií výroby a spracovania kovov (počiatky spracovania medi).
    • Architektúra: Rozvoj megalitickej architektúry.
  • Doba bronzová:
    • Obdobie: cca od 1850 p. n. l.1850\,\text{p.\,n.\,l.}
    • Charakteristika: Spracovanie bronzu a zlata.
  • Doba železná:
    • 1.\r\n * obdobie (staršia doba železná):** Začína okolo roku 800\,\text{p.\,n.\,l.}, označuje sa ako Halštatská kultúra (podľa rakúskeho náleziska Hallstatt). Prvé zmienky o Keltoch v starovekých prameňoch.\r\n * 2.
    • obdobie (mladšia doba železná):** Začína okolo roku 450 p. n. l.450\,\text{p.\,n.\,l.}, trvá do prelomu letopočtov. Označuje sa ako Laténska kultúra (podľa náleziska La Tène vo Švajčiarsku). Charakteristická veľkou keltskou expanziou a zakladaním opevnených sídiel – oppid.

Základy a funkcie pravekého umenia

  • Umenie predhistorickej doby, nedoložené písomnými správami, predstavuje najstaršie doklady ľudskej tvorivej činnosti.
  • Zachované pamiatky sú pravdepodobne len zlomkom pôvodného rozsahu umenia.
  • Základné funkcie:
    • Magická a kultová funkcia.
    • Súvisí so zabezpečením podmienok existencie: potrava (lov) a reprodukcia rodu.
  • Archeologické nálezy poskytujú informácie o organizácii života, vnímaní priestoru a času, o obavách a ideáloch.
  • Formy náboženského myslenia:
    • Animizmus (lat. anima – duša): Primitívne zduchovnenie a zosobnenie prírodných síl, viera v nadprirodzené bytosti ovládajúce život človeka. Živému aj neživému sa pripisuje duša.
    • Totemizmus: Predstava o príbuzenstve skupiny ľudí s mystickou bytosťou alebo objektom – totemom (kmeňovým symbolom). Spojenie duše kmeňa s dušou zvieraťa či rastliny.
    • Fetišizmus: Viera v nadprirodzené vlastnosti predmetov (fetišov) a ich uctievanie ako bohov či modiel.
    • Mágia: Čarodejníctvo s cieľom ovládnuť svet prírody.

Sochárstvo v období praveku

  • Najvýznamnejším prejavom paleolitu sú ženské sošky – Venuše, súvisiace s kultom ženy-matky.
  • Symbolika: Plodnosť a zachovanie rodu. Majú predimenzované znaky materstva, no tvár nie je konkretizovaná.
  • Materiály: Kameň, pálená hlina, kosti, parohy, mamutovina.
  • Rozmery: Drobné predmety, výška zvyčajne 5 azˇ 15 cm5\,\text{až}\,15\,cm.
  • Najznámejšie nálezy:
    • Venuša z Hohle Fels (mamutovina, 40 000 – 35 000 pred Kr.40\,000\,\text{–}\,35\,000\,\text{pred\,Kr.}).
    • Věstonická venuša (keramika, 29 000 – 25 000 pred Kr.29\,000\,\text{–}\,25\,000\,\text{pred\,Kr.}).
    • Willendorfská venuša (vápenec, 28 000 – 25 000 pred Kr.28\,000\,\text{–}\,25\,000\,\text{pred\,Kr.}).
    • Venuša z Lespugue (mamutovina, 26 000 – 24 000 pred Kr.26\,000\,\text{–}\,24\,000\,\text{pred\,Kr.}).
    • Mentonská venuša (mastenec, 24 000 – 19 000 pred Kr.24\,000\,\text{–}\,19\,000\,\text{pred\,Kr.}).
    • Venuša z Lausselu (vápencový reliéf, okolo 23 000 rokov pred Kr.23\,000\,\text{rokov\,pred\,Kr.}).
    • Moravianska venuša (mamutovina, okolo 22 800 pred Kr.22\,800\,\text{pred\,Kr.}).
  • Iné prejavy: Malé sošky zvierat a rytiny do kostí, napr. na „veliteľských paliciach“, kde sa spájajú zoomorfné prvky s geometrickými.

Maliarstvo v období praveku

  • Jaskynné maľby mali kultový účel spojený s mágiou lovu.
  • Lokalizácia: Franko-kantaberská oblasť (Pyreneje, južné Francúzsko).
  • Významné jaskyne (rok objavenia):
    • Altamira (18791879)
    • Niaux (19061906)
    • Pech Merle (19221922)
    • Lascaux (19401940)
    • Rouffignac (19561956)
    • Tito Bustillo a Porto Badisco (19701970)
    • Chauvetova jaskyňa / Pont d’Arc (19941994) – vek sa odhaduje na 30 000 azˇ 32 000 rokov30\,000\,\text{až}\,32\,000\,rokov, obsahuje viac než 100100 kresieb s 1313 druhmi zvierat.
  • Maliarske školy:
    • Périgordská škola (30 000 – 13 500 pred Kr.30\,000\,\text{–}\,13\,500\,\text{pred\,Kr.}): Jednoduché zobrazovanie, bodky, čiary, odtlačky rúk (jaskyňa Gargas). Vyvrcholila v Lascaux (okolo 13 500 pred Kr.13\,500\,\text{pred\,Kr.}), kde sa uplatnila krútená perspektíva (zvieratá profilovo, parohy spredu).
    • Magdalénska škola (15 000 – 10 000 pred Kr.15\,000\,\text{–}\,10\,000\,\text{pred\,Kr.}): Elegantné línie, pravá perspektíva, anatomická presnosť a detail (napr. Rouffignac, Altamira).

Architektúra v období praveku

  • Prvé prejavy siahajú do 10. tisıˊcrocˇia pred Kr.10.\,tisícročia\,pred\,Kr., monumentálne stavby vznikajú v neolite.
  • Megalitická architektúra (z gr. mega – veľký, lithos – kameň):
    • Menhir: Zvisle postavený, neopracovaný kameň zapustený do zeme.
    • Dolmen: Viac stojacich blokov (2 – 62\,–\,6) prekrytých vodorovnými kameňmi.
    • Kromlech: Sústava stojacich kameňov v radoch, priamkach alebo kruhoch, hore spojená nadpražím (architrávový systém podpory a bremena).
  • Konkrétne pamiatky:
    • Aleje menhirov v Carnacu (Francúzsko) – tisíce menhirov v radoch dlhších ako 1 km1\,km.
    • Dolmen Menga pri Antequere (Španielsko) – hrobka z 3131 balvanov s váhou cca 1600 ton1600\,ton.
    • Stonehenge (Veľká Británia) – komplex zasvätený kultu Slnka, kruhové obvody a jadro v tvare podkovy. Technická zaujímavosť: spájanie kameňov na čap a dlabu.

UMENIE STAROVEKU

Prehľad starovekých kultúr

  • Vznik v povodí veľkých riek:
    • Egyptská kultúra: Níl (Afrika).
    • Mezopotámska kultúra: Eufrat a Tigris (Predná Ázia).
    • Indická kultúra: Indus a Ganga.
    • Čínska kultúra: Jang-c’-ťiang a Chuang-che.
  • Ďalšie kultúry od 2. tisıˊcrocˇia pred Kr.2.\,tisícročia\,pred\,Kr.: Chetiti, Feničania, Izraeliti, Peržania, predkolumbovské kultúry v Andách.
  • Od 1. tisıˊcrocˇia pred Kr.1.\,tisícročia\,pred\,Kr.: Grécka kultúra (Peloponéz, Malá Ázia), kultúra Etruskov a Rimanov.

Egyptské umenie: Periodizácia a história

  • Trvalo vyše 3000 rokov3000\,rokov. Člení sa podľa panovníckych dynastií:
    • Preddynastická doba: 3300 – 2920 pred Kr.3300\,–\,2920\,pred\,Kr.
    • Archaická doba (1. – 2. dynastia1.\,\text{–}\,2.\,dynastia): 2920 – 2670 pred Kr.2920\,–\,2670\,pred\,Kr.. Panovník Meni založil Memfis.
    • Stará ríša (3. – 6. dynastia3.\,\text{–}\,6.\,dynastia): 2670 – 2150 pred Kr.2670\,–\,2150\,pred\,Kr.. Panovník Džóser dal v Sakkáre postaviť prvú pyramídu (architekt Imhotep). Za 4. dynastie4.\,dynastie (2600 – 2450 pred Kr.2600\,–\,2450\,pred\,Kr.) vznikli pyramídy v Gíze (Chufu, Rachef, Menkaure).
    • Prvé prechodné obdobie (7. – 10. dynastia7.\,\text{–}\,10.\,dynastia): Sídlo Herakleopolis.
    • Stredná ríša (11. – 12. dynastia11.\,\text{–}\,12.\,dynastia): 2100 – 1750 pred Kr.2100\,–\,1750\,pred\,Kr.. Obdobie prosperity.
    • Druhé prechodné obdobie a vláda Hyksósov: 1750 – 1550 pred Kr.1750\,–\,1550\,pred\,Kr..
    • Nová ríša (18. – 20. dynastia18.\,\text{–}\,20.\,dynastia): 1540 – 1076 pred Kr.1540\,–\,1076\,pred\,Kr.. Panovníci: Hatshepsut, Achnaton (Amenhotep IV.), Tutanchamón, Ramesse II. (mierová zmluva s Chetitmi r. 1285 pred Kr.1285\,pred\,Kr.).
    • Tretie prechodné obdobie: 1076 – 712 pred Kr.1076\,–\,712\,pred\,Kr.. Nezávislosť Núbie, roztrieštenosť.
    • Neskorá doba (25. – 30. dynastia25.\,\text{–}\,30.\,dynastia): 712 – 332 pred Kr.712\,–\,332\,pred\,Kr.. Egypt pod asýrskou kontrolou, neskôr zjednotenie (Psammtek). Posledná domáca dynastia skončila panovníkom Nechtnebefom.
    • Grécko-rímska doba: Od roku 332 pred Kr.332\,pred\,Kr. (Alexander Veľký) cez Ptolemaiovcov (Ptolemaios I. Sótér) po rímsku nadvládu. Kleopatra VII. bola porazená Oktaviánom v roku 31 pred Kr.31\,pred\,Kr..

Charakteristické znaky egyptského umenia

  • Štýlová jednotnosť: Udržiavaná vďaka centrálnemu postaveniu faraóna (stelesnenie boha Hora).
  • Náboženstvo: Polyteizmus a viera v posmrtný život. Duša (Ka) potrebuje zachovanú telesnú schránku (mummifikácia a hrobky).
  • Písmo (vznik okolo 3000 pred Kr.3000\,pred\,Kr.):
    • Hieroglyfické – posvätné znaky pre umenie.
    • Hieratické – kňazské písmo na náboženské texty.
    • Démotické – ľudové, najjednoduchšie.
    • Rozlúštené Jean-François Champollionom (1822 – 18241822\,–\,1824) vďaka Rosettskej doske.

Egyptská architektúra

  • Materiál: Monumentálne stavby z kameňa (pieskovec, žula, čadič); svetské z tehál a dreva.
  • Konštrukcia: Architrávový systém (podpora a bremeno).
  • Stĺpy: Rozdelené na pätku, driek a hlavicu. Motívy: lotos, papyrus, palma, hlava bohyne Hathor.
  • Typy hrobiek:
    • Mastaba: Zrezaný ihlan s podzemnou pohrebnou komorou.
    • Stupňovitá pyramída: Džóserova v Sakkáre (architekt Imhotep).
    • Pravá pyramída: Snofruho lomená v Dahšúre, pyramídy v Gíze (Cheops, Chefren, Mykerinos).
    • Skalné hrobky: Údolie kráľov a kráľovien (Téby/Wéset).
  • Chrámová architektúra:
    • Členenie: Dromos (lemovaná sfingami), pylóny (vstupné veže), peristyl (nádvorie), hypostyl (sieň), adyton (svätyňa).
    • Doplnky: Obelisky, kolosy (sochy panovníkov).
    • Príklady: Karnak, Luxor, Philae, Abú Simbel (skalný chrám Ramesseho II.), Dér el-Bahrí (Hatshepsut).

Egyptské sochárstvo

  • Kánon: Prísne dodržiavaná tradícia s výnimkou el-amarnskej školy (Achnaton) – posun k realizmu/nadsádzke (Nefertiijti).
  • Zobrazovanie bohov: Hor (sokol), Anubis (šakal), Hathor a Izis (krava).
  • Figúry: Sediace alebo stojace. Mená vyryté do podstavca/trónu pre identifikáciu.
  • Znaky (Stará ríša): Geometrický tvar, frontálnosť (čelný pohľad), strnulosť, ruky na kolenách.
  • Pamiatky: Socha Chefrena z dioritu, Mykerinove sochy, Rahotep a Nofret, socha sediaceho pisára.
  • Stredná ríša: Drevené plastiky služobníctva (modely každodenného života) v hrobkách (napr. hrob Meketréa).
  • Nová ríša: Kolosy (Abú Simbel, Karnak), portréty Hatshepsut, Tutanchamónova zlatá maska.
  • Reliéf: Narratívna funkcia, horizontálne pásy (číta sa sprava doľava). Hierarchia hodnôt – veľkosť určuje význam. Postava: hlava z profilu, oko a trup čelne, bedrá z trištvrte profilu.

Egyptské maliarstvo

  • Technika: Tempera (pigment + arabská guma a vaječné bielko) na omietke.
  • Farba a symbolika:
    • Zelená: Vegetácia, radosť, znovuzrodenie.
    • Červená: Život, víťazstvo, ale aj hnev a smrť.
    • Žltá: Slnko, zlato, večnosť (telá božstiev).
    • Modrá: Nebo, voda (Níl), boh Amon.
    • Biela: Všemohúcnosť, čistota, symbol Horného Egypta.
    • Čierna: Smrť, noc, podsvetie, ale aj plodnosť (úrodné bahno – Egypt ako „Čierna krajina“).
  • Náleziská: Hrob faraóna Haremheba, pisára Menenu (Údolie kráľov).

Mezopotámske umenie

  • Periodizácia: Sumersko-akkadské obdobie (3. tisıˊcrocˇie pred Kr.3.\,tisícročie\,pred\,Kr.), Babylónsko-asýrske obdobie (starobabyloˊnska – novobabyloˊnska rıˊsˇastarobabylónska\,–\,novobabylónska\,ríša).
  • Písmo: Klinové (Sumeri), Epos o Gilgamešovi.
  • Architektúra: Urbanistika, opevnené mestá, zikkuraty (stupňovité veže), nepravidelné paláce z tehál.
  • Umenie: Socha Gudeu, Ištarina brána (glazovaná keramika).

Grécke umenie

  • Periodizácia: Geometrický štýl (9. – 8. stor.9.\,–\,8.\,stor.), Archaické obdobie (7. – 6. stor.7.\,–\,6.\,stor.), Klasické obdobie (5. – 4. stor.5.\,–\,4.\,stor.), Helenistické obdobie (od 3. stor. pred Kr.od\,3.\,stor.\,pred\,Kr.).
  • Ideál: Kalokagathia (harmónia tela a ducha).
  • Architektúra: Stĺpové poriadky (dórsky, iónsky – volúty, korintský – akantové listy). Typy: Parthenón, radnica (buleuterion), agora, stadium, divadlo.
  • Sochárstvo: Kúros (nahý muž) a koré (zaodetá žena) v archeickom období. Pohyb a proporcie v klasike (Myrón, Polykleitos, Feidias, Praxiteles). Emócie a utrpenie v helenizme (Laokoón).
  • Maliarstvo: Keramika (čiernofigúrový a červenofigúrový štýl). Typy nádob: amfora, lekythos, kratér.

Etruské a rímske umenie

  • Rímska architektúra: Oblúk a klenba (vplyv Etruskov), múr a pilier. Reprezentačné priestory: fórum, bazilika (tržnica), curia, triumfálne oblúky (Konštantínov), Koloseum, Panteón, akvadukty (Gard).
  • Sochárstvo: Kópie gréckych diel. Rozvoj realistického portrétu (busta, jazdecká socha Marca Aurélia) a historického reliéfu (Trajánov stĺp).
  • Maliarstvo: Fresky a mozaiky. Pompeje (Vila mystérií – druhý pompejský sloh s iluzívnou architektúrou).

Kontrolné otázky a odpovede

  • 1. Na aké obdobia delíme pravek z hľadiska dejín umenia? Paleolit, mezolit, neolit, chalkolit (eneolit), doba bronzová a železná.
  • 2. Aké jednoduché formy náboženstva vznikli v praveku? Animizmus, totemizmus, fetišizmus a mágia.
  • 3. Uveďte najznámejšie náleziská pravekých venuší? Hohle Fels, Willendorf, Věstonice, Moravany, Lespugue, Laussel.
  • 4. Akú funkciu spĺňali praveké jaskynné maľby s námetmi zvierat? Kultovú funkciu spojenú s mágiou lovu.
  • 5. Vysvetlite, v čom spočíva podstata architrávového princípu. Systém podpory (zvislé prvky ako stĺp/stena) a bremena (vodorovný preklad).
  • 6. Aké písmo sa vytvorilo v starovekom Egypte? Hieroglyfické, hieratické a démotické.
  • 7. Aké stavebné typy sa rozvíjali v egyptskej architektúre? Mastaby, pyramídy, skalné hrobky, rovinné a skalné chrámy, paláce a obelisky.
  • 8. Podľa akého princípu sa zobrazovala ľudská figúra v egyptskom reliéfe a maliarstve? Podľa kánonu (hlava profil, oko a ramená spredu, bedrá trištvrte profil).
  • 9. Aké písmo vytvorili Sumeri? Klinové písmo.
  • 10. Na čo slúžili zikkuraty? Polyfunkčné náboženské a spoločenské účely (stupňovité chrámy).
  • 11. Pomenujte štýly – stĺpové poriadky gréckej architektúry. Dórsky, iónsky, korintský.
  • 12. Charakterizujte grécke sochárstvo z aspektu jednotlivých období vývoja. Od statických a symetrických kúrosov (archaika) cez pohyb a harmóniu (klasika) po emócie a realizmus (helenizmus).
  • 13. Aká farebnosť charakterizuje grécke vázy? Čiernofigúrová, červenofigúrová technika a biela technika.
  • 14. Vymenujte základné konštrukčné prvky a stavebné typy rímskej architektúry. Prvky: oblúk, klenba, múr. Typy: fóra, baziliky, amfiteátre, termy, víťazné oblúky, akvadukty.
  • 15. Aké žánre a námety rozvíjalo rímske staroveké sochárstvo? Historický reliéf, realistický portrét (busty) a jazdecké sochy.