biochemia 1
POZNÁMKY K BIELKOVINÁM
1. ÚVODNÉ POZNÁMKY
Bielkoviny sú hlavné štrukturálne a funkčné polyméry živých systémov.
Zabezpečujú široké spektrum činností:
Katalýza metabolických reakcií.
Transport vitamínov, minerálov, kyslíka a palív.
Tvorba štruktúr tkanív a orgánov.
Zabezpečujú rôzne biologické funkcie.
Syntetizujú sa z aminokyselín.
Aminokyseliny:
Poznáme asi 300 aminokyselín.
Len 20 z nich je zakódovaných v DNK pre proteíny.
1.2 POZNÁMKY K BIOCHEMICKÝM PRINCÍPOM
Štruktúra a stereochémia:
Na alfa uhlíku sa nachádzajú nasledovné substituenty:
Karboxylová skupina.
Amínová skupina.
Vodíkový atóm.
Postranný reťazec.
Klasifikácia aminokyselín na základe chemickej štruktúry:
Alifatické (napr. glycin).
Aromatické (napr. fenylalanin).
Neutrálne polárne (napr. serín).
Kyslé (napr. asparágová kyselina).
Bázické (napr. lyzín).
Obsahujúce síru (napr. cysteín).
Iminoaminokyseliny (napr. prolín).
Ionizačný stav aminokyselín:
Aminokyseliny sú amfoterné molekuly, čo znamená, že obsahujú kyslé aj zásadité skupiny.
Titračná krivka aminokyselín:
Zobrazuje počet ekvivalentov titračného činidla, ktoré aminokyselina spotrebuje v procese titrácie pri prechode od pH 0 po pH 12.
Disociácia:
Aminoskupina a karboxylová skupina disociujú v závislosti od pH.
Hendersonova-Hasselbalchova rovnica:
Používa sa na výpočet koncentrácie tlmivých roztokov.
Definícia:
Makromolekuly, polyméry aminokyselín viazaných navzájom peptidickou väzbou.
Bielkoviny vykazujú štyri druhy štruktúr:
Primárna štruktúra: Poradie aminokyselín.
Sekundárna štruktúra: Geometria peptidickej väzby.
Alfahelix: Peptidická väzba rotuje.
Skladací list: Pri peptidickej väzbe k rotácii neprichádza.
Terciárna štruktúra: Priestorové usporiadanie polymérového reťazca v trojrozmernom priestore.
Kvartérna štruktúra: Usporiadanie podjednotiek v makromolekule bielkoviny.
1.3 POZNÁMKY KU KLINICKÉMU KONTEKSTU
Niektoré aminokyseliny, ktoré sa nenachádzajú v proteínoch, hrajú významnú úlohu v metabolizme:
Citrulín (v močovinovom cykle).
Kreatinín (v metabolizme svalov).
Glutatión:
Tripeptid prítomný v bunkách vo vysokej koncentrácii; hrá úlohu v antioxidačnej ochrane.
Kolagén:
Obsahuje glycin, alanín a hydroxyprolín usporiadané do ľavotočivej závitnice; je najrozšírenejšia rodina bielkovín, tvorí tretinu ľudského tela, hlavne vo forme pojivových tkanív.
1.4 ZISTENIE ŠTRUKTÚRY A FUNKCIE BIELKOVÍN
Zisťovanie primárnej štruktúry bielkovín:
Vysoľovanie.
Edmanova degradácia.
Zisťovanie vyšších štruktúr:
RTG difrakcia.
MALDI TOF.
SELDI TOF.
Posttranslačné modifikácie bielkovín:
Glykozylácia, fosforylácia, amidácia, sulfátácia, acetylácia, tvorba disulfidických mostíkov.
1.5 UPOZORNENIA
Existujú tisíce rôznych bielkovín v bunkách, z ktorých každá má odlišnú štruktúru a funkciu.
Dôležité je najprv rozdelenie bielkovín na základe rozpustnosti, veľkosti, náboji a väzbovej kapacite, čo umožňuje ich charakterizáciu.
1.6 NAJDÔLEŽITEJŠIE VZORCE A SCHÉMY
Peptidická väzba: C - CO - NH - C -
Aminokyselina: NH2 - C - COOH
Glutatión: SH - NH - CO - NH - COOH
POZNÁMKY K ENZÝMOM
2. ÚVODNÉ POZNÁMKY
Takmer všetky biologické funkcie sa realizujú na základe chemických reakcií katalyzovaných enzýmami.
Metabolizmus je kontrolovaný a riadený usporiadanými a vetviacimi sa metabolickými cestami.
2.1 POZNÁMKY K BIOCHEMICKÝM PRINCÍPOM
Faktory ovplyvňujúce enzýmové reakcie:
Teplota.
pH.
Definícia enzýmovej aktivity:
Jednotka aktivity: katal = mol/s. Závisí od specificity substrátu a aktívneho miesta enzýmu.
Klasifikácia enzýmov:
Oxidoreduktázy.
Transferázy.
Hydrolázy.
Lyázy.
Ligázy.
Izomerázy.
Úloha koenzýmov:
Pomocné molekuly, delia sa na:
Rozpustné koenzýmy (nie sú pevne viazané na enzým).
Prostetické skupiny (pevne viazané na enzým).
2.2 MICHAELIS-MENTENOVÁ ROVNICA
Popisuje vzťah medzi rýchlosťou reakcie a koncentráciou substrátu:
E+S
ightleftharpoons ES
ightleftharpoons E+PV = rac{V{max} imes [S]}{Km + [S]}
(V: rýchlosť reakcie, K: Michaelisova konštanta, [S]: koncentrácia substrátu).
2.3 POZNÁMKY KU KLINICKÉMU KONTEKSTU
LDH (laktátdehydrogenáza):
Tetramér zložený z dvoch rozličných podjednotiek H (heart = srdce) a M (muscle = sval).
Izoenzýmy:
Rozlídime štyri typy izoenzýmov:
LDH 1 = HHHH.
LDH 2 = HHMM.
LDH 3 = HMMM.
LDH 4 = MMMM.
Glukokináza a hexokináza:
Katalyzujú rovnakú reakciu (fosforyláciu glukózy) s rozdielom v rovnovážnych konštantách, čo má význam pre reguláciu metabolizmu cukrov.
2.4 ZAPAMÄTAJTE SI
Všetky metabolické reakcie sú katalyzované enzýmami, ktoré sú účinné pri telesnej teplote a regulované viacerými mechanizmami.
2.5 NAJDÔLEŽITEJŠIE VZORCE A SCHÉMY
E + S
ightleftharpoons ES
ightleftharpoons E + PV = rac{V{max} imes [S]}{Km + [S]}
POZNÁMKY K SACCHARIDOM
3. ÚVODNÉ POZNÁMKY
Sacharidy (glycidy alebo uhľohydráty) sú opticky aktívne polyhydroxyderiváty karbonylových zlúčenín. Dôležité primárne metabolity, existujú vo všetkých živých organizmoch.
3.1 FUNKCIA A ŠTRUKTÚRA
Funkcie sacharidov:
Zdroje energie (hlavne glukóza).
Štrukturálna funkcia (celulóza, chitín).
Zásobná funkcia (škrob, glykogén).
Časť enzýmov, hormónov a nukleových kyselín.
Zloženie:
Uhlík (C), vodík (H), kyslík (O).
Vzorce starého názvu uhľohydráty (C(H$2$O)$n$).
3.2 MONOSACHARIDY
Monosacharidy:
Jednoduché sacharidy, základné sacharidové jednotky.
Chemicky sú to polyhydroxyketóny alebo polyhydroxyaldehydy.
Najvýznamnejšie monosacharidy: glukóza, fruktóza.
3.3 OLIGOSACHARIDY A POLYSACHARIDY
Oligosacharidy: 2-10 monosacharidových jednotiek (disacharidy, trisacharidy).
Polysacharidy: Zložené z veľkého počtu monosacharidových jednotiek (napr. celulóza, glykogén).
3.4 ZAPAMÄTAJTE SI
Klasifikácia sacharidov podľa počtu uhlíkov, prítomnosti ketónových alebo aldehydových skupín, a redukujúci/neredukujúci charakter.