Maturitné poznámky - Slovenský jazyk a literatúra
IStaroveká orientálna a antická literatúra
(3. tis. rokov pred n. l. až 5. stor. n. l.)
V stredovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta a človeka.
Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie – epos.
Opis reálnej skutočnosti sa v ňom mieša s nadprirodzenými javmi.
Starovekú literatúru tvorí:
Orientálna literatúra: sumerská, akkadská, egyptská, indická, hebrejská;
Antická literatúra: grécka, rímska.
Orientálna literatúra
Vznikla na blízkom východe medzi riekami Eufrat a Tigris v Mezopotámii.
Mezopotámiu obývali Sumeri, Akkadi a iné kmene.
Sumeri vynašli alebo zdokonalili klinové písmo.
Sumerská literatúra (4. tis. pred n. l.)
Epos o Gilgamešovi
Monumentálny hrdinský epos.
Hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia, ale sú obdarení nadľudskou silou.
Dve časti:
o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom
o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život.
Nesmrteľnosť hrdina dosiahne svojimi skutkami, chápe sa ako výnimočnosť človeka.
Sumerský kráľ Gilgameš
Historická postava.
Mesto Uruk bolo jedným z najstarších mestských štátov Mezopotámie.
Dej eposu:
Obyvatelia sa sťažujú bohom na vládcu Gilgameša (bol synom človeka a bohyne Nimsun).
Bohovia stvoria polodivého človeka Enkidua, ktorý Gilgameša v zápase premôže.
Spriatelia sa zabijú hrozného strážcu cédrového lesa Chuvavu.
Do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar, ale Gilgameš ju odmieta a za trest ho napadne nebeský býk, ktorého s Enkiduom zabijú.
Enkidu z vôle bohov umiera.
Gilgameš ho oplakáva a hľadá tajomstvo večného života, preto sa vydáva za Utanapištimom.
Gilgameš nedokáže bdieť, a tak stráca nádej na nesmrteľnosť.
Získava rastlinu večného života z morského dna, ale ju prehltne had, a preto sa vracia do Uruku a je hrdý na mestské hradby.
Epos je výrazom mezopotámskej kultúry, ktorá ovplyvnila rôzne kultúry a v širšom zmysle i neskorší vývin európskej kultúry.
Hebrejská literatúra (od 12. stor. pred n. l.)
Najmladšia z literatúr Blízkeho východu.
Zachovala sa ústnym podaním.
Najcennejšou pamiatkou je Biblia.
Je súčasne umeleckým, náboženským, historickým a večným dielom.
Obsahuje texty, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach.
Delí sa na dve časti: Starý zákon, Nový zákon.
Príbehy a postavy Biblie inšpirovali mnohých umelcov (Sixtínska kaplnka od Michelangela, dielo J. Steinbecka Na východ od raja, A. L. Weber v modernom rockovom muzikáli Jesus Christ Superstar).
Indická literatúra (2. tis. pred n. l.)
Védy – posvätné knihy vo védskom jazyku.
Epos Mahábhárata (napísaný sanskrtom).
Sanskrt je starý indoárijský jazyk, pre krajiny Ázie má taký význam ako latinčina pre Európu.
Antická literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
Je najstaršou, veľmi významnou epochou v literárnej tvorbe Európy.
Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.
Grécka literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
Starí Gréci sú tvorcami prvej európskej literatúry, ktorí vytvorili takmer všetky druhy umenia.
Najbohatším inšpiračným zdrojom bola mytológia a história (mýty o Daidalovi a Ikarovi, Prométheovi).
Mytológia sa stala inšpiráciou pre autorov, ale aj zdrojom frazeologizmov (vyčistiť Augiášov chliev, Tantalove muky, Gordický uzol, jablko sváru, Pandorina skrinka).
Veľká časť literatúry bola určená pre verejné potreby (slávnosti, bohoslužby, zhromaždenia, predstavenia).
Medzi najstaršie básnické diela patria eposy Ilias a Odysea, ktoré pripisujú slepému Homérovi.
Ilias/ Iliada
Epická báseň ospevuje mesto Ilion (Tróju) a boje pri ňom.
Vojnu vyvolal Paris, ktorý uniesol Helenu.
Gréci bojujú desať rokov, ale víťazstvo sa prikláňa raz na jednu raz na druhú stranu aj pričinením bohov.
Achilles sa odmieta zúčastniť bojov, lebo mu Agamemnon odňal zajatkyňu.
Epos vrcholí opisom súboja Achilla s Hektorom a Achillovým víťazstvom.
Odysea
Dej sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny.
Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje (dal postaviť dreveného koňa).
Odyseova cesta domov je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev.
Opisuje boj človeka s osudom aj zodpovednosť bohov a ľudí za vykonané činy.
Ezopove bájky.
Lyrika: Sapfo.
Dráma: Aischylos, Sofokles, Euripides, Aristofanes.
V gréckej dráme hrali len muži, herci mali topánky s vysokou podrážkou a recitovali svoje dialógy.
Antigona
Sofokles spracúva mytologický námet.
Antigonini bratia Polyenikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami a v boji zomreli.
Nový vládca Kreon zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať, ale Antigona brata pochovala a Kreon ju zaživa zamuroval v skalách, kde sa obesí.
Haimon prekľaje otca a zahynie vlastným mečom a samovraždu spácha i Kreonova žena Euridika.
Kreon si v závere hry uvedomuje svoju vinu.
Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom: Antigona a Haimon reprezentujú svedomie a rozum, zatiaľ čo Kreon stelesňuje krutú moc.
Antigona obhajuje zachovávanie starých morálnych príkazov, lebo vôľa smrteľníka nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony“.
Antická literatúra rímska (od 3. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
Rimania boli obdivovateľmi gréckej kultúry, a preto sa snažili prevziať čo sa dalo.
Vznikala z prekladov gréckych diel do latinčiny.
Najvýznamnejšími autormi sú Publius Ovidius Naso (Matamorfózy – Pygmalion), Publius Vergilus Maro a Quintus Horatius Flaccus.
Úloha č. 2
Verbálnu zložku predstavujú jazykové prostriedky reči, ide o obsah našej reči, ktorá musí byť konkrétna, jasná, zrozumiteľná.
Monológ je prehpvpr osoby, v umeleckej literatúre vysvetľuje niektoré súvislosti v deji.
Vnútorný monológ je špecifická výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe, využívsa v umeleckej literatúre.
Dialóg je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami (musí mať aspoň dve repliky).
Replika reaguje na predchádzajúci prehovor, často sa využíva v umeleckej literatúre.
Staroslovianska literatúra (800 – 1000) (Veľkomoravské obdobie)
Začiatky písanej slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi.
Knieža Rastislav (846 – 870) požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal vzdelancov, ktorí by šírili kresťanstvo.
V r. 863 prišli Konštantín a Metod, ktorí pochádzali z Macedónie z mesta Solún.
Poznali slovanské nárečie z okolia Solúna, na základe ktorého zostavili staroslovienčinu.
Konštantín vytvoril prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy).
Franskí kňazi obvinili Konštantína a Metoda z bohorúhačstva, a preto sa obidvaja vydali do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu.
Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu.
Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885), kňazi odišli do Bulharska, kde na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy).
Staroslovienska prekladová literatúra bola určená najmä na náboženské potreby (omšovú knihu, žaltár, spevník, evanjeliá, Starý zákon).
Konštantín napísal veršovaný predslov k prekladu Evanjelia, tzv. Proglas (9. stor.).
Je to prvá slovanská báseň – hymnus, ktorá vyjadruje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk; báseň má 110 veršov.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria Moravsko – panónske legendy (koniec 9. stor.).
Život sv. Konštantína (autor Kliment) – sústreďuje sa na Konštantínovo detstvo, štúdium, múdrosť, činnosti.
Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd) – približuje Metodovu činnosř na Veľkej Morave.
Stredoveká literatúra
Po zániku Veľkomoravskej ríše sa Slovenské územie stalo súčasťou feudálneho Uhorského štátu, orientovaného na latinskú kultúru.
V cirkevnej literatúre sa písali hlavne náboženské piesne, modlitby, kázne, legendy, vo svetskej kroniky, piesne, slovníky a filozofické spisy.
Zachovala sa Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy.
Známe sú Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi a Legendy o sv. Štefanovi, autorom je Maurus.
V tomto období sa šírila aj tzv. slovakizovaná čeština najmä vďaka štúdiu slovenských študentov na pražskej univerzite, ktorá sa stala liturgickým jazykom slovenských evanjelikov.
Úloha č. 2 Indoeurópske jazyky
V súčasnosti existuje asi 5600 jazykov, ale iba 500 je všeobecne známych. Niektoré sa nezaraďujú do žiadnej skupiny (napr. jazyk Baskov).
Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky sa vyvinuli zo spoločného základu, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk (slová dcéra, daughter, tochter, dotter, dočЬ).
Najdôležitejším jazykom v medzinárodnom ekonomickom styku je angličtina.
Rada Európy podporuje viacjazyčnosť Európy tým, že uznáva jazyky členských krajín za rokovacie.
Slovanské jazyky patria spolu s inými jazykovými skupinami do rodiny indoeurópskych jazykov (germánske jazyky – angličtina, nemčina; románske jazyky – taliančina, francúzština).
Do indoeurópskej rodiny jazykov patria aj baltské jazyky – lotyšský, litovský.
Z jazykov národností žijúcich na území Slovenska nepatrí do indoeurópskej skupiny maďarčina, rómsky jazyk je starý indoiránsky jazyk a Židia hovoria jazykom hebrejským (semitským).
Rozdelenie slovanských jazykov:
východná podskupina: bieloruština, ruština, ukrajinčina ( používajú azbuku),
západná podskupina: čeština, lužičtina, poľština, slovenčina,
južanská podskupina (používa azbuku) – bulharčina, slovinčina, srbčina, macedónčina (stala sa základom pre prvý jazyk Slovanov staroslovienčinu), chorvátčina.
Svetová humanistická a renesančná literatúra (14.-17. stor.) (talianska, francúzska, španielska)
Ani 14. storočie sa nevyhlo hladomorom a vojnami.
Rozvoj námornej dopravy umožnil rozkvet medzinárodného obchodu a expanziu európskych krajín do ostatných častí sveta.
Filozofia humanizmu (z lat. humanus – ľudský) hlása právo na šťastný život pre každého jednotlivca na tomto svete, odvracia pohľad od záhrobia a vedie človeka k skúmaniu prírody sveta okolo; humanizmus bol zameraný proti feudalizmu a cirkvi, podnietil zrod vedy a výskumu.
Renesancia (z fr. Renaissance – znovuzrodenie, obnovenie) je mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorým sa ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia (obnovenie kultúry antických národov); presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku, záujem sústreďuje na človeka a individualizmus.
Renesancia je dobou prírodných a astronomických objavov (Krištof Kolumbus objavil nový kontinent, Ján Jesenius vykonal prvú verejnú pitvu človeka, Mikuláš Kopernik).
Literárny humanizmus študoval diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov (latinčina, epos, satira, lyrická pieseň, komédia).
Talianska literatúra
Dante Alighieri (1265 – 1321)
Básnik prelomu stredoveku a renesancie, za obhajobu mestských slobôd a odpor proti pápežovi bol odsúdený do vyhnanstva.
Božská komédia – alegorický epos v troch častiach vychádzajúci z Biblie: Peklo, Očistec, Raj; Stvárnil ho ako špirálu s deviatimi poschodiami, autorom sprevádza antický básnik Vergílius a dielo ovplyvnilo aj tvorbu J. Kollára, J. W. Geotheho.
Francesco Petrarca (1304 – 1374)
Otec humanizmu (zbieral rukopisy antických diel).
Spevník – 366 sonetov venovaných Laure, jej kráse a odrážajú nevypočutú lásku.
Giovanni Boccaccio (1313 – 1375)
Novelista a epik.
Dekameron (Kniha 10 dní) – cyklus 100 noviel, kde si postupne rozpráva 7 dievčat a 3 chlapci, opisované príbehy sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením a ľudské chybách Ľudí nekarhá.
Španielska literatúra
Miguel de Cervantes Saavedra (1547 – 1616)
Predstaviteľ tzv. zlatého veku španielskej literatúry.
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – román, podáva obraz človeka a jeho večnej túžby po ideáli pravdy a slobody; hrdinovia Don Quijote a Sancho Panza predstavujú dva pohľady na svet.
Don Quijote je typom komickým i tragickým ako rojko, pričom Sancho Panza je praktický, prostoduchý a uzemňuje túžby svojho pána.
Lope de Vega (1562 – 1635)
Tvorca typickej španielskej drámy; napísal asi 2000 drám, noviel, románov.
Fuente Ovejuna (Ovčí prameň) – prvá kolektívna dráma, v ktorej dedinský ľud ako kolektív berie na seba vinu za smrť tyranského pána.
Anglická literatúra
Wiliam Shakespeare (1564 – 1616)
Najväčší anglický i svetový dramatik.
Znaky Shakespearovskej drámy: neobmedzenosť tém, silní hrdinovia, ich činy vyplývajú z ich charakterov, nevzdávajú sa svojich ideálov, príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda.
Romeo a Júlia (tragédia, príbeh nešťastne končiacej lásky milencov, ktorí pochádzajú z dvoch znepriatelených rodov vo Verone).
Hamlet – veršovaná tragédia zobrazuje idealistický boj osamoteného jedinca so svetom intríg a zločinu.
Francúzska literatúra
Francois Villon (1431 – 1463)
Básnik, je tvorcom tzv. francúzskej alebo villonskej balady.
Malý testament – satirické rozlúčenie sa s priateľmi; Veľký testament – básne o pominuteľnosti a biede ľudského života.
Francois Rabelais (1494 – 1553)
Prozaik, humanista, lekár, satirik.
Gargantua a Pantagruel – 5-dielny román o obroch, ideou je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“ .
Úloha č. 2 Umelecký jazykový štýl
Umelecké texty majú najčastejšie písomnú podobu, všeobecne platí, že sú väčšinou monologické a sú určené širokej verejnosti.
Medzi autorom a jeho prijímateľom (čitateľom) je neosobný vzťah, pričom niektoré texty sa v nás snažia vyvolať city.
Funkcie umeleckého štýlu:
estetická (umelecký prejav pôsobí na city),
výchovná (umelecký prejav obohacuje vnútro čitateľa),
náučná (prináša informácie o minulosti, nových krajinách).
Základné znaky umeleckého štýlu:
využíva lexiku národného jazyka v celej šírke a modalitu vety,
text nie je chápať doslovne (metafora, metonymia),
nevypovedanie plného významu, nejednoznačnosť významu a vyžadovanie aktívneho prístupu čitateľa,
narúša časové a priestorové zákonitosti.
NIEktoré žánre umeleckého štýlu:
epické – novela, povesť, epos, legenda, báj, bájka, rozprávka, poviedka, román, balada,
lyrické – pieseň, báseň, óda, hymna, elégia, sonet,
dramatické – tragédia, komédia, činohra, fraška.
Baroková literatúra (16. - 18. stor.)
Obdobie negatívnych vplyvov: súperenie panovníckych rodov o moc, turecká expanzia, rozsiahle epidémie, násilie počas tridsaťročnej vojne a aj boje medzi katolíkmi a protestantmi.
Mení sa myslenie a vzniká nový myšlienkový smer - barok.
Pôvod slova barok je nejasný (portugalské slovo barocco, ťarcha, hojnosť).
Popretím filozofického základu humanizmu a renesancie sa dôvera nahradila vierou a radosť strachom zo smrti.
Barok ideovo nadväzuje na stredovekú literatúru, chce človeka ohúriť a zapôsobiť na jeho zmysly dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou.
Baroková literatúra zobrazuje skutočnosť prostredníctvom znakov a symbolov (alegóriu), tematicky sa vracajú k Biblii, k obrane a upevneniu viery.
Torquato Tasso (1544-1595): Oslobodený Jeruzalem, John Milton (1608-1674): Stratený raj.
Ján Amos Komenský (1592 – 1670)
Pedagóg, teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej sústreďoval sa na človeka ako prameň všetkého zla, ale i dobra.
Vypracoval systém pedagogiky ako vedy.
Labyrint světa a ráj srdce, Didactica magna, Janua linguarum reserata, Orbis sensualium pictus, Všeobecná porada o náprave vecí ľudských
Slovenská baroková literatúra (1650-1780)
Obdobie upevnenia feudalizmu a prehĺbením hospodárskeho úpadku, moc majú feudáli a cirkev.
Literárnym jazykom bola latinčina a slovakizovaná čeština.
Spevníky, cestopisy, memoáre, životopisy, denníky, tvorba Mórica Augusta Beňovského, vedecké dielo Mateja Bela a didakticko-reflexívna poézia Petra Benického a Hugolína Gavloviča.
Úloha č. 2 Lexikológia (slovná zásoba - lexika)
Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova, pričom jadro slovnej zásoby tvoria bezpríznakové slová (človek, zem, matka) a na okraji slová príznakové (zriedkavé).
Členenie slovnej zásoby ➢ podľa vecného významu (plnovýznamové – neplnovýznamové, jednovýznamové – viacvýznamové, metafora, metonymia),
podľa vzájomných vzťahov (homonymá, synonymá, antonymá),
podľa citového zafarbenia (neutrálne, deminutíva, pejoratíva),
podľa pôvodu (domáce, cudzie),
podľa dobového výskytu (nové, zastarané, archaizmy, historizmy),
podľa príslušnosti k štýlovej vrstve (neutrálne – štylisticky bezpríznakové, štylisticky príznakové – spisovné, nespisovné).
Klasicizmus (17. – 18. stročie)
Obdobie sa vyznačovalo začiatkom konca feudálnych vzťahov a rastúcim významom meštianstva.
Klasicizmus vznikol na francúzskom dvore Ľudovíta XIV. a rozšíril sa do celej Európy ako umenie pre dvor.
Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody a antiky, má presné pravidlá a rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké a nízke.
Opieral sa o racionalizmus a nezobrazoval človeka takého, aký je, ale aký by mal byť (rozpor medzi citom a povinnosťou).
Pierre Corneille (Cid), Jean Baptiste Poquelin Moliere (Lakomec), Jean de la Fontaine (bájky).
Osvietenstvo
Hnutie sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum a pravdu, odmietalo predsudky, zdôrazňovalo rovnosť medzi ľuďmi a podporovalo ho aj časť aristokracie.
Znak osvietenského myslenia je súhra rozumu a citu a jeho najvýznamnejší predstavitelia vo Francúzsku boli tzv. encyklopedisti: Jean Jeaques Rousseau, Denis Diderot.
Slovenský klasicizmus a osvietenstvo
Koniec 18. storočia a prvá polovica 19. storočia boli obdobím národného obrodenia (osvietenstva a klasicizmu) pri útlaku maďarizácie a hnutie sa orientovalo na myšlienku všeslovanskej vzájomnosti.
Slovenské učené tovarišstvo (1789) malo cieľ šíriť nový spisovný jazyk – bernolákovčinu (Anton Bernolák, 1787),
Rozvoj literatúry v bernolákovčine (J. Hollý) a v češtine (J. Kollár).
Ján Hollý (1785 – 1849)
Prvý veľký slovenský básnik, vytvoril z bernolákovčiny básnický jazyk a literárny klasicizmus.
Svatopluk, Cirillo-Metodiada, Sláv (eposy), Selanky (idylické básne).
Ján Kollár (1793 – 1852)
Významný predstaviteľ klasicizmu a preromantizmu.
Slovanskej vzájomnosti vyjadril v básnickej skladbe Slávy dcera.
Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861)
Venoval sa štúdiu slovanských dejín a pôsobil na literárnych súputníkov.
Slovanské starožitnosti (dejiny slovanských národov do konca prvého tisícročia).
Jan Chalupka (1791 – 1871)
Zakladateľ divadelníctva na Slovensku.
Kocúrkovo (komédia), Bendegúz (satirický román).
Úloha č. 2 Slovenčina - čeština
Obidva jazyky patria do západoslovanskej jazykovej skupiny a navzájom sa ovplyvňujú.
Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou:
Hláskoslovie a výslovnosť (hlásky ř, ou, ů, ě), chýbajú ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz, dž, skupina aj je ej)
Tvaroslovie a skladba (vokatív, dvojtvary, menný tvar v prísudku, jazykové tvary).
Slovná zásoba (odlišné slová, významy, rod alebo iný prepis).
Svetová romantická literatúra
Spoločensko-historické pomery: Ekonomická moc buržoázie rástla počas Francúzskej revolúcie, vystupuje sa proti rozumu a začína zdôrazňovať cit.
Romantizmus (z fr. romantique – citovo pôsobiaci) je umelecký smer 19. st.
Literárny romantici vyzdvihujú silu prírody, obdivujú minulosť, mystiku i slobodu tvorby => nový hrdina, je to výnimočná osobnosř, často spoločenský vydedenec, túži po láske, ale vie, že ju nenájde.
Byron, Hugo, Grimmovci, Heine, Schiller, Goethe, Puškin, Lermontov, Mickiewicz, Petöfi, Poe, Erben, Mácha.
Francúzska literatúra
Victor Hugo (Chrám Matky Božej v Paríži) – príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla (kontrasty).
Nemecká literatúra
Johann Wolfgang Goethe (Faust) – dielo o učencovi, ktorý zapredá svoju dušu diablovi, aby dosiahol vyššie poznanie a šťastie (túžba po poznaní zmyslu ľudskej existencie).
Ruská literatúra
Alexander Sergejevič Puškin (Eugen Onegin) – román vo veršoch, v ktorom sa prelínajú romantické a realistické prvky (vytvoril typ „zbytočného človeka“).
Česká literatúra
Karel Hynek Mácha (Máj) – básnická skladba postavená na kontraste májovej prírody a osudu Viléma, zbojníka, ktorý je za vraždu svojho otca odsúdený na smrť.
Úloha č. 2 Umelecký jazykový štýl
Umelecké texty majú najčastejšie písomnú podobu (sú monologické) a sú určené širokej verejnosti; medzi autorom a prijímateľom je oficiálny neosobný vzťah.
Funkcie umeleckého štýlu:
estetická,
výchovná,
náučná.
Základné znaky umeleckého štýlu:
využíva lexiku národného jazyka v celej šírke,
používa modalitu vety,
využíva metaforu a obrazotvornosť, význam slova záleží od kontextu (oheň znamená vášeň, silný alkohol, temperament),