Maturitné poznámky - Slovenský jazyk a literatúra

IStaroveká orientálna a antická literatúra

  • (3. tis. rokov pred n. l. až 5. stor. n. l.)

  • V stredovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta a človeka.

  • Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie – epos.

    • Opis reálnej skutočnosti sa v ňom mieša s nadprirodzenými javmi.

  • Starovekú literatúru tvorí:

    • Orientálna literatúra: sumerská, akkadská, egyptská, indická, hebrejská;

    • Antická literatúra: grécka, rímska.

Orientálna literatúra

  • Vznikla na blízkom východe medzi riekami Eufrat a Tigris v Mezopotámii.

  • Mezopotámiu obývali Sumeri, Akkadi a iné kmene.

  • Sumeri vynašli alebo zdokonalili klinové písmo.

Sumerská literatúra (4. tis. pred n. l.)

  • Epos o Gilgamešovi

    • Monumentálny hrdinský epos.

    • Hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia, ale sú obdarení nadľudskou silou.

    • Dve časti:

      • o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom

      • o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život.

    • Nesmrteľnosť hrdina dosiahne svojimi skutkami, chápe sa ako výnimočnosť človeka.

  • Sumerský kráľ Gilgameš

    • Historická postava.

    • Mesto Uruk bolo jedným z najstarších mestských štátov Mezopotámie.

  • Dej eposu:

    • Obyvatelia sa sťažujú bohom na vládcu Gilgameša (bol synom človeka a bohyne Nimsun).

    • Bohovia stvoria polodivého človeka Enkidua, ktorý Gilgameša v zápase premôže.

    • Spriatelia sa zabijú hrozného strážcu cédrového lesa Chuvavu.

    • Do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar, ale Gilgameš ju odmieta a za trest ho napadne nebeský býk, ktorého s Enkiduom zabijú.

    • Enkidu z vôle bohov umiera.

    • Gilgameš ho oplakáva a hľadá tajomstvo večného života, preto sa vydáva za Utanapištimom.

    • Gilgameš nedokáže bdieť, a tak stráca nádej na nesmrteľnosť.

    • Získava rastlinu večného života z morského dna, ale ju prehltne had, a preto sa vracia do Uruku a je hrdý na mestské hradby.

  • Epos je výrazom mezopotámskej kultúry, ktorá ovplyvnila rôzne kultúry a v širšom zmysle i neskorší vývin európskej kultúry.

Hebrejská literatúra (od 12. stor. pred n. l.)

  • Najmladšia z literatúr Blízkeho východu.

  • Zachovala sa ústnym podaním.

  • Najcennejšou pamiatkou je Biblia.

  • Je súčasne umeleckým, náboženským, historickým a večným dielom.

  • Obsahuje texty, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach.

  • Delí sa na dve časti: Starý zákon, Nový zákon.

  • Príbehy a postavy Biblie inšpirovali mnohých umelcov (Sixtínska kaplnka od Michelangela, dielo J. Steinbecka Na východ od raja, A. L. Weber v modernom rockovom muzikáli Jesus Christ Superstar).

Indická literatúra (2. tis. pred n. l.)

  • Védy – posvätné knihy vo védskom jazyku.

  • Epos Mahábhárata (napísaný sanskrtom).

    • Sanskrt je starý indoárijský jazyk, pre krajiny Ázie má taký význam ako latinčina pre Európu.

Antická literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)

  • Je najstaršou, veľmi významnou epochou v literárnej tvorbe Európy.

  • Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.

Grécka literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)

  • Starí Gréci sú tvorcami prvej európskej literatúry, ktorí vytvorili takmer všetky druhy umenia.

  • Najbohatším inšpiračným zdrojom bola mytológia a história (mýty o Daidalovi a Ikarovi, Prométheovi).

  • Mytológia sa stala inšpiráciou pre autorov, ale aj zdrojom frazeologizmov (vyčistiť Augiášov chliev, Tantalove muky, Gordický uzol, jablko sváru, Pandorina skrinka).

  • Veľká časť literatúry bola určená pre verejné potreby (slávnosti, bohoslužby, zhromaždenia, predstavenia).

  • Medzi najstaršie básnické diela patria eposy Ilias a Odysea, ktoré pripisujú slepému Homérovi.

  • Ilias/ Iliada

    • Epická báseň ospevuje mesto Ilion (Tróju) a boje pri ňom.

    • Vojnu vyvolal Paris, ktorý uniesol Helenu.

    • Gréci bojujú desať rokov, ale víťazstvo sa prikláňa raz na jednu raz na druhú stranu aj pričinením bohov.

    • Achilles sa odmieta zúčastniť bojov, lebo mu Agamemnon odňal zajatkyňu.

    • Epos vrcholí opisom súboja Achilla s Hektorom a Achillovým víťazstvom.

  • Odysea

    • Dej sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny.

    • Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje (dal postaviť dreveného koňa).

    • Odyseova cesta domov je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev.

    • Opisuje boj človeka s osudom aj zodpovednosť bohov a ľudí za vykonané činy.

  • Ezopove bájky.

  • Lyrika: Sapfo.

  • Dráma: Aischylos, Sofokles, Euripides, Aristofanes.

  • V gréckej dráme hrali len muži, herci mali topánky s vysokou podrážkou a recitovali svoje dialógy.

  • Antigona

    • Sofokles spracúva mytologický námet.

    • Antigonini bratia Polyenikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami a v boji zomreli.

    • Nový vládca Kreon zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať, ale Antigona brata pochovala a Kreon ju zaživa zamuroval v skalách, kde sa obesí.

    • Haimon prekľaje otca a zahynie vlastným mečom a samovraždu spácha i Kreonova žena Euridika.

    • Kreon si v závere hry uvedomuje svoju vinu.

    • Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom: Antigona a Haimon reprezentujú svedomie a rozum, zatiaľ čo Kreon stelesňuje krutú moc.

    • Antigona obhajuje zachovávanie starých morálnych príkazov, lebo vôľa smrteľníka nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony“.

Antická literatúra rímska (od 3. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)

  • Rimania boli obdivovateľmi gréckej kultúry, a preto sa snažili prevziať čo sa dalo.

  • Vznikala z prekladov gréckych diel do latinčiny.

  • Najvýznamnejšími autormi sú Publius Ovidius Naso (Matamorfózy – Pygmalion), Publius Vergilus Maro a Quintus Horatius Flaccus.

Úloha č. 2

  • Verbálnu zložku predstavujú jazykové prostriedky reči, ide o obsah našej reči, ktorá musí byť konkrétna, jasná, zrozumiteľná.

  • Monológ je prehpvpr osoby, v umeleckej literatúre vysvetľuje niektoré súvislosti v deji.

    • Vnútorný monológ je špecifická výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe, využívsa v umeleckej literatúre.

  • Dialóg je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami (musí mať aspoň dve repliky).

    • Replika reaguje na predchádzajúci prehovor, často sa využíva v umeleckej literatúre.

Staroslovianska literatúra (800 – 1000) (Veľkomoravské obdobie)

  • Začiatky písanej slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi.

  • Knieža Rastislav (846 – 870) požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal vzdelancov, ktorí by šírili kresťanstvo.

  • V r. 863 prišli Konštantín a Metod, ktorí pochádzali z Macedónie z mesta Solún.

  • Poznali slovanské nárečie z okolia Solúna, na základe ktorého zostavili staroslovienčinu.

  • Konštantín vytvoril prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy).

  • Franskí kňazi obvinili Konštantína a Metoda z bohorúhačstva, a preto sa obidvaja vydali do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu.

  • Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu.

  • Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885), kňazi odišli do Bulharska, kde na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy).

  • Staroslovienska prekladová literatúra bola určená najmä na náboženské potreby (omšovú knihu, žaltár, spevník, evanjeliá, Starý zákon).

  • Konštantín napísal veršovaný predslov k prekladu Evanjelia, tzv. Proglas (9. stor.).

    • Je to prvá slovanská báseň – hymnus, ktorá vyjadruje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk; báseň má 110 veršov.

  • Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria Moravsko – panónske legendy (koniec 9. stor.).

    • Život sv. Konštantína (autor Kliment) – sústreďuje sa na Konštantínovo detstvo, štúdium, múdrosť, činnosti.

    • Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd) – približuje Metodovu činnosř na Veľkej Morave.

Stredoveká literatúra

  • Po zániku Veľkomoravskej ríše sa Slovenské územie stalo súčasťou feudálneho Uhorského štátu, orientovaného na latinskú kultúru.

  • V cirkevnej literatúre sa písali hlavne náboženské piesne, modlitby, kázne, legendy, vo svetskej kroniky, piesne, slovníky a filozofické spisy.

  • Zachovala sa Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy.

  • Známe sú Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi a Legendy o sv. Štefanovi, autorom je Maurus.

  • V tomto období sa šírila aj tzv. slovakizovaná čeština najmä vďaka štúdiu slovenských študentov na pražskej univerzite, ktorá sa stala liturgickým jazykom slovenských evanjelikov.

Úloha č. 2 Indoeurópske jazyky

  • V súčasnosti existuje asi 5600 jazykov, ale iba 500 je všeobecne známych. Niektoré sa nezaraďujú do žiadnej skupiny (napr. jazyk Baskov).

  • Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky sa vyvinuli zo spoločného základu, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk (slová dcéra, daughter, tochter, dotter, dočЬ).

  • Najdôležitejším jazykom v medzinárodnom ekonomickom styku je angličtina.

  • Rada Európy podporuje viacjazyčnosť Európy tým, že uznáva jazyky členských krajín za rokovacie.

  • Slovanské jazyky patria spolu s inými jazykovými skupinami do rodiny indoeurópskych jazykov (germánske jazyky – angličtina, nemčina; románske jazyky – taliančina, francúzština).

  • Do indoeurópskej rodiny jazykov patria aj baltské jazyky – lotyšský, litovský.

    • Z jazykov národností žijúcich na území Slovenska nepatrí do indoeurópskej skupiny maďarčina, rómsky jazyk je starý indoiránsky jazyk a Židia hovoria jazykom hebrejským (semitským).

  • Rozdelenie slovanských jazykov:

    • východná podskupina: bieloruština, ruština, ukrajinčina ( používajú azbuku),

    • západná podskupina: čeština, lužičtina, poľština, slovenčina,

    • južanská podskupina (používa azbuku) – bulharčina, slovinčina, srbčina, macedónčina (stala sa základom pre prvý jazyk Slovanov staroslovienčinu), chorvátčina.

Svetová humanistická a renesančná literatúra (14.-17. stor.) (talianska, francúzska, španielska)

  • Ani 14. storočie sa nevyhlo hladomorom a vojnami.

  • Rozvoj námornej dopravy umožnil rozkvet medzinárodného obchodu a expanziu európskych krajín do ostatných častí sveta.

  • Filozofia humanizmu (z lat. humanus – ľudský) hlása právo na šťastný život pre každého jednotlivca na tomto svete, odvracia pohľad od záhrobia a vedie človeka k skúmaniu prírody sveta okolo; humanizmus bol zameraný proti feudalizmu a cirkvi, podnietil zrod vedy a výskumu.

  • Renesancia (z fr. Renaissance – znovuzrodenie, obnovenie) je mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorým sa ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia (obnovenie kultúry antických národov); presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku, záujem sústreďuje na človeka a individualizmus.

  • Renesancia je dobou prírodných a astronomických objavov (Krištof Kolumbus objavil nový kontinent, Ján Jesenius vykonal prvú verejnú pitvu človeka, Mikuláš Kopernik).

  • Literárny humanizmus študoval diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov (latinčina, epos, satira, lyrická pieseň, komédia).

Talianska literatúra

  • Dante Alighieri (1265 – 1321)

    • Básnik prelomu stredoveku a renesancie, za obhajobu mestských slobôd a odpor proti pápežovi bol odsúdený do vyhnanstva.

    • Božská komédia – alegorický epos v troch častiach vychádzajúci z Biblie: Peklo, Očistec, Raj; Stvárnil ho ako špirálu s deviatimi poschodiami, autorom sprevádza antický básnik Vergílius a dielo ovplyvnilo aj tvorbu J. Kollára, J. W. Geotheho.

  • Francesco Petrarca (1304 – 1374)

    • Otec humanizmu (zbieral rukopisy antických diel).

    • Spevník – 366 sonetov venovaných Laure, jej kráse a odrážajú nevypočutú lásku.

  • Giovanni Boccaccio (1313 – 1375)

    • Novelista a epik.

    • Dekameron (Kniha 10 dní) – cyklus 100 noviel, kde si postupne rozpráva 7 dievčat a 3 chlapci, opisované príbehy sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením a ľudské chybách Ľudí nekarhá.

Španielska literatúra

  • Miguel de Cervantes Saavedra (1547 – 1616)

    • Predstaviteľ tzv. zlatého veku španielskej literatúry.

    • Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – román, podáva obraz človeka a jeho večnej túžby po ideáli pravdy a slobody; hrdinovia Don Quijote a Sancho Panza predstavujú dva pohľady na svet.

    • Don Quijote je typom komickým i tragickým ako rojko, pričom Sancho Panza je praktický, prostoduchý a uzemňuje túžby svojho pána.

  • Lope de Vega (1562 – 1635)

    • Tvorca typickej španielskej drámy; napísal asi 2000 drám, noviel, románov.

    • Fuente Ovejuna (Ovčí prameň) – prvá kolektívna dráma, v ktorej dedinský ľud ako kolektív berie na seba vinu za smrť tyranského pána.

Anglická literatúra

  • Wiliam Shakespeare (1564 – 1616)

    • Najväčší anglický i svetový dramatik.

    • Znaky Shakespearovskej drámy: neobmedzenosť tém, silní hrdinovia, ich činy vyplývajú z ich charakterov, nevzdávajú sa svojich ideálov, príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda.

    • Romeo a Júlia (tragédia, príbeh nešťastne končiacej lásky milencov, ktorí pochádzajú z dvoch znepriatelených rodov vo Verone).

    • Hamlet – veršovaná tragédia zobrazuje idealistický boj osamoteného jedinca so svetom intríg a zločinu.

Francúzska literatúra

  • Francois Villon (1431 – 1463)

    • Básnik, je tvorcom tzv. francúzskej alebo villonskej balady.

    • Malý testament – satirické rozlúčenie sa s priateľmi; Veľký testament – básne o pominuteľnosti a biede ľudského života.

  • Francois Rabelais (1494 – 1553)

    • Prozaik, humanista, lekár, satirik.

    • Gargantua a Pantagruel – 5-dielny román o obroch, ideou je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“ .

Úloha č. 2 Umelecký jazykový štýl

  • Umelecké texty majú najčastejšie písomnú podobu, všeobecne platí, že sú väčšinou monologické a sú určené širokej verejnosti.

  • Medzi autorom a jeho prijímateľom (čitateľom) je neosobný vzťah, pričom niektoré texty sa v nás snažia vyvolať city.

  • Funkcie umeleckého štýlu:

    • estetická (umelecký prejav pôsobí na city),

    • výchovná (umelecký prejav obohacuje vnútro čitateľa),

    • náučná (prináša informácie o minulosti, nových krajinách).

  • Základné znaky umeleckého štýlu:

    • využíva lexiku národného jazyka v celej šírke a modalitu vety,

    • text nie je chápať doslovne (metafora, metonymia),

    • nevypovedanie plného významu, nejednoznačnosť významu a vyžadovanie aktívneho prístupu čitateľa,

    • narúša časové a priestorové zákonitosti.

  • NIEktoré žánre umeleckého štýlu:

    • epické – novela, povesť, epos, legenda, báj, bájka, rozprávka, poviedka, román, balada,

    • lyrické – pieseň, báseň, óda, hymna, elégia, sonet,

    • dramatické – tragédia, komédia, činohra, fraška.

Baroková literatúra (16. - 18. stor.)

  • Obdobie negatívnych vplyvov: súperenie panovníckych rodov o moc, turecká expanzia, rozsiahle epidémie, násilie počas tridsaťročnej vojne a aj boje medzi katolíkmi a protestantmi.

  • Mení sa myslenie a vzniká nový myšlienkový smer - barok.

  • Pôvod slova barok je nejasný (portugalské slovo barocco, ťarcha, hojnosť).

  • Popretím filozofického základu humanizmu a renesancie sa dôvera nahradila vierou a radosť strachom zo smrti.

  • Barok ideovo nadväzuje na stredovekú literatúru, chce človeka ohúriť a zapôsobiť na jeho zmysly dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou.

  • Baroková literatúra zobrazuje skutočnosť prostredníctvom znakov a symbolov (alegóriu), tematicky sa vracajú k Biblii, k obrane a upevneniu viery.

  • Torquato Tasso (1544-1595): Oslobodený Jeruzalem, John Milton (1608-1674): Stratený raj.

  • Ján Amos Komenský (1592 – 1670)

    • Pedagóg, teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej sústreďoval sa na človeka ako prameň všetkého zla, ale i dobra.

    • Vypracoval systém pedagogiky ako vedy.

    • Labyrint světa a ráj srdce, Didactica magna, Janua linguarum reserata, Orbis sensualium pictus, Všeobecná porada o náprave vecí ľudských

  • Slovenská baroková literatúra (1650-1780)

    • Obdobie upevnenia feudalizmu a prehĺbením hospodárskeho úpadku, moc majú feudáli a cirkev.

    • Literárnym jazykom bola latinčina a slovakizovaná čeština.

    • Spevníky, cestopisy, memoáre, životopisy, denníky, tvorba Mórica Augusta Beňovského, vedecké dielo Mateja Bela a didakticko-reflexívna poézia Petra Benického a Hugolína Gavloviča.

Úloha č. 2 Lexikológia (slovná zásoba - lexika)

  • Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova, pričom jadro slovnej zásoby tvoria bezpríznakové slová (človek, zem, matka) a na okraji slová príznakové (zriedkavé).

  • Členenie slovnej zásoby ➢ podľa vecného významu (plnovýznamové – neplnovýznamové, jednovýznamové – viacvýznamové, metafora, metonymia),

    • podľa vzájomných vzťahov (homonymá, synonymá, antonymá),

    • podľa citového zafarbenia (neutrálne, deminutíva, pejoratíva),

    • podľa pôvodu (domáce, cudzie),

    • podľa dobového výskytu (nové, zastarané, archaizmy, historizmy),

    • podľa príslušnosti k štýlovej vrstve (neutrálne – štylisticky bezpríznakové, štylisticky príznakové – spisovné, nespisovné).

Klasicizmus (17. – 18. stročie)

  • Obdobie sa vyznačovalo začiatkom konca feudálnych vzťahov a rastúcim významom meštianstva.

  • Klasicizmus vznikol na francúzskom dvore Ľudovíta XIV. a rozšíril sa do celej Európy ako umenie pre dvor.

  • Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody a antiky, má presné pravidlá a rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké a nízke.

    • Opieral sa o racionalizmus a nezobrazoval človeka takého, aký je, ale aký by mal byť (rozpor medzi citom a povinnosťou).

  • Pierre Corneille (Cid), Jean Baptiste Poquelin Moliere (Lakomec), Jean de la Fontaine (bájky).

Osvietenstvo

  • Hnutie sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum a pravdu, odmietalo predsudky, zdôrazňovalo rovnosť medzi ľuďmi a podporovalo ho aj časť aristokracie.

  • Znak osvietenského myslenia je súhra rozumu a citu a jeho najvýznamnejší predstavitelia vo Francúzsku boli tzv. encyklopedisti: Jean Jeaques Rousseau, Denis Diderot.

  • Slovenský klasicizmus a osvietenstvo

    • Koniec 18. storočia a prvá polovica 19. storočia boli obdobím národného obrodenia (osvietenstva a klasicizmu) pri útlaku maďarizácie a hnutie sa orientovalo na myšlienku všeslovanskej vzájomnosti.

    • Slovenské učené tovarišstvo (1789) malo cieľ šíriť nový spisovný jazyk – bernolákovčinu (Anton Bernolák, 1787),

    • Rozvoj literatúry v bernolákovčine (J. Hollý) a v češtine (J. Kollár).

    • Ján Hollý (1785 – 1849)

      • Prvý veľký slovenský básnik, vytvoril z bernolákovčiny básnický jazyk a literárny klasicizmus.

      • Svatopluk, Cirillo-Metodiada, Sláv (eposy), Selanky (idylické básne).

    • Ján Kollár (1793 – 1852)

      • Významný predstaviteľ klasicizmu a preromantizmu.

      • Slovanskej vzájomnosti vyjadril v básnickej skladbe Slávy dcera.

    • Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861)

      • Venoval sa štúdiu slovanských dejín a pôsobil na literárnych súputníkov.

      • Slovanské starožitnosti (dejiny slovanských národov do konca prvého tisícročia).

    • Jan Chalupka (1791 – 1871)

      • Zakladateľ divadelníctva na Slovensku.

      • Kocúrkovo (komédia), Bendegúz (satirický román).

Úloha č. 2 Slovenčina - čeština

  • Obidva jazyky patria do západoslovanskej jazykovej skupiny a navzájom sa ovplyvňujú.

  • Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou:

    • Hláskoslovie a výslovnosť (hlásky ř, ou, ů, ě), chýbajú ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz, dž, skupina aj je ej)

    • Tvaroslovie a skladba (vokatív, dvojtvary, menný tvar v prísudku, jazykové tvary).

    • Slovná zásoba (odlišné slová, významy, rod alebo iný prepis).

Svetová romantická literatúra

  • Spoločensko-historické pomery: Ekonomická moc buržoázie rástla počas Francúzskej revolúcie, vystupuje sa proti rozumu a začína zdôrazňovať cit.

  • Romantizmus (z fr. romantique – citovo pôsobiaci) je umelecký smer 19. st.

    • Literárny romantici vyzdvihujú silu prírody, obdivujú minulosť, mystiku i slobodu tvorby => nový hrdina, je to výnimočná osobnosř, často spoločenský vydedenec, túži po láske, ale vie, že ju nenájde.

    • Byron, Hugo, Grimmovci, Heine, Schiller, Goethe, Puškin, Lermontov, Mickiewicz, Petöfi, Poe, Erben, Mácha.

Francúzska literatúra

  • Victor Hugo (Chrám Matky Božej v Paríži) – príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla (kontrasty).

Nemecká literatúra

  • Johann Wolfgang Goethe (Faust) – dielo o učencovi, ktorý zapredá svoju dušu diablovi, aby dosiahol vyššie poznanie a šťastie (túžba po poznaní zmyslu ľudskej existencie).

Ruská literatúra

  • Alexander Sergejevič Puškin (Eugen Onegin) – román vo veršoch, v ktorom sa prelínajú romantické a realistické prvky (vytvoril typ „zbytočného človeka“).

Česká literatúra

  • Karel Hynek Mácha (Máj) – básnická skladba postavená na kontraste májovej prírody a osudu Viléma, zbojníka, ktorý je za vraždu svojho otca odsúdený na smrť.

Úloha č. 2 Umelecký jazykový štýl

  • Umelecké texty majú najčastejšie písomnú podobu (sú monologické) a sú určené širokej verejnosti; medzi autorom a prijímateľom je oficiálny neosobný vzťah.

  • Funkcie umeleckého štýlu:

    • estetická,

    • výchovná,

    • náučná.

  • Základné znaky umeleckého štýlu:

    • využíva lexiku národného jazyka v celej šírke,

    • používa modalitu vety,

    • využíva metaforu a obrazotvornosť, význam slova záleží od kontextu (oheň znamená vášeň, silný alkohol, temperament),