Botanika a v!znam zeleniny: Stavba plodov, klasifik!cia a nutrićn hodnota
Stavba a klasifik!cia plodov a semien
Vznik a stavba semena:
Semeno vznik! premenou vaj!ćka po oplodnen!. Plod m!Źe obsahovať alebo viac semien.
Z!kladn! stavba semena zahŕňa:
Z!vodok (embryo): Z!klad novej rastliny.
Kl!ćne listy: V poćte .
Osemenie: Ochrann! vrstva.
VyŹivovacie pletivo (endosperm): Z!soba Źiv!n pre embryo.
Stavba oplodia (perikarp):
Oplodie vznik! zo stien semenn!ka.
Sklad! sa z troch vrstiev:
Exokarp: Vonkajšia vrstva.
Mezokarp: Stredn! vrstva.
Endokarp: Vn!torn! vrstva.
Rozdelenie plodov podľa konzistencie oplodia
Such! plody:
Maj! such! oplodie s n!zkym obsahom vody ().
V pletiv!ch prevladaj! sklerenchymatick! bunky.
Pukav! plody (viacsr_enn!): V ćase zrelosti sa otv!raj! a uvoľňuj! semen!.
Mech!rik: Napr. z!ruŹlie.
Struk: Napr. hrach.
Šešuľa: Napr. horćica.
Šešuľka: Napr. chren.
Tobolka: Napr. mak.
Nepukav! plody (jednosemenn!): V zrelosti zost!vaj! uzavret!.
Nažka: M!Źe byť viacplodolistov! alebo kr!dlat! (napr. slnećnica).
Oriešok: Napr. lieska.
Zrno: Napr. pšenica.
Űaluć: Napr. dub.
Rozpadav! plody: Rozpadaj! sa na jednotliv! diely (plod je rozdelen!).
Pastruk
Pašešuľa
Dvojnažka
Tvrdky
Dužnat! plody:
Maj! dužnat! oplodie s vysok!m obsahom vody ().
K!stkovica: Napr. ćerešňa.
Bobuľa: Napr. vinić.
Malvica: Napr. jabloň.
S!plodie a plodstvo
S!plodie: S!bor plodov vzniknut!ch z jedn!ho s!kvetia.
M!Źe byť voľn! (napr. slnećnica) alebo zrasten! (napr. anan!s).
Plodstvo: S!bor plodov vzniknut!ch z jedn!ho kvetu, ktor! mal niekoľko piestikov.
Rozširovanie semien a plodov
Autoch!ria: Rozširovanie vlastn!mi silami; semen! s! vyhadzovan! z plodov na z!klade nerovnomern!ho nap!tia v oplod! (napr. net!kavka).
Anemoch!ria: Rozširovanie vetrom; plody a semen! maj! lietacie ćasti, ako napr. pad!ćik, kr!delk!, p!perie.
Hydroch!ria: Rozširovanie vodou; osemenie umožňuje semen!m udržať sa na hladine.
Zooch!ria: Rozširovanie zvieratami; plody a semen! sa prichyt!vaj! na srsť (pomocou h!ćikov) alebo s! zožran! a rozn!šan! trusom.
Antropoch!ria: Rozširovanie ćlovekom; pri pestovan! kult!rnych plod!n alebo prenosom na odeve.
VyuŹitie plodov a v!znam zeleniny
Všeobecn! vyuŹitie: Kozmetika, dekor!cie, liećiv! !ćinky, potrava pre ćloveka a zvierat!.
Biologick! hodnota zeleniny:
Najvyššia je v ćerstvom alebo surovom stave.
Vitam!ny: Bohat! obsah vitam!nov A, B-komplex, C, D, E, K.
Miner!ly: Obsahuje P, Ca, Mg, mang!n, dus!k, železo, zinok.
Fytonc!dy: L!tky so schopnosťou nićiť bakt!rie.
Ostatn! zložky: Enz!my, farbiv!, kyseliny, triesloviny, bielkoviny a sacharidy (škrob, vl!knina, cukor).
Energetick! hodnota: Velmi n!zka, vysok! obsah vody () a mal! alebo žiadny obsah tukov.
Liećiv! a nežiaduce !ćinky zeleniny
Liećiv! !ćinky:
Diuretick! !ćinky: Zeler, vodn! mel!n.
Bakteric!dne !ćinky: Cesnak, cibuľa.
Antiarteriosklerotick! !ćinky: Artićok, cesnak.
Vl!knina (celulza): Regul!cia ćrevnej peristaltiky.
Nežiaduce !ćinky (prirodzen! l!tky):
Kyselina šťaveľov! a jej zlćeniny: viažu v!pnik v organizme (napr. rebarbora).
V!pnik (Ca): Dležit! pre stavbu siln!ch kost! a svalov, odstraňuje kŕće, zabezpećuje ćinnosť srdca a prenos nervov!ch impulzov. V tele tvor! .
S!rne zlćeniny (Brassica faktor): Nach!dzaj! sa v hlbovin!ch. Spsobuj! hypertrofiu šttnej žlazy (zväćšenie - struma). Odporća sa konzumovať v rozumnej miere, problm nastva pri dennej konzum!cii nad .
Nežiaduce l!tky z vonkajšieho prostredia:
Nitr!ty: Ich obsah z!vis! od druhu a term!nu pestovania (najm! listov! zelenina - šal!t).
Methemoglobinmia: Spsobuje kyanzu (v hemoglobne je kyslk nahraden! dus!kom).
Ťažk kovy (max. prpustn množstv):
Kadmium ().
Olovo ().
Ortuť ().
Meć ().
Rezdua pesticdov (insekticdy): Spsobuj! otravy organizmu, poruchy metabolizmu, retard!ciu a depresie.
Rozdelenie zeleniny podľa ćast a druhy
Koreňov zelenina:
Mrkva: Bohat na provitamn A. Dva druhy: karotka (menšia) a stoln mrkva (dlhšia).
Petržlen: Kuželovit tvar koreňa, obsahuje Ca, Mg, vitamn C. Listov vňať obsahuje sru (ćuť a arēma).
Rećkev: Dužnat bulva rēznych tvarov a farieb, obsahuje ēterick oleje (vplyv na ćrevn baktrie).
Ćerven repa: Repovit koren, obsahuje vitamn C a železo.
Chren dedinsk: Šešulkovit rastlina, využēva sa valcovit koren.
Zemiak: Najviac pestovan druh, bohat na vitamny a minerly, vhodn pre diēty.
Batt: Koreňov hijuza zo Strednej Ameriky, nahradzuje zemiaky, obsahuje cukor.
Hadochvost španielsky: Odoln voći mrazom, po zsahu z koreňa vytek latex.
Kvaka: Koreňov zelenina dorastajca do velkch rozmerov, konzumuj sa listy aj koren.
Okrblica: Kapustovit rastlina pre chladnejšie podmienky.
Listov zelenina:
Hlvkov šalt: Uzavret hlvky, obsahuje takmer všetky nutrićne dēležit vitamny.
IJadov šalt: Hust a pevn hlvky, dlhšia skladovateľnosť.
Ćerven ćakanka: Vrazne hork chuť, bohat na živiny. Zbavenie horkosti: ponoriť do teplej vody.
Listov ćakanka: Hork chuť, využēvala sa už v Egypte.
Biela ćakanka: Krehk listy, rastie v tme (aby nemala zelen farbivo).
Rukola (roketa): Lahodn listy, pikantn a štipľav chuť.
Šalt Lolo Rosso a Biondo: Prbuzn ćakanke, ale bez horkej chuti.
Űerucha zhradn: Kapustovit, vrazn arēma, rchlo rastca.
Špentov zelenina:
Špent: Pochdza z Perzie, m sto zelen listy.
Mangold: Alternatva k špentu.
Štiav zhradn: Obsahuje provitamn A a vitamn C.
Valerinka poln: Przemn ružica listov, kvalitnejšia a diētnejšia než šalt v zime.
Stonkov zelenina:
Rebarbora: Krvavoćerven stonka, vysok obsah vlkniny (pomha pri zpche), dēležit pre ženy v menopauze.
Zeler stopkat: Obsahuje vitamn K, B a kyselinu listov.
Fenikel obyćajn: Bohat na vitamny A, B, C a minerly Ca, Se, Na.
Hlbov zelenina:
Brokolica: Bohat nutrićn zloženie, tmavozelen farba.
Karfiol: Tvrd biele ružićky, jemn chuť.
Kapusta (biela a ćerven): Konzumuje sa surov aj varen.
Pekinsk kapusta: Bled listy, zijsk pēvod, šťavnat a jemn chuť.
Hlvkov kel: Ostrejšia chuť.
Ružćkov kel: Jesenn zelenina, mal zelen ružićky.
Cibulov zelenina:
Cibuľa kuchynsk: Obsahuje vitamn B1 a B2. Vznikla zo skrtenej stonky a dužnatch šupđn.
Šalotka: Pevn plody, korenist chuť.
Cesnak: Obsahuje vitamn B12, C, Ca, Fe, I, Se. M siln antibakterilne !ćinky a podporuje tvorbu dobrho cholesterolu.
Pr: Obsahuje seln a karotny, pomha imunitnmu systmu.
Pažētka: Trsy dorastaj do , dobre znša zimu.