Postupné mechanické vlnenie a akustika
Postupné mechanické vlnenie
Definícia vlnenia: Fyzikálny dej, pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri prostredím. Príčinou šírenia je existencia väzbových síl medzi časticami prostredia.
Pružné prostredie: Prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice prenáša na ďalšie častice prostredníctvom väzbových síl.
Typy postupného mechanického vlnenia:
Priečne: Častice prostredia kmitajú v smere kolmom na smer šírenia vlnenia.
Pozdĺžne: Častice prostredia kmitajú v smere, v ktorom sa vlnenie šíri.
Torzné: Krútivé vlnenie.
Priečno-pozdĺžne: Kombinácia oboch základných typov.
Vlnová dĺžka ():
Vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za jednu periódu () kmitania zdroja.
Vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou.
Fázová rýchlosť (): Rýchlosť, akou sa vlnenie šíri prostredím.
Prenos energie: Pri postupnom mechanickom vlnení sa neprenáša hmota, ale prenáša sa energia. Body radu konajú kmitavý pohyb postupne jeden po druhom.
Rovnica postupnej mechanickej vlny
Východisko: Odvodenie vychádza z rovnice pre okamžitú výchylku kmitavého pohybu zdroja.
Kmitanie zdroja: Predpokladáme bod v čase so súradnicami polohy a .
Časové oneskorenie (): Bod vo vzdialenosti od zdroja začne kmitať o čas neskôr ako zdroj.
Základné vzťahy:
Interferencia a princíp superpozície
Definícia interferencie: Skladanie vlnení v miestach, kde súčasne prebieha viacero vlnení (napr. dve kruhové vlny na hladine vody).
Princíp superpozície: Ak teleso koná súčasne niekoľko harmonických pohybov rovnakého smeru s výchylkami , výsledná výchylka je .
Skladanie výchyliek: Výchylky rovnakého smeru sa sčítavajú, výchylky opačného smeru sa odčítavajú.
Podmienky pre modelové interferujúce vlnenia: Rovnaká vlnová dĺžka, rovnaká amplitúda a rovnaká postupná rýchlosť.
Fázový rozdiel ():
Dráhový rozdiel (): Vzdialenosť dvoch bodov, v ktorých majú obe vlnenia rovnakú fázu. Fázový rozdiel je priamo úmerný dráhovému rozdielu.
Koherentné vlnenia: Vlnenia s rovnakou frekvenciou a konštantným fázovým rozdielom (z latinského cohaerere – súvisieť).
Podmienky zosilnenia a zoslabenia vlnenia
Interferencia s rovnakou fázou (zosilnenie):
Nastáva, ak je dráhový rozdiel rovný párnemu počtu polvĺn (párnemu násobku polovice vlnovej dĺžky).
, kde
Výsledná amplitúda je maximálna.
Interferencia s opačnou fázou (zoslabenie):
Nastáva, ak je dráhový rozdiel rovný nepárnemu počtu polvĺn.
, kde
Výsledná amplitúda je minimálna.
Odraz vlnenia a polarizácia
Odraz v rade bodov:
Pevný koniec: Vlnenie sa odráža s opačnou fázou.
Voľný koniec: Vlnenie sa odráža s rovnakou fázou.
Odraz na rozhraní prostredí:
Z prostredia s vyššou rýchlosťou do prostredia s nižšou rýchlosťou: Odraz s opačnou fázou.
Z prostredia s nižšou rýchlosťou do prostredia s vyššou rýchlosťou: Odraz s rovnakou fázou.
Polarizácia:
Dej, ktorý vzniká iba pri priečnom vlnení.
Polarizované vlnenie: Vlnenie, ktoré po prechode polarizátorom kmitá len v jednej rovine.
Polarizátor: Špeciálny materiál prepúšťajúci len kmity určitého smeru.
Polarimetre: Zariadenia využívajúce polarizáciu na sledovanie vlastností látok.
Vlnenie v izotropnom prostredí a Huygensov princíp
Izotropné prostredie: Prostredie, ktoré má vo všetkých smeroch rovnaké fyzikálne vlastnosti, čo znamená rovnakú rýchlosť šírenia vlnenia.
Vlnoplocha: Množina bodov, do ktorej vlnenie dospeje za rovnaký čas. Body na vlnoploche majú rovnakú fázu.
Lúč: Kolmica na vlnoplochu určujúca smer šírenia. Zo zdroja vychádzajú lúče ako rozbiehavý zväzok.
Rovinná vlnoplocha: Tvar vlnoplochy vo veľkej vzdialenosti od zdroja.
Huygensov princíp:
Každý bod vlnoplochy možno považovať za zdroj elementárneho vlnenia.
Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu () je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch.
Difrakcia (Ohyb vlnenia)
Definícia: Jav vznikajúci pri prechode vlnenia cez otvor v prekážke alebo okolo jej okraja.
Podmienky pozorovania: Najlepšie pozorovateľná, ak je rozmer prekážky alebo otvoru porovnateľný s vlnovou dĺžkou ().
Fyzikálne vysvetlenie: Pomocou Huygensovho princípu – na okraji prekážky sa elementárne vlnenia šíria aj do oblasti geometrického tieňa.
Príklad: Zvuk zo stereo prehrávača sa cez otvorené dvere šíri do celej susednej miestnosti vďaka difrakcii na molekulách vzduchu.
Závislosť: Ohyb je výraznejší pri menšom otvore a väčšej vlnovej dĺžke.
Zákon odrazu a lomu vlnenia
Deje na rozhraní: Vlnenie sa môže odraziť alebo prejsť do druhého prostredia.
Zákon odrazu:
Uhol odrazu () sa rovná uhlu dopadu ().
Odrazený lúč leží v rovine dopadu.
Zákon lomu (Snellov zákon):
Nastáva pri prechode rozhraním prostredí s rôznymi rýchlosťami šírenia vlnenia.
Pomer sínusu uhla dopadu () k sínusu uhla lomu () je rovný pomeru rýchlostí v daných prostrediach.
Odvodenie využíva pravouhlé trojuholníky ABD a ABC, kde a .
Dopplerov jav
Princíp: Zmena vnímanej frekvencie v dôsledku relatívneho pohybu zdroja a pozorovateľa.
Približovanie: Pozorovateľ vníma menšiu vlnovú dĺžku a vyššiu frekvenciu (f_p > f_z).
VZďaľovanie: Pozorovateľ vníma väčšiu vlnovú dĺžku a nižšiu frekvenciu (f_p < f_z).
Vysvetlivky: – frekvencia prijímaná pozorovateľom, – frekvencia zdroja, – fázová rýchlosť vlnenia, – rýchlosť pohybu zdroja.
Využitie:
Elektromagnetické vlnenie (určovanie rýchlosti hviezd).
Radarová technika a meteorológia (poloha a pohyb zrážok).
Echolokácia (netopiere, delfíny).
Medicína: Ultrazvukové meranie prietoku krvi v cievach alebo pulzu plodu.
Rezonancia
Vlastné kmity: Kmity telesa bez pôsobenia vonkajšej sily, určené jeho štruktúrou (napr. dĺžka kyvadla).
Definícia rezonancie: Jav, kedy sa frekvencia núteného kmitania (vonkajšej sily) rovná frekvencii vlastných kmitov telesa.
Dôsledok: Maximálne zosilnenie amplitúdy kmitov v dôsledku dodávanej energie.
Príklad hojdačky: Dodávanie energie v správny čas (narovnávanie nôh) kompenzuje straty energie pri tlmenom kmitaní.
Pokus s ladičkou: Zosilnenie zvuku ladičky po dotyku s doskou stola alebo umiestnením na rezonančnú skrinku, v ktorej sa rozkmitá vzduchový stĺpec.
Stojaté vlnenie
Vznik: Zložením dvoch vĺn s rovnakou frekvenciou a amplitúdou, ktoré sa šíria proti sebe.
Charakteristika: Výsledné vlnenie sa javí ako nehybné (neprenáša energiu, len periodicky mení kinetickú energiu na potenciálnu).
Prvky stojatého vlnenia:
Uzly: Body, ktoré sú trvalo v pokoji.
Kmitne: Body kmitajúce s maximálnou amplitúdou.
Polohy na osi x:
Kmitne:
Uzly:
Vzdialenosti: Vzdialenosť dvoch najbližších uzlov (alebo kmitní) je rovná polovici vlnovej dĺžky ().
Upevnenie: V mieste upevnenia kmitajúceho telesa je vždy uzol.
Akustika a fyzikálne vlastnosti zvuku
Definícia zvuku: Mechanické vlnenie hmotného prostredia, ktoré vyvoláva sluchový vnem v ľudskom uchu.
Frekvenčný rozsah: 16 Hz až 16 000 Hz (niekedy uvádzané 20 Hz – 20 kHz).
Infrazvuk: Pod 20 Hz.
Ultrazvuk: Nad 20 kHz.
Delenie akustiky:
Fyzikálna: Skúma vznik, šírenie a absorpciu zvuku.
Fyziologická: Skúma vznik zvuku v hlasivkách a jeho vnímanie sluchom.
Hudobná: Skúma zvuk pre potreby hudby.
Šírenie zvuku: Prebieha len v pružnom prostredí (všetky skupenstvá) ako postupné pozdĺžne vlnenie.
Klasifikácia zvukov:
Periodické: Jednoduché a zložené tóny.
Neperiodické: Šumy, hluk.
Subjektívne vlastnosti a vnímanie zvuku
Výška zvuku:
Absolútna: Určená frekvenciou.
Relatívna: Pomer frekvencie tónu k základnému tónu.
Základný hudobný tón „a“ má frekvenciu .
Farba zvuku: Určená prítomnosťou vyšších harmonických tónov s menšími amplitúdami, ktoré sprevádzajú základnú (najnižšiu) frekvenciu.
Hlasitosť: Závisí od amplitúdy a intenzity zvuku (, kde je výkon a je plocha).
Rozsah vnímania: Od prahu počuteľnosti po prah bolesti.
Časové javy:
Ozvena: Vzniká pri odraze od prekážky vzdialenej minimálne (na odlíšenie zvukov je potrebný interval ).
Dozvuk: Pôvodný a odrazený zvuk splývajú, ak je prekážka bližšie ako .