Untitled
Bunkový cyklus
1. Podstata a význam bunkového cyklu
- Rozmnožovanie bunky (reprodukcia)
- Všeobecná vlastnosť bunky.
- Základ individuálneho vývinu (ontogenézy).
- Umožňuje:**
- Zachovanie druhu.
- Regeneráciu poškodených buniek.
- Nahradenie opotrebovaných buniek. - Bunkový cyklus:
- Individuálny vývin bunky začína vznikom a končí rozdelením bunky na dve dcérske bunky.
2. Zloženie bunkového cyklu
- Interfáza:
- Môže trvať až do 90% bunkového cyklu (6-36 hodín).
- Skladá sa z nasledujúcich fáz:
1. G0 fáza
2. G1 fáza
3. S fáza
4. G2 fáza - Bunkové delenie - M fáza
2.1 G0 fáza
- Pokojové štádium, iba u niektorých druhov buniek (napr. sitkovice, červené krvinky, niektoré mozgové bunky).
2.2 G1 fáza
- Prípravná postmitotická fáza begins at the formation of the cell.
- Typické rastové procesy:
- Syntéza bielkovín, RNA.
- Zvýšenie počtu bunkových štruktúr, nukleotidov, enzýmov pre replikáciu DNA. - Dôležité charakteristiky:
- Najkratšia a najvariabilnejšia.
- Obsahuje kontrolný uzol S:
- Reguluje bunkový cyklus.
- Zastavuje ho v prípade nepriaznivých podmienok.
- Kontroluje prechod z jednej fázy do druhej, aby sa zabránilo replikácii chybnej DNA, iniciácia apoptózy poškodených buniek.
2.3 S fáza
- Syntetická fáza:
- Syntéza DNA, bielkovín, RNA a hmoty chromozómov (nitkovité, dešpiralizované, neviditeľné mikroskopom).
- Kľúčovým procesom je replikácia DNA, čo vedie k zdvojeniu jednochromatídových chromozómov na dvojchromatidové.
- Regulácia prechodu S/G2 a kontrola chýb je kritická.
2.4 G2 fáza
- Prípravná fáza pred mitózou (postsyntetická):
- Pokračovanie syntézy bielkovín a RNA, hlavne tých, ktoré sa podieľajú na tvorbe mitotického aparátu.
- Tvorba nových bunkových štruktúr a existuje kontrolný uzol M.
2.5 M fáza
- Bunkové delenie:
- Existujú rôzne spôsoby delenia buniek:
1. Mitóza
2. Amitóza
3. Meióza
- Mitóza má 4 hlavné časti:
1. Profáza
2. Metafáza
3. Anafáza
4. Telofáza
- Na konci telofázy vznikajú dve nové bunky.
Priečne pruhované svalové tkanivo
Základné charakteristiky
- Tvorí kostrové svalstvo - umožňuje pohyby tela.
- Pevné a pružné, ovládané vôľou pomocou mozgových a miechových nervov.
Stavba kostrového svalu
- 1. Svalové vlákno.
- 2. Svalový zväzok (snopec).
- 3. Väzivový obal.
- 4. Krvná cieva.
Zloženie svalového vlákna
- Skladá sa z myofibril
- Zloženie myofibríl dodáva priečne pruhovaný vzhľad:
1. Aktín (svetlejšia časť).
2. Myozín (tmavšia časť). - †Svalové vlákno má schopnosť dráždivosti:** reaguje na podnet.
- Reakciou je: Kontrakcia (sťah) - vzniká vzájomným posunom aktínu a myozínu,
- Zmena napätia - každý sval má v pokoji určité napätie - svalový tonus.
Detailná stavba svalového vlákna
- Svalový snopec
- Svalové vlákno: mnohojadrová svalová bunka, jadro, epimysium, svalové snopce, mitochondria, perimysium, endomysium, svalové vlákna, krvná cieva, sarkoléma, myofibrila.
Pohyb
- Pohybové svaly:
- zvrašťovač obočia (m. corrugator supercili) - vytvára zvislé vrásky nad koreňom nosa.
- ústny kruhový sval (m. orbicularis oris) - okolo pier, zužuje ústnu štrbinu a špúli pery.
- trubačský sval (m. buccinator) - posúva potravu pri žuvaní.
Svaly krku
- Svaly uložené vo viacerých vrstvách.
- Platysma - povrchová tenká vrstvička svalov, spojuje sa do kože; zvyšok kožných svalov.
- Nadjazylkové svaly (mm. suprahyoide) a podjazylkové svaly (mm. infrahyoide) - dvíhanie a depresia jazylky.
- Šikmé svaly krku (mm. scalení) - úklon a otáčanie hlavy.
- Kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus) - predklon hlavy.
Svaly chrbta
- Uložené pozdĺž chrbtice:
- Remenné svaly (m. splenius capitis, m. splenius cervicis) - spriamujú a nakláňajú hlavu do strany.
- Lichobežníkový sval (m. trapezius) - priťahuje lopatku k chrbtici.
- Najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi) - pohybuje ramenom dovnútra (pronácia).
- Kosoštvorcové svaly (mm. rhomboide) - zdvíhajú lopatku nahor.
- Zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior) - dvíhaním rebier pomáha pri vdychu.
- Zadný spodný pílovitý sval (m. serratus posterior inferior) - ťahaním rebier dolu pomáha pri výdychu.
Svaly hrudníka
- Uložené vo vrstvách:
- Veľký prsný sval (m. pectoralis major) - obrys hornej časti hrudníka.
- Malý prsný sval (m. pectoralis minor) - pod veľkým, ťahá lopatku dolu.
- Predný pílovitý sval (m. serratus anterior) - pomáha pri upažení, predpažení a vzpažení.
- Medzirebrové svaly (mm. intercostales) - možnosť dýchania (vonkajšie dvíhajú rebrá; vnútorné lowering).
Anabolické a katabolické deje A
1. Porovnanie z hľadiska premeny látok a energie
- Metabolizmus: Prevod látok a energie; zahrnuje:
- Katabolizmus (disimilácia): Štiepenie látok; exergonické reakcie; uvoľňuje energiu (trávenie, dýchanie).
- Anabolizmus (asimilácia): Tvorba komplexných látok; endergonické reakcie; vyžaduje energiu (fotosyntéza, proteosyntéza).
2. Spôsoby výživy rastlín
- Heterotrofné organizmy: Prijímajú hotové organické látky.
- Autotrofné organizmy: Vytvárajú organické látky (fotosyntéza, chemosyntéza).
- Heterotrofia:
- Parazitizmus: Parazit odoberá živiny hostiteľovi.
- Poloparazitizmus: Zelené rastliny prenikajú len do dreva hostiteľa.
- Saprofytizmus: Získavanie organických látok z odumretých organizmov.
- Symbióza: Obojsmerne výhodné spolužitie.
- Mixotrofia: Autotrofno-heterotrofný spôsob výživy, mäsožravé rastliny čerpajú dusík z tiel živočíchov.
Druhoústovce
1. Definícia a charakteristické znaky
- Druhoústové: Pôvodné ústa = prvoúst vzniká análny otvor, ústa vznikajú druhočne.
- Nervová sústava je na chrbtovej strane a je rúrková.
- Cievna sústava na brušnej strane.
- Vnútorná kostra, dobre vyvinutý céllom.
2. Morfologické znaky ostnatokožcov (ježovky)
- Trieda: Echinodermata
- Skupina starých organizmov.
- Larva dvojstranne súmerná, dospelé lúčovito súmerné.
- Rôznorodý tvar tela, niektoré majú tŕne s jedovými žľazami.
- Ambulakrálny systém: Systém kanálikov vyplnený tekutinou; funkcia pohybová, dýchacia, cievna a vylučovacia. - Príklady: Haliovky, hadovice, hviezdovky, ježovky, holotúrie.
- Trieda: Ježovky (Echinoidea): Telo tvaru bochníka, povrch pokrytý tŕňmi s jedovými žľazami; požierajú bahno a piesok.
Bunkové pletivá
1. Charakterizácia rastlinných pletív
- Pletivo: Súbor buniek diferenciovaných na vykonávanie určitých funkcií.
- Histológia: Veda o štúdiu pletív.
- Pletivá rastlín vs. tkanivá živočíchov.
2. Rozdelenie pletív podľa rozličných znakov
2.1 Podľa schopnosti deliť sa
- Delivé (meristémy): Bunky schopné deliť sa, nájdené v rastových vrcholoch.
- Trvácne: Diferencované bunky so stratou schopnosti deliť sa.
2.2 Podľa hrúbky bunkovej steny
- Parenchymatické: Tenkostenné bunky s medzibunkovými priestormi.
- Kolenchymatické: Nerovnomerne zhrubnuté steny, mechanická funkcia.
- Sklerenchymatické: Silno zhrubnuté steny, odolné voči tlaku.
3. Stavba prieduchov
- Prieduchy: Zabezpečujú výmenu plynov a vyparovanie vody; tvarované z dvoch obličkových buniek.
Regulácia bunkového cyklu
1. Typy regulačných mechanizmov
- Chemické: Látky a bielkoviny, hlavne v G1 fáze.
- Účinky regulácie:
- Stimulácia - urýchlenie delenia (napr. rastové regulátory).
- Inhibícia - spomalenie alebo zastavenie delenia (napr. cytostatiká). - Vírusy: Neza koordinované delenie a vznik nádorov.
2. Definície kľúčových pojmov
- Generačná doba bunky: Časové trvanie bunkového cyklu, geneticky podmienené.
- Diferenciácia buniek: Premena menej špecializovaných buniek na struktúrne a funkčne ukončané bunky.
- Totipotencia: Schopnosť diferenciácie na všetky typy buniek.
- Kultivácia in vitro: Pestovanie buniek mimo organizmu, použitie živných médií.
- Výhody: Vylúčenie vonkajších vplyvov; využitie v biotechnológii a farmaceutickom priemysle.
Svalová sústava
1. Funkcie svalovej sústavy
- Aktívny pohybový aparát, zabezpečuje pohyb organizmu.
- Svalové tkanivo: schopnosť dráždivosti, kontraktility, pružnosti.
- Na tele > 600 svalov; pripojovanie priamo alebo pomocou šľachy.
2. Typy svalového tkaniva
- Hladké svaly - pohyby vnútorných orgánov (napr. črevné pohyby).
- Srdcový sval - nachádza sa len v srdci, automaticky sťahuje.
- Priečne pruhované svaly - kostrové svaly ovládané vôľou.