Untitled

Bunkový cyklus

1. Podstata a význam bunkového cyklu

• Rozmnožovanie bunky (reprodukcia)
    - Všeobecná vlastnosť bunky.
    - Základ individuálneho vývinu (ontogenézy).
    - Umožňuje:**
      - Zachovanie druhu.
      - Regeneráciu poškodených buniek.
      - Nahradenie opotrebovaných buniek.
• Bunkový cyklus:
    - Individuálny vývin bunky začína vznikom a končí rozdelením bunky na dve dcérske bunky.

2. Zloženie bunkového cyklu

• Interfáza:
    - Môže trvať až do 90% bunkového cyklu (6-36 hodín).
    - Skladá sa z nasledujúcich fáz:
      1. G0 fáza
      2. G1 fáza
      3. S fáza
      4. G2 fáza
• Bunkové delenie - M fáza

2.1 G0 fáza

• Pokojové štádium, iba u niektorých druhov buniek (napr. sitkovice, červené krvinky, niektoré mozgové bunky).

2.2 G1 fáza

• Prípravná postmitotická fáza begins at the formation of the cell.
• Typické rastové procesy:
    - Syntéza bielkovín, RNA.
    - Zvýšenie počtu bunkových štruktúr, nukleotidov, enzýmov pre replikáciu DNA.
• Dôležité charakteristiky:
    - Najkratšia a najvariabilnejšia.
    - Obsahuje kontrolný uzol S:
      - Reguluje bunkový cyklus.
      - Zastavuje ho v prípade nepriaznivých podmienok.
      - Kontroluje prechod z jednej fázy do druhej, aby sa zabránilo replikácii chybnej DNA, iniciácia apoptózy poškodených buniek.

2.3 S fáza

• Syntetická fáza:
    - Syntéza DNA, bielkovín, RNA a hmoty chromozómov (nitkovité, dešpiralizované, neviditeľné mikroskopom).
    - Kľúčovým procesom je replikácia DNA, čo vedie k zdvojeniu jednochromatídových chromozómov na dvojchromatidové.
    - Regulácia prechodu S/G2 a kontrola chýb je kritická.

2.4 G2 fáza

• Prípravná fáza pred mitózou (postsyntetická):
    - Pokračovanie syntézy bielkovín a RNA, hlavne tých, ktoré sa podieľajú na tvorbe mitotického aparátu.
    - Tvorba nových bunkových štruktúr a existuje kontrolný uzol M.

2.5 M fáza

• Bunkové delenie:
    - Existujú rôzne spôsoby delenia buniek:
      1. Mitóza
      2. Amitóza
      3. Meióza
    - Mitóza má 4 hlavné časti:
      1. Profáza
      2. Metafáza
      3. Anafáza
      4. Telofáza
    - Na konci telofázy vznikajú dve nové bunky.

Priečne pruhované svalové tkanivo

Základné charakteristiky

• Tvorí kostrové svalstvo - umožňuje pohyby tela.
• Pevné a pružné, ovládané vôľou pomocou mozgových a miechových nervov.

Stavba kostrového svalu

• 1. Svalové vlákno.
• 2. Svalový zväzok (snopec).
• 3. Väzivový obal.
• 4. Krvná cieva.

Zloženie svalového vlákna

• Skladá sa z myofibril
    - Zloženie myofibríl dodáva priečne pruhovaný vzhľad:
      1. Aktín (svetlejšia časť).
      2. Myozín (tmavšia časť).
• †Svalové vlákno má schopnosť dráždivosti:** reaguje na podnet.
• Reakciou je: Kontrakcia (sťah) - vzniká vzájomným posunom aktínu a myozínu,
• Zmena napätia - každý sval má v pokoji určité napätie - svalový tonus.

Detailná stavba svalového vlákna

• Svalový snopec
• Svalové vlákno: mnohojadrová svalová bunka, jadro, epimysium, svalové snopce, mitochondria, perimysium, endomysium, svalové vlákna, krvná cieva, sarkoléma, myofibrila.

Pohyb

• Pohybové svaly:
    - zvrašťovač obočia (m. corrugator supercili) - vytvára zvislé vrásky nad koreňom nosa.
    - ústny kruhový sval (m. orbicularis oris) - okolo pier, zužuje ústnu štrbinu a špúli pery.
    - trubačský sval (m. buccinator) - posúva potravu pri žuvaní.

Svaly krku

• Svaly uložené vo viacerých vrstvách.
• Platysma - povrchová tenká vrstvička svalov, spojuje sa do kože; zvyšok kožných svalov.
• Nadjazylkové svaly (mm. suprahyoide) a podjazylkové svaly (mm. infrahyoide) - dvíhanie a depresia jazylky.
• Šikmé svaly krku (mm. scalení) - úklon a otáčanie hlavy.
• Kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus) - predklon hlavy.

Svaly chrbta

• Uložené pozdĺž chrbtice:
    - Remenné svaly (m. splenius capitis, m. splenius cervicis) - spriamujú a nakláňajú hlavu do strany.
    - Lichobežníkový sval (m. trapezius) - priťahuje lopatku k chrbtici.
    - Najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi) - pohybuje ramenom dovnútra (pronácia).
    - Kosoštvorcové svaly (mm. rhomboide) - zdvíhajú lopatku nahor.
    - Zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior) - dvíhaním rebier pomáha pri vdychu.
    - Zadný spodný pílovitý sval (m. serratus posterior inferior) - ťahaním rebier dolu pomáha pri výdychu.

Svaly hrudníka

• Uložené vo vrstvách:
    - Veľký prsný sval (m. pectoralis major) - obrys hornej časti hrudníka.
    - Malý prsný sval (m. pectoralis minor) - pod veľkým, ťahá lopatku dolu.
    - Predný pílovitý sval (m. serratus anterior) - pomáha pri upažení, predpažení a vzpažení.
    - Medzirebrové svaly (mm. intercostales) - možnosť dýchania (vonkajšie dvíhajú rebrá; vnútorné lowering).

Anabolické a katabolické deje A

1. Porovnanie z hľadiska premeny látok a energie

• Metabolizmus: Prevod látok a energie; zahrnuje:
    - Katabolizmus (disimilácia): Štiepenie látok; exergonické reakcie; uvoľňuje energiu (trávenie, dýchanie).
    - Anabolizmus (asimilácia): Tvorba komplexných látok; endergonické reakcie; vyžaduje energiu (fotosyntéza, proteosyntéza).

2. Spôsoby výživy rastlín

• Heterotrofné organizmy: Prijímajú hotové organické látky.
• Autotrofné organizmy: Vytvárajú organické látky (fotosyntéza, chemosyntéza).
    - Heterotrofia:
      - Parazitizmus: Parazit odoberá živiny hostiteľovi.
      - Poloparazitizmus: Zelené rastliny prenikajú len do dreva hostiteľa.
      - Saprofytizmus: Získavanie organických látok z odumretých organizmov.
      - Symbióza: Obojsmerne výhodné spolužitie.
      - Mixotrofia: Autotrofno-heterotrofný spôsob výživy, mäsožravé rastliny čerpajú dusík z tiel živočíchov.

Druhoústovce

1. Definícia a charakteristické znaky

• Druhoústové: Pôvodné ústa = prvoúst vzniká análny otvor, ústa vznikajú druhočne.
    - Nervová sústava je na chrbtovej strane a je rúrková.
    - Cievna sústava na brušnej strane.
    - Vnútorná kostra, dobre vyvinutý céllom.

2. Morfologické znaky ostnatokožcov (ježovky)

• Trieda: Echinodermata
    - Skupina starých organizmov.
    - Larva dvojstranne súmerná, dospelé lúčovito súmerné.
    - Rôznorodý tvar tela, niektoré majú tŕne s jedovými žľazami.
    - Ambulakrálny systém: Systém kanálikov vyplnený tekutinou; funkcia pohybová, dýchacia, cievna a vylučovacia.
• Príklady: Haliovky, hadovice, hviezdovky, ježovky, holotúrie.
• Trieda: Ježovky (Echinoidea): Telo tvaru bochníka, povrch pokrytý tŕňmi s jedovými žľazami; požierajú bahno a piesok.

Bunkové pletivá

1. Charakterizácia rastlinných pletív

• Pletivo: Súbor buniek diferenciovaných na vykonávanie určitých funkcií.
• Histológia: Veda o štúdiu pletív.
• Pletivá rastlín vs. tkanivá živočíchov.

2. Rozdelenie pletív podľa rozličných znakov

2.1 Podľa schopnosti deliť sa

• Delivé (meristémy): Bunky schopné deliť sa, nájdené v rastových vrcholoch.
• Trvácne: Diferencované bunky so stratou schopnosti deliť sa.

2.2 Podľa hrúbky bunkovej steny

• Parenchymatické: Tenkostenné bunky s medzibunkovými priestormi.
• Kolenchymatické: Nerovnomerne zhrubnuté steny, mechanická funkcia.
• Sklerenchymatické: Silno zhrubnuté steny, odolné voči tlaku.

3. Stavba prieduchov

• Prieduchy: Zabezpečujú výmenu plynov a vyparovanie vody; tvarované z dvoch obličkových buniek.

Regulácia bunkového cyklu

1. Typy regulačných mechanizmov

• Chemické: Látky a bielkoviny, hlavne v G1 fáze.
    - Účinky regulácie:
      - Stimulácia - urýchlenie delenia (napr. rastové regulátory).
      - Inhibícia - spomalenie alebo zastavenie delenia (napr. cytostatiká).
• Vírusy: Neza koordinované delenie a vznik nádorov.

2. Definície kľúčových pojmov

• Generačná doba bunky: Časové trvanie bunkového cyklu, geneticky podmienené.
• Diferenciácia buniek: Premena menej špecializovaných buniek na struktúrne a funkčne ukončané bunky.
• Totipotencia: Schopnosť diferenciácie na všetky typy buniek.
• Kultivácia in vitro: Pestovanie buniek mimo organizmu, použitie živných médií.
    - Výhody: Vylúčenie vonkajších vplyvov; využitie v biotechnológii a farmaceutickom priemysle.

Svalová sústava

1. Funkcie svalovej sústavy

• Aktívny pohybový aparát, zabezpečuje pohyb organizmu.
• Svalové tkanivo: schopnosť dráždivosti, kontraktility, pružnosti.
• Na tele > 600 svalov; pripojovanie priamo alebo pomocou šľachy.

2. Typy svalového tkaniva

1. Hladké svaly - pohyby vnútorných orgánov (napr. črevné pohyby).
2. Srdcový sval - nachádza sa len v srdci, automaticky sťahuje.
3. Priečne pruhované svaly - kostrové svaly ovládané vôľou.