Comprehensive Study Guide on Metals, Glass, Enamels, Gemstones, and Ceramics
Fyzikálne a mechanické vlastnosti kovov
Kov je materiál prírodného pôvodu, je to chladný, pevný, ťažký, tvrdý, no tvárny materiál s typickým „kovovým“ leskom.
Kovy sú nepriehľadné a schopné odrážať svetlo v celej škále, ktorá na ne dopadá.
Dobre vedú teplo a elektrickú energiu, prenášajú, zosilňujú a odrážajú vibrácie.
Okrem ortuti () majú ostatné kovy v bežných podmienkach pevné skupenstvo.
Asi všetkých prvkov v periodickej sústave prvkov sú kovy.
Z chemického hľadiska sú kovy kryštalické a elektropozitívne látky s voľnými elektrónmi, ktoré sa v kove voľne pohybujú a vedú elektrický prúd.
Klasifikácia kovov a formy výskytu
Ušľachtilé kovy (čisté): Vyskytujú sa v rýdzej forme, ťažšie vytvárajú zlúčeniny s inými prvkami a nekorodujú ľahko.
Neušľachtilé kovy: Nachádzajú sa v rudách, z ktorých sa získavajú tavením; ľahko vytvárajú zlúčeniny a podliehajú korózii (koróziu výrazne podporuje voda).
Feromagnetické kovy: Kovy s magnetickými vlastnosťami (napr. železo [], kobalt [], nikel []).
Toxické kovy: Majú toxické účinky na živé organizmy (napr. ortuť [], kadmium [], olovo [], ťažké kovy).
Bariéra röntgenovému žiareniu: Kovy ako hliník (), cín () a olovo () neprepúšťajú röntgenové lúče.
Zliatiny
Zliatiny sú materiály zložené z viacerých kovov (alebo kovov s nekovmi pri zachovaní vlastností kovu) za účelom dosiahnutia lepších vlastností ako u čistých kovov.
Bronz: Zliatina medi () a cínu ().
Mosadz: Zliatina medi () a zinku ().
Oceľ: Zliatina železa () s uhlíkom () do max. + prímesi ako mangán (), kremík (), chróm ().
Liatina: Železo s prímesou uhlíka viac ako (čisté železo je mäkké).
Dural: Zliatina zložená z hliníka (), medi (), horčíka (), mangánu () a kremíka ().
Alpaka (pakfón / argentan / čínske striebro): Biela zliatina niklu (), medi () a zinku ().
Amalgámy: Zliatiny ortuti () s inými kovmi (napr. , , , ).
Spájky: Zliatiny cínu () a olova ().
Z histórie ťažby kovov na Slovensku
Ťažba kovov na Slovensku má dlhú a bohatú históriu, kovy sa tu ťažili už pred naším letopočtom.
Ťažba drahých kovov sa sústreďovala najmä okolo Banskej Štiavnice („strieborné mesto“). V rokoch 1790 až 1863 tu vyťažili striebra a zlata.
Banská Štiavnica sa stala centrom baníckeho školstva a vedy; v roku 1762 tu vznikla Banícka akadémia ako prvá vysoká škola svojho druhu na svete.