Nahosemenné rastliny

1. rad: Borovicotvaré (Pinales)

Jedľa biela (Abies alba)

• 40 m, hladká bielosivá borka,

• listy so zárezom na špičke, na vrchnej strane lesklé a tmavozelené, s 2 belavými pásikmi na

spodnej strane,

• pri vyrastaní na konárikoch sú rozčesnuté do 2 radov, po opadaní ihlíc je konárik hladký,

• samčie kvety sú žlté, samičie sú zelené,

• plodom je valcovitá, vzpriamená tmavohnedá nerozpadavá šiška, dlhá do 15 cm,

• šišky sa vyskytujú často len na vrchole stromu.

Smrek obyčajný (Picea abies)

• 50 m, tmavočervená, šupinovito rozpukaná borka,

• listy sú štíhle a pevné, 4-hranné, ostro zakončené, pichľavé, tmavozelené,

• na konárikoch vyrastajúce v špirále, po ich strhnutí ostáva konárik drsný,

• samčie kvety sú najskôr červené, po otvorení žlté, samičie červené,

• plodom je valcovitá, hnedá visiaca nerozpadavá šiška, dlhá do 15 cm,

• mäkké drevo sa používa na výrobu nábytku.

Smrek pichľavý (Picea pungens)

• striebristé pichľavé ihlice,

• mäkké svetlohnedé visiace šišky,

• známy ako strieborná jedlička.

Smrekovec opadavý (Larix decidua)

• 40 m, červenohnedá borka, kvalitné červenkasté drevo,

• každoročne opadavé ihličie vo zväzočkoch na brachyblastoch, dlhé do 4 cm,

• samčie kvety sú žlté, ovisnuté, samičie červené, vzpriamené,

• plodom je vajcovitá vzpriamená hnedá šiška, dlhá asi 4 cm.

Borovica lesná – Sosna (Pinus sylvestris)

• červenohnedá kôra, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná,

• na brachyblastoch 2 ihlice,

• nenáročná, vyžaduje kyslé aj zásadité substráty, rastie na skalách aj plytkých miestach.

Borovica čierna (Pinus nigra)

• 40 m,

• listy tuhé, dlhé do 15 cm, ostro zakončené, výrazne tmavozelené,

• šišky sú podstatne väčšie ako u borovici lesnej.

Borovica limbová (Pinus cembra)

• rastie vo väčších nadmorských výškach, skôr samostatne – solitérne,

• na brachyblastoch vyrastá 5 ihlíc,

• jej semenami – limbovými orieškami sa živia orešnice (vtáky).

Borovica kosodrevina (Pinus mugo)

• v nižších nadmorských výškach - strom, s pribúdajúcou výškou sa mení vzhľad na krovinný,

• získava sa z nej silica (pinén), ktorá sa využíva vo farmaceutickom priemysle.

Borovica hladká - Vejmutovka (Pinus strobus)

• dlhé mäkké ihlice vyrastajúce vo zväzočku po 5,

• podlhovasté, mierne ohnuté šišky.

2. rad: Cyprusotvaré (Cupresales)

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)

• rastie na horských svahoch Kalifornie,

• dosahuje výšku až 120 m,

• dožíva sa až 4000 rokov.

Tuja západná (Thuja occidentalis)

• privezená zo Severnej Ameriky,

• šľachtením vznikli okrasné formy so sfarbeným lístím a mnohé so zakrpateným vzrastom,

• listy má šupinovité, veľmi malé, na hornej strane lesklé, žltkastozelené,

• samčie kvety sú červené, samičie žltohnedé, vyrastajú na tom istom jedincovi,

• plodom je podlhovastá vzpriamená šiška, dlhá 1 cm, po dozretí hnedá, šupinatá.

Borievka obyčajná (Juniperus communis)

• má ostropichľavé listy v 3 – 4 - početných praslenoch, ostro zakončené, lesklé, zelené, so

širokým bielym prúžkom na hornej strane,

• samčie kvety sú žlté, samičie malé, zelené,

• dvojdomý ker,

• plodom je lesklá čierna šišková bobuľa charakteristickej chuti ginu (korenie destilátov).

3. rad: Tisotvaré (Taxales)

Tis obyčajný (Taxus baccata)

• dosahuje výšku aj 20 m,

• môže vyrastať ako strom alebo ker,

• listy sú čiarkovité, dlhé do 3 cm, na hornej strane tmavozelené, s dvoma svetlými pásikmi na

spodnej strane. Rastú najčastejšie v dvoch radoch po oboch stranách výhonku,

• samčie kvety sú svetložlté, rastú v súkvetiach v pazuchách listov, samičie kvety rastú

jednotlivo na konci výhonku,

• plodom je jediné semeno, obklopené dužinatým, zvyčajne červeným mieškom,

• všetky jeho časti okrem mieška sú jedovaté, obsahujú alkaloid – taxín.