Parazitické protista 1
Parazitické protista
Úvod do parazitológie jednobunkovcov
Epidemiológia a patológia protozoárnych infekcií
Metódy výskumu protozoárnych infekcií
Terminológia
Protista - súhrn bližšie nepríbuzných eukaryotických organizmov, ktoré sú väčšinou jednobunkové
Parazit – organizmus, ktorý sa celý svoj život alebo v určitom životnom období vyskytuje na alebo v tele iného organizmu = hostiteľa, ktorý poskytuje parazitovi výživu a látky potrebné pre rozmnožovanie. Parazit hostiteľa poškodzuje
Komenzál – nepatogénny organizmus využívajúci hostiteľa len ako životné prostredie a na získavanie látok potrebných pre výživu. Hostiteľa nepoškodzuje (napr. Opalina ranarum, …)
Formy parazitizmu
Parazity obligátne – adaptované na výlučne parazitický spôsob života (napr. trypanozómy, Plasmodium)
Parazity fakultatívne – parazitujú príležitostne (napr. amfizoické meňavky)
Parazit - podľa charakteru životného cyklu
Stenoxénny parazit – špecializovaný na 1 alebo veľmi malý počet hostiteľov
Euryxénny parazit – špecializovaný na viacero druhov hostiteľov v jednotlivých fázach cyklu
Hyperparazit – parazituje na inom druhu parazita (mikrosporídie v pásomniciach)
Polyxénny parazit – má viacerých hostiteľov
Monoxénny parazit – má 1 druh hostiteľa
Parazit - podľa lokalizácie
Ektoparazity – na povrchu tela hostiteľa
Endoparazity – vnútorné, intracelulárne a extracelulárne vo vnútorných orgánoch:
Črevné (intestinálne, enterálne) – Entamoeba, Giardia,…
Krvné (hematotropné) - Trypanosoma, Plasmodium,…
Tkanivové (histotropné) – Toxoplasma,…
Kožné (dermotropné) – Leishmania,…
Dutinové (kavitárne) – Trichomonas,…
Hostiteľ
Definitívny (konečný) hostiteľ – hostiteľ u ktorého prebieha sexuálne rozmnožovanie parazita
Medzihostiteľ – prebieha v ňom vývoj a rozmnožovanie asexuálnych foriem parazita
Paratenický hostiteľ (transfer host) – medzihostiteľ bez daľšieho vývinu parazita, ktorý pokračuje až v nasledujúcom hostiteľovi. Často nie je pre dokončenie životného cyklu potrebný
Hostiteľ aberantný (abnormálny) – organizmus, v ktorom parazit nemôže ukončiť svoj životný cyklus alebo sa nemôže vyvíjať
Hostiteľ príležitostný (náhodný, akcidentálny) – organizmus, v ktorom sa parazit za normálnych okolností nevyskytuje
Rezervoárový hostiteľ – stavovec, v tele ktorého prežívajú parazity v prírode a z ktorého sa môžu šíriť na iných hostiteľov (človeka)
Vektor – prenášač, hostiteľ aktívne zabezpečujúci šírenie infekčných štádií parazita (napr. komáre, glosiny pri cicaní krvi)
Stavba bunky parazitických protista
Základ – eukaryotická bunka:
Cytoplazmatická membrána + glykokalyx – ohraničenie bunky, ochrana, príjem potravy
Cytoplazma – ektoplazma + endoplazma
Jadro (nucleus) – riadiace centrum bunky, DNA
Jadierko (nucleolus) – syntéza RNA
Mitochondrie – metabolizmus energie; u mnohých absentujú (Giardia, Entamoeba, Cryptosporidium…)
Kinetoplast – časť trubicovitej mitochondrie zástupcov Kinetoplastida
Endoplazmatické retikulum – syntéza lipidov (hladké ER), proteínov (granulované ER)
Golgiho aparát – sekrečná funkcia; u niektorých absentuje (Giardia, Entamoeba)
Fagozómy – potravné vakuoly
Lyzozómy – vakuoly s trávacimi enzýmami
Príjem potravy, pohyb, rozmnožovanie
Príjem potravy – fagocytóza, pinocytóza, osmoticky
Pohyb – pseudopódie, bičíky, brvy, undulujúca membrána
Rozmnožovanie:
Nepohlavne:
Binárne delenie – vznik 2 dcérskych jedincov
Mnohonásobné delenie – vznik vyššieho počtu dcérskych jedincov
Pohlavne:
Gametogamia – splývanie gamét
Gamontogamia – splývanie gamontov (pohlavných jedincov)
Mnohonásobné delenie
Rozetové delenie
bunky pred rozdelením spojené posteriórnymi koncami (Trypanosoma spp.)
delenie cytoplazmy je oneskorené oproti deleniu jadra
Sporogónia – vznik rezistentných štádií – oocýst a sporocýst, obsahujúcich sporozoity – infekčné štádiá (Apicomplexa)
Schizogónia (merogónia) – vznik schizontov (merozoitov) - opakovaným delením jadra a rozpadom materskej bunky, funkcia – množenie parazita v tele hostiteľa
Endopolygónia – vznik viacerých dcérskych jedincov vo vnútri materského jedinca (Apicomplexa, Toxoplasma spp.)
Endodyogónia – vznik dvoch dcérskych jedincov vo vnútri materského jedinca (Apicomplexa, Toxoplasma spp.)
Pohlavné rozmnožovanie
Gametogamia – splývanie haploidných mikrogamét a makrogamét u Apicomplexa (vznik zygoty, pohyblivá zygota = ookineta, transformuje sa na oocystu)
Gamontogamia – splývanie gamontov (pohlavných jedincov) spojené s výmenou genetického materiálu – konjugácia u Ciliophora
Životné cykly a formy
Zohrávajú zásadnú úlohou pri šírení infekcií
Životné formy parazitických prvokov: trofozoit, trofozoit bičíkatý, ameboidný, sporozoit, schizont, cysta, oocysta, sporocyta, tkanivová cysta
Adaptačné mechanizmy
stratégie na rozpoznanie a vyhľadanie hostiteľa
prichytenie, prienik do bunky hostiteľa
prispôsobenie metabolizmu na látky získavané z tela hostiteľa
únik pred obrannou odpoveďou hostiteľa
vhodné reprodukčné stratégie
Morfologické adaptácie
Lokomočné systémy – zväčša pôvodom z voľne žijúcich foriem (bičíky, brvy, pseudopódie)
kĺzavý a krútivý pohyb Apicomplexa (aktín + myozín)
undulujúca membrána Kinetoplastida, Trichomonadida
pseudopódie Entamoebida a amfizoických meňaviek
Adhézne systémy – na fixáciu k hostiteľským bunkám
prísavný disk u Giardia spp.
prichytávacia plôška u kryptosporídií
prichytávacie pseudopódie
Fyziologické adaptácie
Penetračné procesy – intracelulárne parazity - prienik do bunky hostiteľa
Aktívne: pohyb + penetračné organely (apikálny komplex u Apicomplexa) – parazit ostáva v parazitofórnej vakuole (v prípade babézií z nej prechádza do cytoplazmy)
Pasívne: fagocytóza hostiteľskou bunkou (Leishmania spp. – vo fagolyzozómoch)
Biochemické a molekulárne adaptácie
Nutričné adaptácie
príjem esenciálnych aminokyselín,
príjem intaktných proteínov endocytózou
príjem purínových nukleozidov (zväčša pri neschopnosti syntézy purínových nukleotidov de novo)
príjem pyrimidínových nukleozidov (Trichomonas, Giardia)
príjem lipidov (zväčša minimálny)
Produkcia proteáz (proteolytických enzýmov)
degradujú proteíny hydrolýzou väzieb medzi aminokyselinami
dôležité pre metabolizmus aminokyselín parazita
dôležité pre patogénnu aktivitu – invázia do tkanív a buniek hostiteľa
Cysteínové proteázy – Toxoplasma gondii, Leishmania spp., Giardia spp.
Serínové proteázy – trypanozómy, Plasmodium falciparum, Acanthamoeba spp., …
Aspartátové proteázy – Apicomplexa
Metaloproteázy – Leishmania spp., Trypanosoma cruzi
Povrchové proteíny
ukotvené v glykokalyxe cytoplazmatickej membrány
Lipofosfoglykan – adhézia promastigotov leishmanií k hostiteľskej bunke
Proteofosfoglykany – tvorba parazitofórnej vakuoly leishmanií
Ďalšie - Glykozilinozitolové fosfolipidy, glykozylované fosfatidylinozitoly
Proteíny tepelného šoku (HSPs, chaperony):
indukované ako reakcia na nepriaznivé podmienky, obmedzujú poškodenie b., chránia iné proteíny (zastavia bunkový cyklus, denaturáciu proteínov atď.)
Evolučné a behaviorálne adaptácie
Reprodukčné stratégie:
rozpoznanie a vyhľadanie hostiteľa – závisí od pasívneho šírenia (Entamoeba, Giardia …) alebo od prenosu hematofágnymi vektormi (Trypanosoma, Plasmodium …)
enormná produkcia cýst (meňavky, Giardia), oocýst (kokcídie)
Patogenita a virulencia:
Patogenita = schopnosť parazita narušovať fyziologickú rovnováhu hostiteľa (vzniká ochorenie)
Virulencia = stupeň patogenity – je to geneticky daná vlastnosť kmeňa parazita, daná za pre konkrétne podmienky pre určitý druh hostiteľa a jeho fyziologický stav
Faktory virulencie:
špecifické adhézne proteíny (adhezíny) a lektíny, ktoré sa nachádzajú na bunkovom povrchu parazita, sú dôležité pre invázne procesy
proteázy, cytotoxické proteíny – napr. amébopór – vylučovaný trofozoitmi Entamoeba histolytica indukuje lýzu buniek, podobne naegleriapór (Naegleria fowleri); enzýmy - hydrolázy, fosforylázy atď.
Imunobiologické interakcie
Nešpecifická (vrodená, neadaptívna) imunita
nie je viazaná na skúsenosť s infekciou
poskytuje len čiastočnú ochranu
delí sa na 2 línie:
Prvá línia – fyzikálno-chemická bariéra (povrch kože, sliznice DS, TS, UGS) – mechanická prekážka - mucínové sekréty (hlieny) bránia usídleniu parazitov
Druhá línia
bunková imunita (lymfocyty, neutrofilné leukocyty, makrofágy, dendritické bunky …) – fagocytóza parazitov
humorálna imunita (alternatívna cesta aktivácie komplementu =zložka komplementu sa viaže na povrch bunky parazita – vedie k lýze bunky parazita) (komplement = skupina proteínov schopná po aktivácii lyzovať patogény)
Cytokíny, proteíny a glykoproteíny neprotilátkového charakteru ovplyvňujú imunitné a zápalové reakcie buniek, priťahujú fagocyty na miesto infekcie
Cytokíny: napr. interleukíny (IL-1, IL-6, IL-8 a IL-12), faktory nekrotizujúce nádory (TNF-α, TNF-β ) – sprostredkujú komunikáciu imunitných buniek
Špecifická (získaná, adaptívna) imunita
sprostredkovaná humorálnymi a celulárnymi systémami:
B lymfocyty - produkujú protilátky – imunoglobulíny IgG, IgM, IgA a IgE
T-lymfocyty – produkujú interleukíny, TNF-α a TNF-β, aktivujú eozinofily a tvorbu IgE
chemokíny – proteíny zabezpečujúce chemotaxiu makrofágov, majú aj antiprotozoárny účinok
Evázne (únikové) mechanizmy parazitov
Funkcia – únik z dosahu obranných reakcií hostiteľa
Intracelulárne parazity (Leishmania, Toxoplasma …)
útlm acidifikácie parazitofórnej vakuoly
modulácia tvorby cytokínov
prevencia apoptózy
sekvestrácia – adhézia erytrocytov infikovaných Plasmodium falciparum k endotelu kapilár (únik pred imunitnou reakciou)
Extracelulárne parazity (napr. Trypanosoma brucei)
antigénna variabilita – stratégia úniku pred imunitnou reakciou
Epidemiológia a ekológia protozoárnych infekcií
Epidemiológia - vedná disciplína, ktorá skúma prečo, kedy a kde sa choroby vyskytujú, a akými spôsobmi sa prenášajú
Infekcia (nákaza) = preniknutie parazita do hostiteľského organizmu + následný proces patologických zmien
Vstupná brána infekcie = miesto prieniku parazita do tela hostiteľa (často sliznice, koža, TS, UGS)
Ukazovatele výskytu infekcie:
Prevalencia (percent infestation, extensity) - počet prípadov v populácii, zväčša v % (objem infikovanosti)
Incidencia (attack rate, colonization rate, morbidity rate) – počet prípadov za časovú jednotku, napr. 1 rok (frekvencia)
Rozdelenie ochorení podľa výskytu v zemepisnej oblasti – 4 epidemiologické typy:
Sporadický – ochorenie ojedinelé, nepravidelne, bez vzťahu jednotlivých prípadov
Epidemický – ochorenie vo väčšom počte prípadov (miestne a časovo)
Pandemický – ochorenie hromadne vo viacerých oblastiach, dokonca kontinentoch
Endemický – ochorenie sa vyskytuje v danej geografickej oblasti trvale. Incidencia a prevalencia sú vo vzájomnej rovnováhe
Rozdelenie parazitóz podľa globálneho rozšírenia
Geopolitné – vo všetkých klimatických pásmach
Tropické – viazané výskytom na trópy
Importované – tropické infekcie zavlečené do mierneho pásma
Typy šírenia protozoárnych infekcií
Priamo
Kontaktom slizníc ústnej dutiny – Entamoeba gingivalis, Trichomonas tenax
Kontaktom slizníc urogenitálneho traktu – Trichomonas vaginalis
Transplacentárne – Toxoplasma gondii, Trypanosoma cruzi, malária
Nepriamo
Fekálno-orálne – cystami kontaminovanými potravinami (Entamoeba histolytica, Giardia intestinalis …)
Alimentárne – tkanivovými cystami Apicomplexa po ingescii infikovaného tkaniva
Inokulačne – transfúzna a transplantačná infekcia (malária, babezióza …)
Intrakonjunktiválne – do spojovkového vaku (Acanthamoeba spp.)
Inhalačne – vdýchnutie cýst amfizoických meňaviek, spór mikrosporídií
Intranasálne – trofozoitmi Naegleria fowleri vo vode
Vektorom – cicaním krvi hematofágnym článkonožcom (trypanozomózy, leishmaniózy, malária, babezióza)
Šírenie infekcií prostredníctvom vektora
Prenos acyklický – pasívnou kontamináciou ústnych orgánov vektora
Prenos cyklický – parazit je viazaný časťou životného cyklu na článkonožca (komáre, muchy tse-tse, kliešte, bzdochy…)
Zoonóza = infekcia, ktorá sa šíri zo zvierat na človeka
V prípade protíst = protozoonóza
Ďalšie faktory ovplyvňujúce šírenie protozoárnych infekcií:
Geologické, geografické, klimatické, meteorologické …
Chemické (voda, vzduch, chemické znečistenie)
Hydrologické (vodné telesá, mokrade, močiare)
Sociálno ekonomické (poľnohospodárstvo, lesníctvo, ťažba, urbanizácia, migrácia za prácou atď.)
Budúcnosť - Molekulárna epidemiológia
nový, moderný trend aplikácie molekulárnych analýz v epidemiológii
analýza genotypu patogénnych organizmov, rozlíšenie patogénnych a nepatogénnych kmeňov
analýza zdrojov infekcií a prevencie reinfekcií
výskum dynamiky šírenia v endemických oblastiach
Patológia protozoárnych infekcií
Opis morfologických a funkčných zmien, ktoré parazitické protista vyvolávajú v tkanivách a orgánoch hostiteľa
Úspešne adaptované parazity (často evolučne „staré“ parazity) sa množia a perzistujú v tele hostiteľa bez vyvolávania závažných patologických porúch
Evolučne “mladé“ parazity spôsobujú často závažné poškodenie tkanív, často s fatálnymi následkami pre hostiteľa
Postihnutie orgánov a sústav tela hostiteľa
Tráviaca sústava
nekrotické lézie s následkom dyzentérie – črevná amebóza
akútne a chronické hnačky – balantidióza, giardióza (+ malabsorbcia), malaria tropica
megaformácie tráviaceho traktu (megacolon) – Chagasova choroba
poškodenie mikroklkov a tkanív čreva (+ malabsorbcia) – viscerálna leishmanióza, mikrosporídie
rôzne črevné ťažkosti - črevné kokcídie, toxoplazmóza (+ lézie)
Cievna sústava, srdce, krv
myokarditída – Chagasova choroba v akútnej fáze, viscerálna leishmanióza
kardiomegália – Chagasova choroba v chronickej fáze
postihnutie perikardu – toxoplazmóza, zriedkavo amebóza (pri ruptúre abscesu pečene)
anémia – giardióza, malária (zároveň s trombocytopéniou), babezióza, akútna spavá choroba, viscerálna leishmanióza
Hepatopatia a postihnutie žlčovodov
zväčšenie pečene – extraintestinálna amebóza (často absces), malária, viscerálna leishmanióza
postihnutie žlčníka + ikterus – giardióza (zriedka)
hepatitída – mikrosporídie, babezióza
Slezina a splenomegália
absces – vzácne pri amebóze
malarická splenomegália = zväčšenie sleziny s hyperpláziou pri malárii
splenomegália – viscerálna leishmanióza, babezióza
Lymfadenopatia – postihnutie a zväčšenie lymfatických uzlín
kongenitálna toxoplazmóza
spavá choroba, viscerálna leishmanióza
Pneumopatia
absces v pľúcach – systémová komplikácia amebózy
pneumónia – zriedkavo pri toxoplazmóze
pľúcny edém – malária
pľúcne hemorágie – viscerálna leishmanióza
Obličky a močové cesty
amébový absces v obličke – komplikácia amebózy
usídlenie parazita v močovej rúre a prostate – trichomonóza u mužov
postihnutie glomerulov – zriedka pri malaria tropica
intersticiálna nefritída s mikroabscesmi – pri mikrosporidióze Encephalitozoon hellem
Gynekologické ochorenia
amébové lézie v oblasti cervix uteri – komplikácia pri amebóze
zápal sliznice vagíny – trichomonóza (vzácne aj v uteruse a oviduktoch)
Kožné ochorenia
kožné ulcerácie – amebóza, akantamebóza
kožné a kožno-slizničné lézie pri leishmanózach
primárna lézia pri infikovaní Trypanosoma cruzi (Chagasova choroba)
Neurologické poruchy
mozgový absces – vzácne pri amebóze (metastáza z čreva a pod.)
granulomatózna encefalitída (GAE) – akantamebóza, balamuthióza
amébová meningoencefalitída – naeglerióza
encefalitída s hydrocefalom – kongenitálna toxoplazmóza
cerebrálna malária – komplikácia pri malaria tropica
poruchy vedomia, spánku, duševné až kóma – spavá choroba
neuropsychické poruchy – Chagasova choroba
encefalitída, edém mozgu – viscerálna leishmanióza
Postihnutie oka
keratitída + poškodenie rohovky (ulcerácia, perforácia) – akantamébová keratitída
chorioretinitída (zápal dúhovky a sietnice) – kongenitálna toxoplazmóza
keratokonjunktivitída – mikrosporidiózy
Metódy výskumu protozoárnych infekcií
Základné prístrojové vybavenie parazitologického laboratória
prístroje na udržiavanie stálej teploty – inkubátory, chladiace a mraziace boxy
prístroje na mechanické operácie a meranie fyzikálnych veličín – centrifúgy, mikrocentrifúgy, ultracentrifúgy, vortex, trepačky, váhy, spektrofotometer, pH meter, mikropipety …
filtračné pomôcky na sterilizáciu a purifikáciu – striekačkové filtre …
autokláv, sterilizátor ovzdušia v labotratóriu
laminárny box (biohazard box)
prístroj na destilovanú a redestilovanú vodu
chovné nádoby, klietky pre laboratórne zvieratá
prístroje na sérologické testy
prístroje na molekulárne analýzy
svetelný mikroskop (+ špeciálne mikroskopické techniky - diferenciálny interferenčný kontrast, fázový kontrast, fluorescenčná mikroskopia)
konfokálna laserová mikroskopia – záznam a skladanie optických rezov pozdĺž optickej osi mikroskopu
elektrónová mikroskopia (SEM, TEM)
Základné vyšetrovacie metódy
I. Priamy dôkaz parazita - mikroskopicky
preparáty
Natívny preparát - cerebrospinálna tekutina (Naegleria fowleri) bronchoalveolárna laváž (Toxoplasma, …) preparát čerstvej stolice (Giardia, …) kultúra (akantaméby, trypanozómy, …)
Trvalý preparát: krvný rozter (Plasmodium spp. …) histologické preparáty (preparáty napadnutých tkanív) farbenie: Giemsa-Romanowski, Haematoxylin+Eozin, Gömöriho trichrom …
koprologické metódy - dôkaz črevných parazitov (entaméby, žardie, …)
natívny preparát čerstvej stolice – pohybujúce sa trofozoity
jódovaný preparát – stolica + Lugolov roztok – trofozoity
koncentračné metódy (cysty, oocysty, spóry) – sedimentačné – v sedimente - flotačné – na povrchu suspenzie
Centrifugáciou suspenzie krvi a Percoll-u (častice koloidného kremíku) sa parazitované erytrocyty koncentrujú v spodnej časti skúmavky
kultivačné metódy
kultivácia parazitických protíst na umelých médiách za účelom identifikácie a ďalšieho výskumu
Kultivačné médiá: Balamuthovo jednofázové vaječné médium (Entamoeba, Balantidium) Dobellovo-Laidlawovo sérové médium (Entamoeba) Sérové médium STS (Trichomonas vaginalis) PYG (Acanthamoeba) RPMI (Leishmania) Nelsonovo médium (Naegleria fowleri) Tkanivové kultúry (MDCK, HeLa, …)
II. Nepriamy dôkaz parazita
Detekcia protilátok alebo antigénov
Imunodiagnostické metódy
nepriama imunofluorescenčná reakcia (NFR/IFAT) - v prípade pozitívnej reakcie - naviazanie antigénu + konjugovanej protilátky (s naviazaným fluorochromom) na protilátky v testovanom sére
enzýmová imunoanalýza (ELISA, enzyme-linked immunoabsorbent assay) – detekcia protilátok (napr. IgG) alebo antigénu reakcia sa hodnotí podľa farebnej zmeny (enzymatický rozklad substrátu)
nepriama hemaglutinačná reakcia (NHR) – na skríningové analýzy v prípade pozitívnej reakcie (prítomnosť protilátok v sére) – vznik zhluku erytrocytov (s umelo naviazaným antigénom), pri negatívnej reakcii sa nezhlukujú a postupne sedimentujú na dno mikrotitračnej platne
imunohistochemické testy – aplikácia imunologických metód v histologických cytologických analýzach
molekulárne metódy
Polymerázová reťazová reakcia (PCR) –