Dýchacia sústava
DÝCHACIA SÚSTAVA
Dýchanie - respirácia
Súhrn fyziologických dejov spojených s energetickým a látkovým metabolizmom a výmenou plynov.
Základom je prijímanie O₂ z prostredia a vyhrčovanie CO₂ a vodných pár z organizmu.
Kyslík je potrebný na spaľovanie zlúčenín v metabolických procesoch, čo je znázornené rovnicou:
C⁶H¹²O⁶→6CO²+6H²O+EZdroje kyslíka:
vzduch: 21% O₂ (210 ml v 1 litri vzduchu).
Voda: 0,6 - 0,85% (6 - 8,5 ml kyslíka v litri vody).(nerovnomerne)
Pri nedostatku kyslíka (hypoxia) sú životné procesy ohrozené.
Mozog je poškodený pri nedostatku kyslíka už po 3-5 minútach.
(Studená voda spomaluje činnosť mozgu a predlžuje šancu na prežitie)
(Po daždi menej kyslíka, viacej CO²)
FYLOGENEZA DÝCHACEJ SÚSTAVY
S rastúcou intenzitou metabolizmu v organizme narastá aj potreba kyslíka.
Rôzne skupiny živočíchov vyvinuli špecializované dýchacie orgány:
Najjednoduchšie organizmy dýchajú celým povrchom tela (difúzia):
Prvoky, prhlivce, ploskavce.
Vyvinutejšie živočíchy majú špecializované dýchacie orgány a sústavy orgánov.
DÝCHACIE ORGÁNY
Priamo
Privádzajú kyslík priamo do buniek (napr. vzdušnice, vzdušnicové žiabre).
Nepriamo:
Pomocou telových tekutín, ktoré obsahujú dýchacie farbivá schopné viazať a transportovať plyny (napr. žiabre, pľúca).
Orgány v ktorých dochádza k býmene plynov majú na pobrchu respisačný epitel
SPÔSOBY DÝCHANIA
Dýchanie celým povrchom tela:
Difúzia
(Vzhľadom na svoj objem majú pomerne veľký povrch tela)
Typické pre primitívne organizmy (prvoky, pŕhlivce, ploskavce).
Obojživelníky-kožné dýchanie(vlhká koža popretkávaná sieťou vlásočníc)(70%plynov)
Dýchanie vzdušnicami
(Ektodermálny pôvod)
Tracheálne systémy (rúrky spevnené chitínom ktoré sa v tele rozvetvujú a kyslík vedú priamo do tkanív).
Otvory (stigmy) sú uzavierateľné a chránené chĺpkami proti prachu.
Fungujú na princípe difúzie plynov.
Niektoré druhy hmyzu(larvy vážok, pošvatiek) dýchajú vzdušnicovými žiabrami(kyslík získavajú z vody v tracheách sa plyny pohybojú difúziou ako u iného hmyzu)
U pavúkov a hmyzu
(Niektoré druhy vodného hmyzu (potápnik vodomil) využívajú na dýchanie atmosferický kyslík zo vzdušnicového zásobníka (bublina, ktorej stability udržujú nezmáčavými chĺpkami) zásoby vzduchu obnovujú periodickým vynáraním.
Dýchanie žiabrami:
Ektodermálny pôvod
(Povrch sa zväčšuje riasením)
Typické pre vodné bezstavovce, väčšinu rýb(niektoré prehĺtajú kyslík ze vzduchu), žubrienky obojživelníkov(vznikajú vyliačením pokožky).
→vonkajšie žiabre(žubrienky)
→Vnútorné žiabre(ryby)
Kyslík sa získava z vody preplachovaním žiabier.
Na povrchu je jemný respiračný epitel- ľahko prepúšťa dýchacie plyny(využívajú 90% O² vo vode)
Vnútorné žiabre:
Majú dýchací epitel, ktorý prepúšťa dýchacie plyny.
Vyžaduje silné prekrvenie pre efektívnu výmenu plynov(difúzia).(smer toku krvy je opačný ako smer toku vody)
Pľúcne vačky:
U niektorých skupín pavúkovcov(pavúky,šťúry), ktoré majú špecializované dýcahvie orgány na brušku(zložené z lamiel uloženýh rovnomerne, ako listy v knihe. Prúdi v nich krvomiazga-hemolymfa, ktorá pomocou dýchavieho farbiva prenáša kyslík)
(Rozťahovaním a sťahovaním vačkov vháňa a vyháňa vzduch)
Pľúca(Pulmo):
u suchozemskýh stavovcov a najvyžšie vyvynutých vodných stavovcov(delfíny, veľryby) a dospelých obojživelníkov
Párový vakovitý organ(endodermický pôvod)
Jehi vnútornú povrch vystieľa veľký epitel(tenký stále vlhký)
Vzduch do nich privádzajú dýchavie cestu: nosová dutina, nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky a priedušničky
→ RYBY
pľúca v podobe vakov, z ktorých sa vyvinul plynový mechúr(hydrostatický orgán-nadľahčuje telo)(dvojdyšné ryby-zachovaná dýchacia funkcia vakov)
→OBOJŽIVELNÍKY
vakovité pľúca, vzduch iba prehĺtajú (nemajú hrudný kôš) (vnútry hladké alebo zriasené)
Kožné dýchanie
→PLAZY
Vakovité pľúca s početnými priehradkami a mechúrikmi(u hadov je ľavá polovica pľúc zakrpatená)
→VTÁKY
Malé pľúca prirastené k rebrám, pokračujú do do pľúcnych vakov, ktoré zasahujú medzi vnútorné orgány(pomáhajú počas letu udržiavať polohu tela, nadľahčovať ho a ochladzovať(udržiavanie stálej teploty))
Nemajú pľúcne mechúriky, iba vzdušné kapiláry
Najefektívnejšia dýchacia sústava zo všetkých stavovcov-vtáky majú intemzívny metabolizmus, teda aj spotrebu kyslíka(objem pľúc sa pri dýchaní nemení)
Vzdušné vaky- vlastná výmena plynov prebieha len vo vzdušných kapiláracg, vaky pre vlastnú výmenu plynov nemajú význam, umožňujú vtákom získať čo najviac kyslíka pri každom nádychu
Vzduch prechádza pľúcami dvakrát
VONKAJŠIE DÝCHANIE
Výmena kyslíka a ozidu uhličitého medzi vzduchom v alveolách a krvou pľúcnych kapilár
Hnacou silou pre výmenu plynov sú rozdielne tlaky v oboch častiach
Predpokladom vonkajšieho dýchania je pravjdelé striedanie vdychu a výychu nazývané ventilácia pľúc
VNÚTORNÉ DÝCHANIE
Výmena kyslíka a oxidu uhličitého v tkanivách a orgánoch. Na tento prenos má podstatný vplyv chemická väzba 0² a CO² s telovými tekutinami.
Keďže rozpustnosť kyslíka v tekutinách je pomerne malá, väčšine živočíchov sa vyvinuli na prenášanie kyslíka dýchacie farbivá, schopné kyslík viazať, prenášať a uvoľňovať ho
Hemoglobín-krv človeka
TKANIVOVÉ DÝCHANIE- oxidačno redukčné deje prebiehajú vo všetkých bunkách tkanív organizmu. Spotrebúva sa kyslík a získava energia potrebná ma činnksť tkanív. Sú usmerňované mnohými enzýmami. Sú jediným zdrojom energid v bunkách
-pri regulácii dýchania sa uplatňujú nervové a chemické regulačné mechanizmy
-Spontánne dýchanie riadi centrum v predĺženej mieche, výmeny plynov ovplyvňuje množstvo ocidu uhličitého a pH v krvi. Najvyžšia úroveň nervovej regulácie je v mozgovej kôre, ktorá koordinuje činnosť dýchania
-S dýchaním súvisí aj vydávanie zvukov. Schopnosť vydávať modifikované zvuky majú vtáky a cicavce. Umožňuje im to hlasový orgán tvorený hrtanom a hlasivkami